Yahoo plánuje návrat na burzu. Pre britský denník Financial Times (FT) to povedal šéf internetového koncernu Jim Lanzone. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Firma je podľa svojho šéfa "finančne pripravená" a vysoko zisková. Yahoo sa prvýkrát začalo verejne obchodovať v roku 1996 a jeho webová stránka sa rýchlo stala jednou z najpopulárnejších na svete. V roku 2017 tento upadajúci portál získala americká telekomunikačná skupina Verizon. Značka výrazne stratila v konkurencii s technologickými gigantmi, ako sú Google a Facebook. Yahoo od roku 2021 vlastní newyorský investičný fond Apollo, ktorý spoločnosť kúpil od Verizonu za približne 5 miliárd USD (4,59 miliardy eur).
Lanzone takisto zdôraznil, že Yahoo stále patrí medzi päť najpopulárnejších webových stránok na svete. Firma vlastní aj značky ako Yahoo Finance a Techcrunch. Lanzone uviedol, že bude dávať tiež pozor, či sa neobjavia zaujímavé príležitosti na prevzatie. Prednedávnom Yahoo kúpil aplikáciu na športové stávkovanie Wagr.
Copyright © TASR 2023
Kremeľ v utorok nechal otvorené dvere kontaktom so Spojenými štátmi v súvislosti s možnou výmenou väzňov, ktorá by sa mohla týkať reportéra Wall Street Journalu Evana Gershkovicha. Zároveň však zopakoval, že také rokovania sa musia uskutočniť mimo verejnosti.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či by pondelkové konzulárne návštevy Gershkovicha, ktorý je od marca za mrežami v Moskve na základe obvinení zo špionáže, a Vladimira Dunajeva, ruského občana vo väzbe v USA na základe obvinení z počítačovej kriminality, mohli potenciálne predznamenať výmenu väzňov, uviedol, že Moskva a Washington sa tejto otázky dotkli.
„Povedali sme, že boli určité kontakty na túto tému, ale nechceme, aby sa o nich hovorilo verejne. Musia sa uskutočniť a pokračovať v úplnej tichosti,“ zdôraznil Peskov počas konferenčného hovoru s novinármi. Neposkytol pritom žiadne ďalšie podrobnosti, len dodal, že „zákonné právo na konzulárne kontakty musí byť zabezpečené na oboch stranách“.
Americkej veľvyslankyni v Moskve Lynne Tracy v pondelok umožnili prvú návštevu Gershkovicha od apríla.
Tridsaťjedenročného Gershkovicha, ktorý je americkým občanom, zatkli 29. marca v Jekaterinburgu a odvtedy ho v Moskve držali vo vyšetrovacej väzbe, ktorú súd v máji predĺžil do 30. augusta. FSB ho obvinila zo snahy získať tajné informácie o ruskej továrni na zbrane. Gershkovich je prvý reportér amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže. On, jeho zamestnávateľ aj americká vláda obvinenia odmietajú.
Dunajeva vydali do USA z Južnej Kórey na základe obvinení z počítačovej kriminality a je vo väzbe v Ohiu. Ruským diplomatom v pondelok k nemu umožnili konzulárny prístup prvý raz od jeho zatknutia v roku 2021. Informovala o tom ruská agentúra Tass s odvolaním sa na vedúcu konzulárneho oddelenia ruského veľvyslanectva.
Mediálna spoločnosť Patriot Media, ktorú vlastní šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, po nedávnej krátkej vzbure wagnerovcov ukončí svoju činnosť. Informuje o tom portál Politico.
„Oznamujem naše rozhodnutie ukončiť činnosť a opustiť informačný priestor krajiny,“ vyjadril sa prostredníctvom sociálnych sietí riaditeľ spravodajského webu Ria Fan, patriaceho pod Patriot, Jevgenij Zubarev. Dôvod ukončenia činnosti podľa Politica neuviedol.
Rusko však v piatok zablokovalo prístup k piatim médiám patriacim pod spoločnosť Patriot - Ria Fan, Politics Today, Economy Today, Neva News a People's News online. Ruská Federálna služba pre dohľad nad komunikáciami, informačnými technológiami a masmédiami (Roskomnadzor) sa k blokovaniu bezprostredne nevyjadrila.
Pod Patriot Media pritom patrila aj Agentúra pre výskum internetu, takzvaná trolia farma spájaná s pokusmi Moskvy zasahovať do amerických volieb. Prigožin už roky čelí obvineniam zo zasahovania do zahraničnej politiky vrátane amerických volieb a z vedenia dezinformačných kampaní po celom svete, pripomína ďalej Politico.
Podľa Rádia Slobodná Európa oznámili ukončenie činnosti aj Prigožinom kontrolované noviny Nevskie Novosti v Petrohrade.
Neznámi páchatelia zaútočili v Čečensku na reportérku denníka Novaja Gazeta Jelenu Milašinovú a právnika Alexandra Nemova. Referuje o tom web spomenutého periodika s odvolaním sa na Crew Against Torture.
Ozbrojení muži zastavili ich auto počas cesty z letiska. Surovo bili Milašinovú a Nemova, kopali ich do viacerých častí tela vrátane tváre. Taktiež zhabali a rozbili ich vybavenie. Nemov tvrdí, že cestou z letiska zablokovali cestu pred nimi tri autá. Útočníci sa vyhrážali zastrelením Milašinovej a Nemova, pričom obom priložili k hlavám pištoľ.
Milašinová a Nemov sú momentálne v nemocnici v Groznom, hlavnom meste Čečenska. Novinárka má niekoľko zlomených prstov a opakovane stráca vedomie. Nemov má zranenú nohu, pravdepodobne ho bodli nožom. Je pri vedomí.
Reportérka a právnik pricestovali do Grozného, aby sa zúčastnili na vyhlásení verdiktu v súdnom procese so Zaremou Musajevovou. Tá je matkou prenasledovaných čečenských aktivistov Abubakara a Ibragima Jangulbajevovcov. V januári 2022 ju uniesli z Nižného Novgorodu a previezli do vyšetrovacej väzby v Groznom. Ženu obvinili z „použitia násilia voči policajtovi“ a hrozí jej až 5,5-ročné väzenie.
Musajevovej syn vraví, že počas pobytu vo väzení sa jej zhoršil zrak. Má tiež silné bolesti chrbta, ktoré jej prakticky bránia v pohybe.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
