MEDIA NEWS
Škótske nacionalistické noviny The National na obálke sobotňajšieho vydania žiadajú Španielsko, aby zvíťazilo nad Anglickom v nedeľňajšom finále futbalových majstrovstiev Európy v Nemecku. Bude to vôbec prvýkrát, čo sa tieto dve mužstvá stretnú vo finále. Kým Španielsko má na dosah štvrtý titul majstrov Európy, Anglicko môže získať kontinentálne zlato premiérovo.
„Hodina pomsty. Každý rok zaplnia vaše pláže, vypijú všetko vaše pivo. Robia neporiadok vo vašich mestách a namiesto vášho skvelého jedla si na raňajky dávajú vyprážané jedlá. Sťahujú sa na dôchodok do Španielska a ničia vaše verejné služby. Náš odkaz Španielsku je preto jasný. Zachráňte nás od anglického víťazstva,“ uviedol denník The National, ktorý tiež uverejnil koláž zobrazujúcu španielskeho reprezentanta Rodrigo, ako udiera do obézneho anglického dovolenkára.
Škótsko a Anglicko sú politicky zjednotené od roku 1707. Škótsko má od roku 1999 vlastný parlament a vládu a vytvára si vlastnú politiku v oblasti verejného zdravia, vzdelávania a iných záležitostí. Britská vláda v Londýne kontroluje záležitosti ako obrana a fiškálna politika.
Škótsko odmietlo nezávislosť v referende v roku 2014, keď 55 % voličov uviedlo, že chce zostať súčasťou Británie. Tamojšia vláda sa stavia proti novému referendu o nezávislosti a tvrdí, že táto otázka bola predchádzajúcim hlasovaním vyriešená. Väčšina Škótov však nesúhlasila s brexitom. V ostatnom období tak silnejú hlasy za škótsku nezávislosť. Čoraz viac Škótov tvrdí, predovšetkým v dôsledku odchodu Británie z Európskej únie, že Škótsku by sa po ekonomickej stránke darilo lepšie, ak by nebolo súčasťou Spojeného kráľovstva.
©2024, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Najstarší doteraz vychádzajúci denník v Česku, Lidové noviny, v tlačenej podobe končí. Noviny založené v roku 1893 prestanú vychádzať ku koncu augusta. V utorok to oznámila mediálna skupina Mafra, ktorá denník vlastní. Webový portál lidovky.cz bude fungovať naďalej a posilní sa jeho názorová sekcia. Vydavateľstvo to zdôvodnilo vývojom na trhu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Vzhľadom na vývoj na trhu pristúpi mediálna skupina MAFRA k úpravám vo vydávaní tlačenej aj online verzie Lidových novín... Ku koncu augusta mediálna skupina Mafra ukončí samostatné vydávanie denníka Lidové noviny v tlačenej podobe," uviedlo vydavateľstvo s tým, že predplatiteľom ponúkne za rovnakú cenu denník Mladá fronta DNES, ktorý tiež spadá do jeho portfólia.
MF DNES zároveň preberie najúspešnejšiu víkendovú prílohu Lidových novín Orientace. Web lidovky.cz podľa Mafry významne rozšíri sekciu komentárov a glos, ktorú podľa nej čitatelia preferujú a v novinách mala dlhoročnú tradíciu.
Lidové noviny boli založené v roku 1893 a počas svojej histórie sa stali významným a vplyvným českým médiom, do ktorého prispievali aj československí prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk či Edvard Beneš. V čase ich najslávnejšej éry počas prvej Československej republiky boli ich redaktormi známi českí spisovatelia vrátane bratov Čapkovcov. Významnú rolu zohrali v období nežnej revolúcie, pred ňou vychádzali ako samizdatové noviny.
Vydavateľstvo Mafra patrilo od roku 2013 do roku 2023 do koncernu Agrofert, ktorý založil český expremiér Andrej Babiš. Vlani Mafru kúpila skupina Kaprain podnikateľa Karla Pražáka.
Krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) v utorok ostro kritizovala vládny zákaz mesačníka Compact. Ide o rozhodnutie, ktoré v utorok oznámila ministerka vnútra Nancy Faeserová. Podľa lídrov AfD Alice Weidelovej a Tina Chrupallu je tento ministerkin krok vážnou ranou pre slobodu tlače.
Weidelová a Chrupalla v spoločnom vyhlásení uviedli, že zákaz vydávania časopisu Compact je popretím diskusie a práva na rozdielnosť názorov. Faeserovú obvinili zo zneužitia právomocí v snahe potlačiť kritické hlasy.
Faeserová zároveň zakázala aj činnosť spoločnosti Conspect Film GmbH, ktorá sa zaoberá výrobou a distribúciou filmov a videí.
Spolkové ministerstvo vnútra dalo v utorok v štyroch spolkových krajinách - Brandenbursko, Hesensko, Sasko a Sasko-Anhaltsko - prehľadať priestory spojené s touto mediálnou organizáciou. Zákaz bol odôvodnený tým, že mesačník šíri antisemitské, rasistické, protimenšinové, revizionistické náhľady na dejiny a konšpiračné teórie.
Konšpiračné teórie o atentáte na bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa si na sociálnej sieti X všimli desiatky miliónov ľudí. V utorok to uviedli odborníci z neziskového Centra boja proti digitálnej nenávisti (CCDH), ktorí analyzovali vzorku 100 populárnych príspevkov, informuje agentúra AFP.
Nepodložené tvrdenia o sobotňajšom atentáte zaplavili platformu X (bývalý Twitter) krátko po udalosti. Trumpovi na predvolebnom podujatí v Pensylvánii prestrelil útočník hornú časť pravého ucha, jedného účastníka zabil a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Útočníka následne zastrelila tajná služba.
Používatelia tvrdili, že atentát bol "zinscenovaný" alebo že išlo o "prácu niekoho zvnútra". Súčasne poukazovali na fiktívnych vinníkov, ako sú Židia či izraelská tajná služba Mosad.
Na platforme X boli príspevky obsahujúce konšpiračné teórie podľa odborníkov z CCDH zobrazené vyše 215 miliónov ráz. Väčšina z nich pritom nebola označená tzv. poznámkou komunity - spôsob, akým môžu používatelia pridať k príspevkom kontext, prípadne overené zdroje.
Iba v priebehu prvých 24 hodín od atentátu nazbierali nepodložené správy viac ako 100 miliónov zobrazení, uviedla britská výskumná organizácia Inštitút pre strategický dialóg (ISD).
Autori príspevkov taktiež nepravdivo označili za strelca hneď niekoľko osôb vrátane talianskeho športového novinára Marca Violiho, komika Sama Hydea či Maxwella Yearicka, ktorý kedysi protestoval proti Trumpovi. Podľa oficiálneho stanoviska úradov v USA na Trumpa vystrelil 20-ročný T. H. Crooks.-
Odborníci tvrdia, že niektorí používatelia platformy X sú pri zverejňovaní senzačných informácií motivovaní finančným ziskom. Uviedli, že systém rozdelenia príjmov z reklám motivuje vytvárať extrémny obsah s cieľom zvýšiť angažovanosť. Podľa AFP k šíreniu neprávd prispieva aj fakt, že sociálne siete vrátane X obmedzujú moderovanie obsahu.
"Na trhu dezinformácií, na ktorý sa v súčasnosti zmenili mnohé platformy sociálnych médií, je extrémny obsah vašou menou. Algoritmy vyberajú ten najpodivnejší obsah a rapídne ho zosilňujú, až kým celý digitálny svet nezaplaví konšpirácia, dezinformácie a nenávisť," povedal výkonný riaditeľ a zakladateľ CCDH Imran Ahmed.
Americký podnikateľ a miliardár Elon Musk v utorok oznámil, že presunie sídla svojich dvoch firiem, sociálnej platformy X a vesmírnej spoločnosti SpaceX, zo štátu Kalifornia do Texasu. Ako jeden z dôvodov tohto kroku citoval nový zákon v Kalifornii, ktorý zakazuje školským úradom vyžadovať od učiteľov, aby informovali rodičov, ak ich dieťa zmení rodovú identitu alebo sexuálnu orientáciu. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Toto je posledná kvapka," uviedol Musk na sociálnej sieti X na margo zákona. Centrála SpaceX sa podľa neho presunie z kalifornského mesta Hawthorne do priemyselného komplexu Starbase v Texase a sídlo firmy X Corp zo San Francisca do texaského Austinu.
Guvernér Kalifornie Gavin Newsom v pondelok podpísal predmetný zákon. Ocenili ho organizácie zastupujúce práva ľudí LGBT+, podľa ktorých bude chrániť súkromie a bezpečnosť transrodových študentov - najmä tých, ktorí sa môžu obávať, že rodičia nebudú podporovať ich identitu. Konzervatívci zase prisľúbili, že zákon napadnú na súde.
"Guvernérovi Newsomovi som asi pred rokom jasne povedal, že podobné zákony prinútia rodiny a firmy opustiť Kaliforniu, aby ochránili svoje deti," napísal Musk.
Musk už v roku 2021 zmenil svoje vlastné bydlisko z Kalifornie do Texasu, kde sa neplatí štátna daň z príjmu fyzických osôb. V rovnakom roku presunul do Texasu aj sídlo spoločnosti Tesla vyrábajúcej elektromobily.
Vo februári zase uviedol, že presťahoval právne sídlo SpaceX zo štátu Delaware do Texasu a právne sídlo firmy Neuralink do Nevady. Reagoval tak na rozhodnutie delawareského súdu, podľa ktorého Musk ako generálny riaditeľ Tesly nemá nárok na rekordné odmeny vo výške takmer 56 miliárd dolárov. Za tento balík hlasovali akcionári spoločnosti ešte v roku 2018.
Copyright © TASR 2024
Európska komisia informovala X o svojom predbežnom stanovisku, že spoločnosť porušuje akt o digitálnych službách v oblastiach súvisiacich s temnými vzorcami, transparentnosťou reklamy a prístupom výskumných pracovníkov k údajom. Ak by sa predbežné stanovisko Komisie potvrdilo, prijala by následne rozhodnutie o nesúlade, v ktorom by konštatovala, že X porušuje články 25, 39 a 40 ods. 12 aktu o digitálnych službách. Takéto rozhodnutie by mohlo viesť k pokutám až do výšky 6 % celkového celosvetového ročného obratu poskytovateľa a nariadiť mu, aby prijal nápravné opatrenia.
