MEDIA NEWS
Celosvetové príjmy z hudobných nahrávok sa v roku 2023 zvýšili o 10,2 percenta, a to najmä vďaka rastu predplatiteľov streamovania. Uvádza to Medzinárodná federácia fonografického priemyslu (IFPI), ktorá zastupuje nahrávací priemysel na celom svete. Údaje zverejnené v správe IFPI Global Music Report ukazujú, že celkové obchodné príjmy dosiahli v roku 2023 28,6 miliardy USD, čo je deviaty rok rastu po sebe. TASR informoval Leoš Bednář z Českej národnej skupiny IFPI.
Príjmy zo streamovania predstavovali väčšinu rastu tržieb a celkového podielu na trhu. Samotné príjmy zo streamovania predplatného vzrástli o 11,2 percenta a tvorili takmer polovicu (48,9 percenta) svetového trhu. V roku 2023 počet predplatiteľov hudobných streamovacích služieb prvýkrát prekročil 500 miliónov a v súčasnosti existuje viac ako 667 miliónov používateľov predplatených účtov, pričom penetrácia domácností sa v jednotlivých krajinách výrazne líši.
Silný rast zaznamenali aj iné formáty s dvojciferným percentuálnym nárastom fyzických príjmov (o 13,4 percenta) a ziskom príjmov z výkonnostných práv (o 9,5 percenta). Toto je tretí rok po sebe, v ktorom sa digitálne aj fyzické príjmy zvýšili súčasne. Príbeh rastu na celom svete bol pozitívny, pretože práca a investície nahrávacích spoločností prispeli k tomu, že každý región zaznamenal v roku 2023 rast tržieb. Päť zo siedmich regiónov sveta zaznamenalo dvojciferný percentuálny zisk.
Rast príjmov v jednotlivých regiónoch sveta je nasledovný: USA a Kanada +7,4 percenta, Európa +8,9 percenta, Ázia +14,9 percenta, Latinská Amerika +19,4 percenta, Austrália +11,3 percenta, Nový Zéland +8,4 percenta, Blízky východ a severná Afrika +14,4 percenta. Príjmy zo streamovania opäť dominovali na Blízkom východe a v severnej Afrike s podielom na trhu v tomto regióne 98,4 percenta. Celkové príjmy regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky vzrástli v roku 2023 o 14,4 percenta, čím prekročili mieru globálneho rastu.
Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange sa v utorok dozvie, či jeho posledný pokus o zastavenie vydania zo Spojeného kráľovstva do USA bol úspešný, uvádza agentúra AFP s odvolaním na súdne dokumenty, informuje TASR.
Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom väzení Belmarsh.
Washington žiada o vydanie Assangea do USA pre obvinenia zo sprisahania, pretože zverejnil státisíce tajných dokumentov týkajúcich sa vojen v Afganistane a Iraku. V USA by mohol byť odsúdený až na 175 rokov väzenia.
Veľké mediálne organizácie, obhajcova slobody tlače aj austrálsky parlament odsudzujú stíhanie Assangea na základe amerického zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nikdy predtým nebol za zverejnenie tajných informácií použitý.
Začiatkom marca sa proti jeho vydaniu do USA vyslovil aj nemecký kancelár Olaf Scholz.
Copyright ©
TASR 2024
Európska komisia začala vyšetrovanie technologických spoločností Apple, Google a Meta pre nedodržiavanie aktu o digitálnych trhoch.
Akt o digitálnych trhoch je rozsiahly súbor pravidiel, ktorý sa zameriava na veľké technologické spoločnosti, takzvaných strážcov prístupu, ktoré poskytujú základné platformové služby. Cieľom je urobiť digitálne trhy „spravodlivejšími“ a konkurencieschopnejšími. Za nedodržanie hrozia vysoké pokuty alebo dokonca ukončenie podnikania.
Eurokomisia uviedla, že „má podozrenie, že opatrenia zavedené týmito strážcami prístupu nespĺňajú ich povinnosti“ podľa aktu o digitálnych trhoch.
V prípade Googlu a Applu prešetruje, či plne dodržiavajú pravidlá aktu, ktoré vyžadujú, aby technologické spoločnosti umožnili vývojárom aplikácií nasmerovať používateľov na ponuky dostupné mimo ich obchodov s aplikáciami. Google je tiež predmetom vyšetrovania za nedodržiavanie ustanovení, ktoré bránia technologickým gigantom uprednostňovať svoje vlastné služby pred konkurentmi. Komisia tiež skúma, či Apple robí dosť pre to, aby umožnil používateľom iPhonov jednoducho meniť webové prehliadače.
Meta zase čelí vyšetrovaniu pre možnosť ponúkanú používateľom platiť mesačný poplatok za verzie Facebooku alebo Instagramu bez reklám, aby sa mohli vyhnúť tomu, aby sa ich osobné údaje používali na zacielenie online reklám.
Google uviedol, že urobil „významné zmeny“ v spôsobe, akým jeho služby fungujú v Európe, aby boli v súlade s aktom o digitálnych službách. Spoločnosť Apple sa vyjadrila, že je presvedčená, že jej plán je v súlade s aktom, a bude „naďalej konštruktívne spolupracovať s Európskou komisiou pri vykonávaní vyšetrovania“. Meta v pripravenom vyhlásení uviedla, že „predplatné ako alternatíva k reklame je dobre zavedený obchodný model v mnohých odvetviach a navrhli sme predplatné za žiadne reklamy, aby sme riešili niekoľko prekrývajúcich sa regulačných povinností vrátane aktu o digitálnych službách. Budeme sa naďalej konštruktívne angažovať s Komisiou“.
Komisia uviedla, že má v úmysle ukončiť vyšetrovanie do 12 mesiacov.
V období pred druhým kolom prezidentských volieb narastie počet hoaxov a dezinformácií. Informoval o tom zakladateľ portálu Hoaxy a podvody David Púchovský, ktorý upozornil na štyri dôvody šírenia dezinformácií a hoaxov pred druhým kolom prezidentských volieb. „V prípade hoaxov platí, že ak niečo funguje v zahraničí, po čase to príde aj na Slovensko," upozornil Púchovský s tým, že dezinformácie a hybridné hrozby sú súčasťou volieb v každej krajine a pripomenul intenzívne šírenie falošných správ o českých prezidentských voľbách.
Ďalším dôvodom je podľa Púchovského tesný rozdiel medzi oboma kandidátmi. Ako vysvetlil, volebné modely a prieskumy naznačujú, že výsledok volieb bude veľmi tesný, čo zvyšuje napätie v štáboch jednotlivých kandidátov, v ich politických zázemiach ako aj u priaznivcov. „Nepokojná atmosféra a neistý výsledok sú spúšťačom hybridného pôsobenia. Pripomeňme si, že minulý rok sa práve preto na Slovensku objavil hoax o sfalšovaných voľbách, no keď neskôr prieskumy naznačovali úspech strán stojacich za jeho šírením, logicky od neho upustili. Dnes to bude iné, rozdiel je tesný," dodal Púchovský a pokračoval, že na Slovensku došlo k obmedzeniu činnosti odborov a útvarov strategických komunikácií. „Napríklad, najsledovanejší policajný kanál proti hoaxom je nefunkčný," uviedol Púchovský, podľa ktorého aj z tohto dôvodu tvorcovia falošných správ využívajú príležitosť pokračovať vo svojej činnosti. „Vedia totiž, že neexistuje štátna autorita, ktorá by ich minimálne efektívnou komunikáciou eliminovala," upozornil zakladateľ portálu Hoaxy a podvody.
Ako posledný dôvod zvýšeného počtu predvolebných hoaxov pripomenul aj prieskumy, podľa ktorých je Slovensko jednou z "najzakonšpirovanejších" krajín EÚ. „V takomto prostredí sa ľahko tvoria a šíria falošné správy o akejkoľvek téme, voľby nevynímajúc," uzavrel Púchovský.
Obaja kandidáti na prezidenta zožali na Facebooku počas februára veľké množstvo nenávistných a vulgárnych komentárov. V rámci iniciatívy Bezhejtu analyzovali komentáre pod facebookovými profilmi kandidátov na prezidenta Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho (Hlas-SD) a ukázalo sa, že výsledky nie sú dobré ani pre jedného z kandidátov. Iniciatíva Bezhejtu vyhodnotila takmer 24-tisíc komentárov na stránke Korčoka, pričom 15,87 percenta z nich bolo umelou inteligenciou klasifikovaných ako nenávistných či vulgárnych. U Pellegriniho analyzovali viac ako 13-tisíc komentárov, z čoho 9,72 percenta obsahovalo nenávistné prejavy či vulgarizmy.
Ako iniciatíva spresnila, hejt v ponímaní analýzy zahŕňa vulgárne a nenávistné komentáre bez ohľadu na to, komu sú adresované. Okrem vulgarizmov sa v komentároch bežne vyskytovali aj dehumanizujúce označenia ako napríklad „falošný potkan", a tiež homofóbne a nenávistné komentáre nielen proti kandidátom ale aj proti iným diskutujúcim. „Práve tieto negatívne prejavy majú tendenciu eskalovať a zhoršovať už aj tak napätú atmosféru volebného obdobia," skonštatovala iniciatíva s tým, že ani jeden z kandidátov nedokázal účinne moderovať svoje online priestory. Najviac hejtov podľa analýzy boli pod príspevkami z 26. februára, teda v deň, keď kandidáti reagovali na vyhlásenie predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktoré sa týkalo hrozby vyslania slovenských vojakov na Ukrajinu.
„Najväčší počet nenávistných komentárov sme zaznamenali pod Korčokovým príspevkom s názvom „Stávame sa hlásnou trúbou Kremľa v NATO a EÚ“, kde bolo 411, teda 34,83 percenta z 1 180 komentárov identifikovaných ako hejt," priblížila iniciatíva s tým, že Pellegrini, aj napriek nižšiemu percentu hejtu pod príspevkami, zaznamenal podobný trend pod príspevkom „Slovensko nepošle svojich vojakov na územie Ukrajiny". Pod týmto príspevkom hejt tvoril 25,93 percenta, teda 111 zo 428 komentárov. Podla iniciatívy Bezhejtu by obaja kandidáti mali byť v tejto súvislosti jednotní a mali by ukázať odhodlanie nenávistné prejavy eliminovať. „Bol by to prínos nielen pre ich vlastné kampane, ale aj pre vytvorenie zdravšej, inkluzívnejšej politiky a spoločnosti. Pretože v konečnom dôsledku vulgarizmy a nenávistné prejavy nielen, že oslabujú demokratické inštitúcie, ale takisto odrádzajú aj širokú verejnosť od zapojenia sa do verejného diskurzu," uzavrela iniciatíva.
Copyright © SITA 2024
