נראה אותך

 נראה אותך

ZRAEL NA DENNEJ BÁZE POTVRDZUJE, ŽE MEDZI SIONIZMOM A NACIZMOM NIE JE ROZDIEL 😡
Už len čakám, kedy Izrael v mene sebaobrany napadne Uruguaj 🤦


1. Ale vážne: Izrael napadol ďalšiu krajinu. Sýriu. Nestačila vojna s Iránom. Ani genocída v Palestíne. Ani útoky na Jemen či Libanon.


2. Fašisti v celých ľudských dejinách potrebovali vojny. Útočili. Bombardovali. Vraždili. Presne to robí aj Izrael.


3. Prečítajte si odborný text od slávneho amerického ľavicového sociológia Williama Robinsona, ktorého preklad pripájam na konci.


4. Na jeho analytických knihách o globálnom kapitalizme som vyrastal. Ťažšieho kritika neoliberálnej globalizácie nepoznám.


5. Podľa Robinsona je sionizmus rovnaké zlo ako nacizmus. Majú veľa spoločného. Izrael to potvrdzuje na dennej báze.


6. Progresívci vrieskajú zakaždým, keď tvrdo kritizujem izraelské besnenie. Ako by bolo zakázané kritizovať masových vrahov.


7. Každého obviňujú z antisemitizmu. A tvária sa, že všetky izraelské útoky na suverénne štáty štáty, sú vlastne sebaobrana.


8. Koľko stoviek tisíc žien a detí ešte budú musieť povraždiť, aby svet pochopil, že nejde o sebaobranu? Koľko krajín ešte musia vojensky napadnúť?


9. V prípade Ruska Progresívci vrieskajú, že porušuje medzinárodné právo, no v prípade Izraela tlieskajú všetkým jeho vojnám a genocídam. Kto ich má ešte brať vážne?


10. Aký je rozdiel medzi Korčokom a Tukom? A aký medzi Mesežnikovom a Goebbelsom? V čom je iné obhajovanie genocídy na Židoch zo strany neonacistov a obhajovanie genocídy v Gaze zo strany Progresívcov?


11. V čom sa líšia Američania, ktorí podporujú Izrael v páchaní ultimatívneho zla, od talianskych fašistov, ktorí asistovali Nemcom v druhej svetovej vojne?


12. Oni sú extrém. Už to konečne pochopme. Každý, kto podporuje sionizmus, v skutočnosti podporuje nacizmus.


13. A keď tu už ideopolícia perzekuuje ľudí za názory, čo tak zaklopať na dvere extrémistom ako Korčok či Mesežnikov?


14. Môžete im prečítať túto pasáž od Williama Robinsona, aby pochopili, že sú vlastne len obyčajní náckovia.


15. William Robinson, kniha Vojna, globálny kapitalizmus a odboj:


"Genocídne tlaky boli súčasťou sionistického projektu od jeho zrodu koncom devätnásteho storočia, keďže požadoval výlučne židovský štát očistený od Palestínčanov.


To je dôvod, prečo väčšina z nás na celom svete bojujúcich proti tejto genocíde odsúdila útok Hamasu zo 7. októbra, ale zároveň trvala na tom, že tento konflikt sa nezačal v roku 2023, ale v roku 1948 zhmotnením tohto projektu v podobe založenia židovského štátu.


V tom roku niektoré z najprominentnejších židovských osobností na svete, medzi nimi Albert Einstein, Hannah Arendtová, Sidney Hook a Isidore Abramowitz, poslali list vydavateľovi denníka The New York Times, v ktorom varovali, že


„medzi najznepokojujúcejšie politické javy našej doby patrí vznik Strany slobody v novovytvorenom štáte Izrael, politickej strany, ktorá je svojou organizáciou, metódami, politickou filozofiou a sociálnym apelom veľmi podobná nacistickým a fašistickým stranám".


List ďalej upozorňoval, že členovia tejto strany, ktorá sa neskôr stala aktuálne vládnucou stranou Likud, „hovoria o slobode, demokracii a antiimperializme, zatiaľ čo donedávna otvorene hlásali doktrínu fašistického štátu".


Sionistická „hasbara" alebo propagandistická mašinéria urobila z porovnávania sionizmu a nacizmu tabu, ale toto porovnanie je historicky aj analyticky dôležité.


Sionizmus aj nacizmus sa vynorili z vlny rasového nacionalizmu, ktorá sa prehnala Európou koncom devätnásteho storočia, a podľa ktorej všetci ľudia patria k tým či oným „rasovo čistým" skupinám, ktoré možno vysledovať až k mýtickému pôvodu, a ktoré zodpovedajú rasovo čistým ľuďom-národom.


Nemecko sa exkluzívne stotožňovalo s árijskou rasou opierajúc sa o teutónske kmene a ešte hlbšie korene, Francúzi sa obracali ku Galom, Briti k Anglosasom a Židia k starovekým židovským kráľovstvám v Palestíne.


Kampane „Krv a pôda" mali usporiadať svet podľa tejto ideológie. V týchto kampaniach Krv a pôda, ktoré vychádzali z rasového nacionalizmu, bolo ukryté vysídľovanie, apartheid a prízrak genocídy.


Aby bolo možné legitimizovať dobývanie, etnické čistky a osadnícky kolonializmus, sionistický program Krv a pôda v Palestíne si vyžadoval vynález „židovského národa" patriaceho do starobylej židovskej pravlasti – základný mýtus na premenu spoločenstva veriacich z rôznych kultúr, miest a historického kontextu na rasovo čistý židovský národ, ktorý sa musí vrátiť do vlasti svojich predkov. Aby sa to mohlo stať, Palestínčania museli byť odstránení a vymazaní z histórie.


Sionisti a obhajcovia izraelského štátu sa veľmi pohoršujú nad touto analógiou medzi nacistami a správaním izraelského štátu, vrátane obvinenia z genocídy, čiastočne preto, lebo izraelský štát a sionistický politický projekt používa židovský holokaust ako mechanizmus legitimizácie, takže vyvodzovať takéto analógie znamená podkopávať legitimizujúci diskurz Izraela.


Je veľmi dôležité na to poukazovať, pretože tento diskurz v súčasnosti legitimizuje genocídu. Židovský smútok a spomienka na holokaust musia byť použité ako zbraň.


Aby sa Židia mohli pritiahnuť k sionizmu, musia mať pocit, že existuje existenčná hrozba, pred ktorou ich môže ochrániť len slepá obrana Izraela, hoci to bude znamenať podporu genocídy Palestínčanov spolu s kriminalizáciou kritikov Izraela."
Howgh.
Ľuboš Kokot Blaha