MEDIA NEWS
.jpg)
Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange sa môže odvolať proti vydaniu do Spojených štátov, rozhodol v pondelok Vrchný súd v Londýne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa aktivít Spojených štátov okolo vojen v Afganistane a Iraku.
Súd už koncom marca rozhodol, že Assange nemôže byť do USA vydaný okamžite. Spojeným štátom dal tri týždne na to, aby poskytli záruky týkajúce sa práv Assangea na základe prvého dodatku americkej ústavy. USA sa zároveň museli zaručiť, že Assange nebude po vydaní odsúdený na smrť.
Vrchní sudcovia londýnskeho súdu v pondelkovom verdikte uviedli, že záruky poskytnuté Washingtonom neboli dostatočné a preto povolia, aby mohol Assange v odvolacom procese pokračovať. Podľa nich má totiž dôvod napadnúť príkaz vlády Spojeného kráľovstva na vydanie do USA.
Ak by sudcovia rozhodli v prospech vydania, Assangeove právne možnosti v Británii by sa vyčerpali. Jeho právnici sa v takom prípade chceli okamžite obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva so žiadosťou o vydanie núdzového príkazu na zablokovanie deportácie.
Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.
Veľké mediálne organizácie, obhajcova slobody tlače či napríklad aj austrálsky parlament odsudzujú stíhanie Assangea na základe amerického zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nikdy predtým nebol za zverejnenie tajných informácií použitý.
Internetový vyhľadávač Google, ktorý vlastní americká spoločnosť Alphabet, investuje 1 miliardu eur do rozšírenia svojho dátového centra vo Fínsku. Cieľom je podporiť rast svojho podnikania v oblasti umelej inteligencie (AI) v Európe. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Veľa dátových centier sa nachádza v severských krajinách. Prilákali ich tam chladnejšia klíma, dostupné zdroje obnoviteľnej energie aj daňové úľavy.
Susedia Fínska, Švédsko a Nórsko, sú však čoraz kritickejší voči ich hosťovaniu. Niektorí odborníci tvrdia, že severské krajiny by mali využívať svoju obnoviteľnú energiu na produkty, ako je výroba tzv. zelenej ocele, ktorá by im mohla priniesť vyššiu nadhodnotu.
Kapacita veternej energie vo Fínsku sa však v uplynulých rokoch zvýšila tak rýchlo, že počas veterných dní ceny klesli do záporných hodnôt, ukazujú štatistiky z priemyslu. Konkrétne, len v roku 2022 stúpla o 75 % na 5677 megawattov. Fínsko má tak stále k dispozícii dostatok obnoviteľnej energie aj pre dátové centrá. Google získava veternú energiu v krajine na základe dlhodobých zmlúv.
Analytici sa domnievajú, že spotreba energie v dátových centrách sa výrazne zvýši v dôsledku rýchleho rastu využívania AI. Aj Google uviedol umelú inteligenciu ako jeden z dôvodov svojho investičného rozhodnutia, spolu s dátovým centrom Hamina vo Fínsku, ktoré funguje na 97 % z obnoviteľných zdrojov.
"Teplo vychádzajúce z nášho fínskeho dátového centra bude presmerované do siete diaľkového vykurovania v neďalekej Hamine, ktorá pokrýva miestne domácnosti, školy a budovy verejných služieb," uviedol Google vo vyhlásení. Dodal, že jeho cieľom je dosiahnuť do roku 2030 čisté nulové emisie vo všetkých svojich prevádzkach a hodnotovom reťazci.
Okrem investícií vo Fínsku americký internetový vyhľadávač a cloudový gigant minulý mesiac oznámil, že vybuduje nové dátové centrá v Holandsku a Belgicku.
Copyright ©
TASR 2024
