MEDIA NEWS
Vrchný súd v Londýne v utorok odročil verdikt v prípade vydania zakladateľa servera WikiLeaks Juliana Assangea z Británie do Spojených štátov na 20. mája. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa aktivít Spojených štátov okolo vojen v Afganistane a Iraku.
Britský súd tak rozhodol, že Assange nemôže byť do USA vydaný okamžite. Spojeným štátom dal tri týždne (do 16. 4.) na to, aby poskytli záruky týkajúce sa práv Assangea na základe prvého dodatku americkej ústavy. USA sa zároveň musia zaručiť, že Assange nebude po vydaní odsúdený na smrť. Ak USA tieto záruky neposkytnú, Assange sa bude môcť proti svojmu vydaniu odvolať, vysvetlila stanica CNN.
Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.
Veľké mediálne organizácie, obhajcova slobody tlače či napríklad aj austrálsky parlament odsudzujú stíhanie Assangea na základe amerického zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nikdy predtým nebol za zverejnenie tajných informácií použitý.
Rada Európskej únie v utorok schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Zákon teraz musia podpísať predsedovia Rady a Európskeho parlamentu, potom ho zverejnia v Úradnom vestníku EÚ a následne o 20 dní vstúpi do platnosti. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
Úmysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament.
Európska únia v utorok vyzvala prevádzkovateľov veľkých online platforiem ako Facebook či TikTok, aby pred blížiacimi sa eurovoľbami prijali dostatočné opatrenia proti dezinformáciám typu "deepfake". Ustrážiť si majú aj ďalší obsah generovaný umelou inteligenciou (AI). S odvolaním sa na správu agentúry AFP o tom informuje TASR.
Ak platformy neprijmú túto smernicu, keďže nie je právne záväzná, musia preukázať, aké "rovnako účinné" opatrenia prijali. Zároveň majú zaistiť zachovanie slobody prejavu, dodal eurokomisár pre vnútorný trh a priemysel Thierry Breton.
Výzva je súčasťou série opatrení, ktoré zaviedla Európska komisia. Zastrešuje ich bezprecedentne rozsiahly zákon o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA), prvý svojho druhu, ktorý začal platiť vlani.
V rámci nových smerníc EK tiež uviedla, že platformy by mali explicitne označiť politickú reklamu. Pripomenula, že do platnosti v roku 2025 vstúpi pre túto oblasť prísnejší zákon.
Pod hlavičkou DSA označila európska exekutíva 22 veľkých digitálnych platforiem a do tohto zoznamu zaradila okrem iného Instagram, Snapchat, YouTube a X (bývalý Twitter).
Jednou z inštrukcií pre tieto platformy je, aby explicitne označili obsah, ktorý vytvorila generatívna AI. Ak tam označenie nedajú priamo sociálne siete, musia poskytnúť možnosť používateľom, aby obsah označili sami.
Únia sa obáva najmä o voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v júni tohto roku. Za konkrétnu hrozbu považuje napríklad ruské manipulácie a dezinformácie.
EK zároveň odporúča veľkým digitálnym platformám, aby "obmedzili monetizáciu a virálnosť obsahu, ktorý by mohol ohroziť integritu procesu volieb".
Copyright ©
TASR 2024
Moskovský súd v utorok nariadil predĺženie väzby reportéra novín Wall Street Journal Evana Gershkovicha obvineného zo špionáže prinajmenšom do 30. júna. Tridsaťdvaročný americký občan je vo väzbe od konca marca 2023, kedy ho zatkli v Jekaterinburgu.
Je prvým reportérom amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže. On, jeho zamestnávateľ aj americká vláda obvinenia odmietajú.
Americká veľvyslankyňa Lynne Tracy, ktorá sa zúčastnila na utorkovom pojednávaní súdu, zopakovala, že obvinenia voči Gershkovichovi sú „kategoricky nepravdivé“. „Nie sú odlišným výkladom okolností. Sú fikciou. Žiadne ospravedlnenie pre Evanovo pokračujúce zadržiavanie a žiadne vysvetlenie, prečo sa Evan robiac si svoju prácu novinára dopustil zločinu. Evanov prípad nie je o dôkazoch, riadnom procese alebo právnom štáte. Ide o využitie amerických občanov ako pešiakov na dosiahnutie politických cieľov,“ povedala diplomatka novinárom pred budovou súdu.
Analytici poukazujú na to, že Moskva môže využívať uväznených Američanov na vyjednávanie počas prudkého nárastu americko-ruského napätia v súvislosti s vojnou Kremľa na Ukrajine.
Copyright
© SITA 2024
