MEDIA NEWS
Predsedovia piatich výborov Európskeho parlamentu (EP) obnovili pozvanie pre generálneho riaditeľa TikTok Šou C'Čcheho, aby v rámci spoločného vypočutia podal europoslancom niektoré vysvetlenia. Informuje o tom spravodajca TASR.
Autormi pozývacieho listu sú šéf výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) Juan Fernando López Aguilar, šéf výboru pre pre zahraničné veci (AFET) David McAllister, predsedníčka výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) Anna Cavazziniová, predseda výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) Cristian-Silviu Bušoi a šéfka podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE) Nathalie Loiseauová.
Predsedovia piatich výborov EP sa na pozvánke pre šéfa TikToku dohodli minulý týždeň vo štvrtok (5.10). Nadväzuje na predchádzajúcu pozvánku, odoslanú v júli 2023, ktorú Šou C'Čche odmietol.
Predsedovia piatich výborov EP upozornili, že vzhľadom na to, že TikTok má okolo 125 miliónov aktívnych používateľov v EÚ, musí riešiť aj otázku zodpovednosti.
Spresnili, že najmä vo svetle nedávnych zistení Írskej komisie na ochranu údajov o nesúlade praktík TikTok s pravidlami GDPR v EÚ týkajúcimi sa detských používateľov, by vypočutie Šou C'Čcheho v EP malo kľúčový význam.
V liste sa uvádza, že osobná účasť šéfa TikToku by bola "najprínosnejším spôsobom", ako vyriešiť rastúce obavy z postupov spoločnosti TikTok pri osobných údajov maloletých. Vysvetlenie požadujú aj pri pravidlách na ochranu spotrebiteľa a tiež možnostiach sledovania užívateľov siete, používanie algoritmov, moderovania a úpravy zverejnených obsahov a krokoch proti šíreniu nezákonných a škodlivých obsahov.
Americkí televízni a filmoví scenáristi drvivou väčšinou hlasov odobrilo ratifikáciu ťažko vybojovanej novej platovej dohody s hollywoodskymi filmovými štúdiami. Podľa agentúry AFP to v pondelok oznámila ich odborová organizácia Združenie amerických scenáristov (WGA).
"99 percent členov WGA hlasovalo za ratifikáciu" zmluvy, ktorá im umožňuje vrátiť sa do práce za lepších podmienok, uviedla WGA na sociálnych sieťach. Hlasovalo sa medzi 2. a 9. októbrom.
Schválenie dohody s filmovými štúdiami približne 11.500 členmi odborov WGA sa vo všeobecnosti považovalo za takmer isté. Väčšina scenáristov sa pritom vrátila do práce už takmer pred dvoma týždňami - práve v očakávaní, že dohoda bude bez problémov ratifikovaná.
Filmová a televízna produkcia v Hollywoode sa však ešte stále
nerozbehne, pretože oveľa väčší odborový zväz SAG-AFTRA zastupujúci záujmy asi 160.000 hercov, novinárov, spevákov, tanečníkov a ďalších naďalej štrajkuje.
Rozhovory medzi štúdiami a zväzom SAG-AFTRA, ktorý vstúpil do štrajku v júli, sa začali minulý týždeň a mali pokračovať i v pondelok.
Požiadavky SAG-AFTRA na platy i obmedzenia budúceho používania umelej inteligencie (AI) idú nad rámec požiadaviek scenáristov, konštatovala AFP
Štrajk amerických televíznych a filmových scenáristov sa začal začiatkom mája po tom, ako nedosiahli dohodu o vyšších platoch a lepších pracovných podmienkach so štúdiami a streamovacími spoločnosťami. Požadovali tiež reguláciu využívania AI.
Odborári zo SAG-AFTRA sa k štrajku pridali v polovici júla.
Štrajky hercov a scenáristov v USA po viac ako 60 rokoch takmer ochromili Hollywood, keďže sa nemohli nakrúcať prakticky žiadne filmy a seriály a ani ich propagovať. Uvedenie filmov do kín bolo odložené a ovplyvnený bol aj harmonogram udeľovania rôznych cien. Napríklad odovzdávanie televíznych cien Emmy sa z polovice septembra odložilo na január 2024.
Líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski sa vyhol účasti v predvolebnej debate, ktorú v pondelok večer vysielala provládna televízia TVP.
TVP však tesne pred debatou naživo odvysielala Kaczyňského stretnutie so sympatizantmi PiS v meste Przysucha v strednom Poľsku, doplnila vo svojej správe agentúra AP, ktorá pripomenula, že parlamentné voľby sa v Poľsku uskutočnia túto nedeľu.
Nedeľné hlasovanie rozhodne o tom, či vládnuca konzervatívna PiS získa bezprecedentné tretie funkčné obdobie a bude pokračovať vo svojej euroskeptickej politike, alebo či sa k moci v Poľsku dostanú opozičné sily, konštatovala agentúra AP.
Televízna debata sa sústredila na témy ako migrácia, dôchodkový vek a sociálne dávky, nezamestnanosť, majetok štátu a bezpečnosť.
Podľa AP je predvolebná kampaň PiS postavená na diskreditácii lídra opozície Donalda Tuska, bývalého premiéra a bývalého najvyššieho predstaviteľa Európskej únie. Vystúpenie v diskusii vysielanej naživo bolo tak preňho šancou osloviť a presvedčiť i vládnych podporovateľov.
Debate, v ktorej sa zúčastnili lídri šiestich strán a koalícií kandidujúcich v nedeľných voľbách, dominoval spolu s Tuskom úradujúci premiér Mateusz Morawiecki, ktorý zastupoval PiS. Obaja sa pritom snažili svojho hlavného súpera – a jeho politiku – prezentovať v zlom svetle, konštatovala AP.
Tusk okrem toho kritizoval i neprítomnosť Kaczyňského v štúdiu, pričom ho obvinil, že má z televízneho duelu s ním strach. Morawiecki kontroval tým, že Tuska označil za zbabelca pre to, že nenavštívil Ukrajinu bojujúcu proti Rusku.
AP pripomenula, že práve debatný duel Tuska s Kaczyňským v roku 2007 výrazne ovplyvnil výsledok vtedajších parlamentných volieb: Tuskova strana zvíťazila a potom vládla osem rokov.
Kaczyňski, vtedajší úradujúci prezident, a jeho strana prehrali aj pre to, že Tusk v diskusii pôsobil ako lepšie zorientovaný v problémoch bežných ľudí, doplnila AP.
K ďalším účastníkom hodinovej debaty v TVP patrili Szymon Holownia z centristicko-agrárnej koalície Tretia cesta; Joanna Scheuringová-Wielgusová zastupujúca stranu Ľavica; spolulíder krajne pravicovej formácie Konfederácia Krzysztof Bosak; ako aj Krzysztof Maj z hnutia Nestranícki aktivisti miestnych samospráv (BS).
Strana PiS s podporou okolo 35 percent v prieskumoch verejnej mienky síce vedie, ale napriek tomu jej hrozí strata väčšiny v parlamente.
Jej rival, Občianska koalícia (KO) vedená Tuskom, zaostáva len o niekoľko bodov a v poslednom čase jej popularita u časti voličov stúpa. KO a ďalšie dve opozičné skupiny majú spolu väčšiu podporu ako vládnuca strana, no sú oslabené tým, že nekandidujú spoločne. Rozhodujúcim faktorom tak bude ich výkon v záverečnej časti predvolebnej kampane.
Tusk a jeho spojenci obviňujú Kaczyňského PiS z narúšania demokratických základov krajiny tým, že strana PiS prevzala kontrolu nad súdnou mocou a verejnoprávnymi médiami a nasmerovala krajinu na cestu, ktorá by ju mohla vyviesť z Európskej únie.
PiS však trvá na tom, že nemá v úmysle dosiahnuť vystúpenie Poľska z EÚ. Počas kampane PiS sľubuje, že bude pokračovať vo svojej sociálnej politike, chrániť bezpečnosť krajiny a brániť ju pred
vstupom migrantov.
Pri izraelskom nálete v pásme Gazy prišli v utorok skoro ráno o život traja palestínski novinári. S odvolaním sa na odborový zväz novinárov a jedného predstaviteľa o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.
Syndikát novinárov vo vyhlásení oznámil "umučenie troch novinárov v pásme Gazy počas prebiehajúcej izraelskej agresie". Šéf mediálneho úradu vlády riadenej militantným hnutím Hamas zverejnil totožnosť obetí. Má ísť o Saída Tauíla, riaditeľa tlačovej agentúry, fotografa Muhammada Sobbúa a reportéra Hišáma Nauádžhu.
Novinári zahynuli, keď spravodajsky pokrývali evakuáciu obytnej budovy neďaleko rybárskeho prístavu v meste Gaza. Svedkovia uviedli, že izraelský nálet zasiahol inú budovu, ktorá sa nachádzala v blízkosti novinárov.
Copyright ©
TASR 2023
Malí a strední vydavatelia v Kanade trpia prudkým poklesom návštevnosti a príjmov, pretože spoločnosť Meta sa dostala do sporu s vládou pre zákon, ktorý vyžaduje, aby platila spravodajským organizáciám za ich obsah. Meta vylúčila správy od kanadských vydavateľov z Facebooku a Instagramu v auguste po tom, ako kanadský parlament dva mesiace predtým schválil legislatívu, ktorá vyzýva firmy Meta a Google, aby kanadským médiám platili za ich obsah. Zákon by mal úplne nadobudnúť účinnosť až 19. decembra. Meta sa však už rozhodla, že radšej prestane zdieľať správy od kanadských médií, ako by mala platiť. Informuje o tom portál nypost.com.
„Doslova sme úplne znevýhodnení pri dosahovaní príjmov, ktoré boli založené na zverejňovaní správ na Facebooku," povedal zakladateľ a generálny riaditeľ kanadskej spravodajskej stránky Insauga.com Khaled Iwamura. Ide o web, ktorý sa venuje oblasti Toronta. Iwamura uviedol, že až do augusta, keď Meta začala blokovať odkazy na správy, 30 percent návštevnosti Insauga.com pochádzalo z Facebooku.
Šéf mediálnej spoločnosti Village Media Jeff Elgie uviedol, že od začiatku blokovania odkazov firmou Meta pred dvoma mesiacmi zaznamenal pokles návštevnosti na 24 webových stránkach spoločnosti približne o pätinu. Firma Village Media pôsobí v provincii Ontário. Elgie však svoje straty nedáva za vinu spoločnosti Meta. Podľa neho je na vine kanadská vláda, pretože nepočúvala varovania kanadských vydavateľských manažérov, že príliš tvrdý zásah proti technologickým spoločnostiam bude mať vážne následky.
Výdavky politických strán na online reklamu na platformách Facebook, Instagram, Google či YouTube sa vyšplhali na najmenej 2,8 milióna eur. Do online kampane najviac investovalo hnutie Progresívne Slovensko, celkovo viac ako 394-tisíc eur. Za ním sa umiestnili Demokrati s celkovým vynaložením 342-tisíc eur a hnutie Sme rodina, ktoré taktiež prekonalo tristotisícovú hranicu. Nezisková organizácia Transparency International Slovensko (TIS) do monitoringu zahrnula viac ako 400 profilov politických subjektov a politikov, za ktorých reklamy platila niektorá z 27 kandidujúcich strán.
TIS ďalej informovala, že záver kampane bol najsilnejší zo strany hnutia OĽaNO a priatelia. Do kampane na sociálnej sieti Facebook investovalo 80-tisíc eur za posledné tri týždne. „Ich videá so Zlaticou Kušnírovou, ktoré spoločnosť Meta (vlastniaca Facebook či Instagram, pozn. SITA) predčasne pozastavila, a bitkou Igora Matoviča (OĽaNO a priatelia) so Smerákmi, patrili vôbec k najpromovanejším politickým reklamám v kampani. Za prvé podľa knižnice reklám Meta uhradilo OĽaNO sedem až osemtisíc eur, za druhé o dvetisíc menej," informovala TIS. Dodáva, že obe videá podľa údajov z databázy dosiahli do milióna zobrazení. Z hľadiska počtu platených reklám na sociálnych sieťach vlastnených spoločnosťou Meta bolo hnutie štvrtým najčastejšie platiacim subjektom.
Na už spomínaných sieťach celkovo najviac reklám sponzorovalo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), a to konkrétne 3 674 a strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), celkovo 3 131. TIS tvrdí, že víťaz parlamentných volieb však do reklám investoval citeľne menej ako KDH či iné politické strany, „keďže ich často ostro vyhranený obsah sa dokázal presadzovať aj organicky". Lídra Smeru-SD Roberta Fica sleduje 257-tisíc ľudí, jeho posty pred voľbami komentovalo tisíce užívateľov a niektoré dokonca zdieľalo okolo 10-tisíc ľudí.
Kresťanská únia, ktorá je súčasťou koalície OĽaNO a priatelia, je subjektom, ktorý najviac cielil svoje online reklamy na ženy. Tie tvorili viac ako dve tretiny ich publika. Asi dve tretiny mužov oslovovalo platenými statusmi hnutie Republika, strana Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko a Komunistická strana Slovenska. Na mladých voličov do 24 rokov sa podľa TIS sústredilo najmä PS, išlo o 31-percentný podiel zásahu a voličov vo veku 65 a viac rokov sa snažila zaujať najmä strana Smer-SD, celkom 25-percentný podiel. Na voličov v Bratislavskom kraji sa najviac zamerala strana Sloboda a Solidarita s 24-percentným podielom, naopak najmenej Smer-SD so šesťpercentným podielom.
Súd v Moskve v utorok odmietol odvolanie sa reportéra Wall Street Journalu Evana Gershkovicha, ktorý je obvinený zo špionáže, voči jeho väzbe. Znamená to teda, že bude vo väzení prinajmenšom do konca novembra. Je nepravdepodobné, že by medzičasom súd schválil ďalšie odvolanie a novinára by prepustili, konštatuje agentúra AP.
Je to po druhý raz za menej ako mesiac, čo sa Gershkovich objavil pred moskovským súdom, ktorý v septembri odmietol pojednávať o jeho odvolaní pre nešpecifikované procesné porušenia. Súdne konania sa konajú za zatvorenými dverami, pretože podľa prokurátorov sú podrobnosti o trestnom prípade utajené.
Tridsaťjedenročného Gershkovicha, ktorý je americkým občanom, zatkli 29. marca v Jekaterinburgu. FSB ho obvinila zo snahy získať tajné informácie o ruskej továrni na zbrane. V súčasnosti ho zadržiavajú vo väzení Lefortovo.
Gershkovich je prvý reportér amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže. On, jeho zamestnávateľ aj americká vláda obvinenia odmietajú.
Gershkovichov prípad je zahalený tajomstvom. Ruské úrady nešpecifikovali, aké - ak nejaké - dôkazy zhromaždili na podporu obvinení zo špionáže. Analytici poukazujú na to, že Moskva môže využívať uväznených Američanov na vyjednávanie počas prudkého nárastu americko-ruského napätia v súvislosti s vojnou Kremľa na Ukrajine. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že výmenu za Gershkovicha zváži až po verdikte v jeho procese. V Rusku môžu procesy so špionážou trvať aj viac ako rok.
SITA a.s
a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie
obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
