HOAX:
Vo februári 2024 sa medzi používateľmi sociálnych sietí šírila verzia staršieho príspevku, ktorý preháňa vplyv ťažby kovov pre batérie do vozidiel Tesla. Podľa odborníkov príspevok zveličuje ekologický dopad ťažby týchto kovov. Ten je síce závažný, ale nemení nič na tom, že elektromobily škodia menej ako vozidlá so spaľovacími motormi. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
"Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy," píše sa v príspevku na Facebooku.
Podľa analytika Georgea Biekera z Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (International Council on Clean Transportation, ICCT) sú prinajmenšom niektoré z týchto čísel nesprávne. "Údaj pre lítium je jednoznačne chybný, a to rádovo o desaťnásobok," povedal Bieker pre AFP. Zároveň dodal, že čísla pre ostatné prvky sú dvakrát vyššie, ako vychádzajú jemu.
Správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) uvádza, že existujú tri hlavné typy batérií do elektromobilov. Prvá je nikel-mangán-kobaltová batéria (NMC), ktorá mala v roku 2022 60-percentný podiel trhu. Ďalšia je lítium-železo-fosfátová batéria (LFP) s 30-percentným podielom na trhu a nakoniec nikel-kobalt-hliníková batéria (NCA) s trhovým podielom približne 8 percent. Batérie LFP sú podľa IEA menej škodlivé pre životné prostredie.
Zavádzajúci príspevok naznačuje, že všetky batérie používané vo vozidlách Tesla obsahujú kobalt a nikel. Podľa Biekera nie je jasné akého modelu Tesly sa príspevok týka, ale podľa neho väčšina vozidiel Tesla Model 3 sa vyrába s batériami LFP.
Ťažba kovov používaných pri výrobe batérií pre elektromobily má však významný dopad na životné prostredie. Kovy ako lítium, kobalt či nikel môžu kontaminovať vodu a poľnohospodársku pôdu. Ťažba je aj mimoriadne náročná na spotrebu vody. Aj napriek tomu sa však odborníci zhodujú, že elektromobily sú k životnému prostrediu stále šetrnejšie než vozidlá so spaľovacími motormi.
Podľa štúdie z roku 2021, ktorú vypracovala európska skupina na podporu čistej dopravy Transport and Environment, spotrebúvajú elektromobily oveľa menej surovín ako automobily so spaľovacími motormi. Okrem toho sa obrovská časť materiálov používaných v batériách pre elektromobily recykluje.
Marko Paakkinen, vedúci výskumného tímu fínskeho Technického výskumného centra (VTT) pre AFP uviedol, že výroba batérií pre elektromobily má síce dopad na životné prostredie, ale dopad má aj ťažba ropy pre vozidlá so spaľovacími motormi.
Podľa správy Európskeho úradu pre životné prostredie z roku 2023 je pravda, že elektromobily vykazujú horšie výsledky v spotrebe minerálov a kovov, ale spaľovacie motory zasa vedú v spotrebe energie, v globálnom otepľovaní a nebezpečenstve pre ozón. "Pri zvážení všetkých dopadov na životné prostredie sú elektromobily v porovnaní s ostatnými typmi osobných automobilov najekologickejšie," uvádza správa.
Jedna z najkomplexnejších štúdií o ekologických dopadoch rôznych typov vozidiel, ktorú si Európska únia nechala vypracovať v júli 2020, zistila, že elektromobily majú v porovnaní s ostatnými typmi vozidiel výrazne nižší dopad na životné prostredie. Štúdia analyzovala množstvo vplyvov vo všetkých fázach životného cyklu rôznych vozidiel, vrátane výroby vozidiel a batérií, výroby paliva a elektriny, alebo vyradenia vozidla z prevádzky.
"Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy," píše sa v príspevku na Facebooku.
Podľa analytika Georgea Biekera z Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (International Council on Clean Transportation, ICCT) sú prinajmenšom niektoré z týchto čísel nesprávne. "Údaj pre lítium je jednoznačne chybný, a to rádovo o desaťnásobok," povedal Bieker pre AFP. Zároveň dodal, že čísla pre ostatné prvky sú dvakrát vyššie, ako vychádzajú jemu.
Správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) uvádza, že existujú tri hlavné typy batérií do elektromobilov. Prvá je nikel-mangán-kobaltová batéria (NMC), ktorá mala v roku 2022 60-percentný podiel trhu. Ďalšia je lítium-železo-fosfátová batéria (LFP) s 30-percentným podielom na trhu a nakoniec nikel-kobalt-hliníková batéria (NCA) s trhovým podielom približne 8 percent. Batérie LFP sú podľa IEA menej škodlivé pre životné prostredie.
Zavádzajúci príspevok naznačuje, že všetky batérie používané vo vozidlách Tesla obsahujú kobalt a nikel. Podľa Biekera nie je jasné akého modelu Tesly sa príspevok týka, ale podľa neho väčšina vozidiel Tesla Model 3 sa vyrába s batériami LFP.
Ťažba kovov používaných pri výrobe batérií pre elektromobily má však významný dopad na životné prostredie. Kovy ako lítium, kobalt či nikel môžu kontaminovať vodu a poľnohospodársku pôdu. Ťažba je aj mimoriadne náročná na spotrebu vody. Aj napriek tomu sa však odborníci zhodujú, že elektromobily sú k životnému prostrediu stále šetrnejšie než vozidlá so spaľovacími motormi.
Podľa štúdie z roku 2021, ktorú vypracovala európska skupina na podporu čistej dopravy Transport and Environment, spotrebúvajú elektromobily oveľa menej surovín ako automobily so spaľovacími motormi. Okrem toho sa obrovská časť materiálov používaných v batériách pre elektromobily recykluje.
Marko Paakkinen, vedúci výskumného tímu fínskeho Technického výskumného centra (VTT) pre AFP uviedol, že výroba batérií pre elektromobily má síce dopad na životné prostredie, ale dopad má aj ťažba ropy pre vozidlá so spaľovacími motormi.
Podľa správy Európskeho úradu pre životné prostredie z roku 2023 je pravda, že elektromobily vykazujú horšie výsledky v spotrebe minerálov a kovov, ale spaľovacie motory zasa vedú v spotrebe energie, v globálnom otepľovaní a nebezpečenstve pre ozón. "Pri zvážení všetkých dopadov na životné prostredie sú elektromobily v porovnaní s ostatnými typmi osobných automobilov najekologickejšie," uvádza správa.
Jedna z najkomplexnejších štúdií o ekologických dopadoch rôznych typov vozidiel, ktorú si Európska únia nechala vypracovať v júli 2020, zistila, že elektromobily majú v porovnaní s ostatnými typmi vozidiel výrazne nižší dopad na životné prostredie. Štúdia analyzovala množstvo vplyvov vo všetkých fázach životného cyklu rôznych vozidiel, vrátane výroby vozidiel a batérií, výroby paliva a elektriny, alebo vyradenia vozidla z prevádzky.
Zdroj: TASR