Oznámenie pre zamestnávateľov.
Tento lumpenproletár kradne!
„Uznávam právo Volkswagenu vyjadriť svoj postoj, ale musí rešpektovať aj názor 90 percent ľudí, ktorí do fabriky chodia a vytvárajú pre ňu zisk, Narodil som sa v Žiari nad Hronom do citovo plnohodnotnej rodiny. Ale vždy sme vedeli, že sú medzi nami aj ľudia inej sexuálnej orientácie, žili sme s nimi vo fabrike odjakživa, boli sme kamaráti, ktorí spolu hrávali futbal, vedeli sme si zo seba vystreliť bez toho, že by sa niekto urazil. Boli sme normálny kolektív. No v minulom roku sa začali vo fabrike objavovať pokusy o indoktrináciu.
Začali rôzne nezmyselné školenia týkajúce sa inklúzie, ktoré boli pre zamestnancov povinné. Trochu sa ma dotklo, že v 49 rokoch ma chceli učiť slušnému správaniu. Bola to jednoducho určitá „mustra“, ktorú sme mali dodržiavať ako firemnú kultúru. Napríklad sme mali školenie, kde nám vysvetľovali, čo ktorá farba z dúhovej vlajky znamená. Najprv som to bral ako zlý žart, ale potom sa dokonca vyžadoval podpis zamestnancov zúčastnených na tomto školení, že s tým boli uzrozumení. Zažili sme taktiež, že sám človek, ktorý nás mal školiť, povedal, že on s tým nesúhlasí, preto som to bral ako čistú indoktrináciu.
Keď to ľudia nechceli podpísať, vedúci za to údajne mali takzvané „vytriasačky“ a my sme nášmu nadriadenému nechceli uškodiť. Podľa mňa to hraničilo s mobbingom, lebo otvorene nikto nepovedal, že keď to nepodpíšeme, budeme mať zle, ale ten tlak sme cítili. Potom som pochopil, že je to o peniazoch. Sú určité nadnárodné subjekty, ktoré ponúkajú pôžičky a lacné peniaze s tým, že si firmy do svojich emblémov a firemnej kultúry zaradia takéto veci. Pracujete pre firmu, ktorá normálne funguje, ale zrazu zistíte, že kým včera ste boli v Zemi kráľa Miroslava, dnes ste zrazu v Polnočnom kráľovstve.
Dúhová zástava sa teda prvýkrát objavila pred továrňou vlani. Odchádzal som z práce, lebo mi skončila zmena, a vravím si, že toto hádam nie je možné.
Symbol je pre mňa napríklad narcis ako znak boja proti rakovine. Nie je to tlačené žiadnym mobbingom, nie je to vynucované, ale rozhodnete sa a buď si to pripnete, alebo nie. No pri dúhovej vlajke je to opačne, keďže to nesúvisí s dobrovoľnosťou, ale je to zhora tlačené firmami na zamestnancov. Preto si myslím, že dúhová vlajka je v skutočnosti bojová zástava indoktrinácie.
Počas covidu sa vo mne niečo zlomilo. Ako otec dvoch detí strácam právnu istotu a dôveru v právny štát. Chápem ľudí, ktorí majú iné sexuálne orientácie, ale nesúhlasím s tým, že sa za takéto symboly skrývajú aj rôzne sexuálne deviácie týkajúce sa detí. Bolo viacero prípadov nórskej sociálky Barnavernet, ktorá funguje tak, že odoberá deti normálnym rodinám, ak má pocit, že tomu dieťaťu sa nejakým spôsobom ubližuje. Ale zase je to o peniazoch a zvrhlo sa to takým spôsobom, že veľa detí skončilo aj u homosexuálnych párov. O týchto prípadoch sú napísané knihy. . Sexuálne deviácie sa však skrývajú aj pod symbolom + v skratke LGBTI+. Paradoxne, obyčajní bežní homosexuáli nemajú záujem zbytočne sa zviditeľňovať, z tohto sa proste spravila živnosť a funguje to tak, že kto to pretláča, zarába na tom peniaze.
V Bratislave má byť opäť pride – koľko detí sa tam bude pozerať na tých chlapov oblečených ako psíkov aj s obojkami? Veď to nie je normálne, pred tým treba deti chrániť. Musí tu byť nejaký morálny úzus, aby deti neboli vystavené takýmto veciam. Dieťa je ako špongia, ktorá nasáva vnemy, a pokiaľ mu toto predstavíte ako normálne, bude mať z takých vecí počas dospievania problém. Preto sa aj dejú tranzície a chlapček zrazu povie, že je dievčatko, alebo naopak, čo je mimochodom obrovský biznis pre chirurgov. Vidím to v Európe, ide to aj k nám a treba k tomu zaujať nejaký postoj. Ak chcú vyjadrovať toleranciu k iným, nech to skúsia v Číne alebo v arabských krajinách. Ak majú takýto postoj, nech ho tam deklarujú týmto spôsobom a som zvedavý, ako dlho vydržia na trhu. Garantujem vám, že tam to nerobia.
Ja tolerujem iné názory, ale pointa je v tom, že keď vycestujem do cudzieho prostredia, musím sa prispôsobiť a rešpektovať vnútorné nastavenie daného štátu, jeho etnicitu, kultúrne a náboženské hodnoty, ktoré vyznávajú. A to zvlášť, keď chcem podnikať v zahraničí.
U nás je väčšinový názor, že je dobré mať deti a rodinu, že deti majú vyrastať v normálnom prostredí a majú mať otca a mamu. Lenže Nemci sem prídu ako zahraničná firma, vedia, aká je tu kultúra, a začnú to pretvárať. A tlačiť ľudí niekam, kam nechcú. My tu nie sme nastavení na ich experimenty. Sú to až politické záležitosti, lebo sa snažia ovplyvňovať myslenie a siahať aj na niektoré veci, ktoré sú deklarované v Ústave SR.
Nemá však Volkswagen právo vyvesiť si takúto vlajku na svojom pozemku, hoci aj na Slovensku?
Plne uznávam právo Volkswagenu vyjadriť svoj postoj, ale nemôže vyžadovať od ľudí, aby oni názor nevyjadrili. Musí rešpektovať pohľad 90 percent ľudí, ktorí do fabriky chodia a vytvárajú pre ňu zisk. Po pracovnej zmene som prišiel k vlajke, zvesil ju, odmontoval z háčikov a schoval ju vedľa medzi kríky, aby ju nenašli, keďže neskôr v ten deň malo byť veľké fotenie. Ale, samozrejme, ju našli, natiahli hore a tak ďalej, všetci boli spokojní. Išlo to do stratena.Samozrejme, chalani sa postavili za mňa. Všetci vedia, že to je choré, a všetci o tom hovoria, ale my Slováci sme národ holubičí, že keď niečo idete v takýchto situáciách robiť desiati, tak sa otočíte a tých deväť ľudí za vami už zrazu nie je. Vystihuje to pesnička Jara Filipa Bolo nás jedenásť. Ale ja to chápem, každý má svoje problémy a hypotéky a musím povedať, že mám fantastických kolegov.
Od prvého incidentu ubehol rok a v máji tohto roku sa opäť objavila dúhová vlajka. Čo sa stalo vtedy?
Nastala u mňa recidíva a nastala by znova, lebo, ako som sa už vyjadril, urobil by som to znova a rád. Cez prestávku sme sa v práci bavili o tom, že zasa je tam tá vlajka. Počas prestávky, teda v mojom osobnom voľne, som vyšiel von, odmontoval som dve skrutky, stiahol lankom vlajku dolu a mechanicky ju odopol z háčikov. Vtedy už na mňa svietil zozadu baterkou esbéeskár, tak som sa pokúšal vyhodiť vlajku na strom, aby sa k nej nedostali. Oni na základe toho tvrdia, že som poškodil majetok Volkswagenu a chcel ho okradnúť. Ale načo by mi bola? Toto, čo sa stalo, má slúžiť ako varovný prst pre ostatných: neopovážte sa urobiť, čo spravil Janek, lebo vás vyrazíme. Prišiel som domov a do spomínanej vnútropodnikovej aplikácie som napísal dva príspevky, kde som sa vyhranil voči dúhovej vlajke s tým, že je to aj symbol sexuálnych deviácií týkajúcich sa detí, s čím mám problém. Okrem toho som tam prirovnal školenia o inklúzii, ktoré sme absolvovali, k politickým školeniam mužstva, aké boli kedysi na vojne, pretože mi to pripadalo presne ako ony.
Možno mi nebudete veriť, ale záleží mi na tom, aby sa Volkswagen nezaťahoval do takýchto vecí. Rýchlo, asi behom hodiny, boli moje príspevky vymazané. Podotýkam, že som sa vyjadroval slušne a vecne, ale nechal som to tak. Potom som mal voľno, lebo som mal za sebou tri dvanásťhodinové zmeny.
Keď som sa 22. mája vrátil do práce, začali sa diať zaujímavé veci. Máme multifunkčné preukazy, ktorými sa preukazujeme pri vstupe, označujeme si príchod do práce alebo si cez ne kupujeme stravu. Cez turniket do areálu som sa ešte dostal, zamieril som do bufetu, kúpil som si bagetu, priložil som preukaz a zrazu nešiel.
Následne som šiel k terminálu, kde som si mal označiť príchod do práce, no tam sa objavila hláška o neidentifikovateľnej karte. Vtedy som už začal tušiť, že tu čosi nehrá.
Dovtedy vám neprišlo žiadne oznámenie o tom, že vás vyhodili?
Nie, normálne som prišiel do práce. Hoci mi nešla karta, zaradil som sa do pracovného procesu a obsluhoval stroj ako obvykle.
Nadriadenému som oznámil, že mi nejde karta, na čo ma poslal informovať o tom na personálne oddelenie. Šiel som tam, povedal im, aký mám problém, na čo oni, že to bude asi tou vlajkou.
Nastal rýchly spád, lebo v Bratislave sa v tom čase o mne rokovalo. A rozhodlo sa, že ma vyhodia na základe § 68 Zákonníka práce za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Bolo mi to ľúto, ale nie až tak to, že ma vyhodili, ale akým spôsobom to spravili. Vykopli ma ako psa. Vravel som si, že veď hádam nič také zlé sa nestalo. Nikomu som neublížil, nepoškodil som materiál, nič som neukradol.
Hneď ako mali moju hodinovú výpoveď odklepnutú aj Modernými odbormi Volkswagenu, poslali to faxom a dali mi do ruky. Bola k tomu priložená aj zápisnica, ku ktorej som mal možnosť vyjadriť sa. Napísal som do nej svoj názor na vec.
Následne ma sprevádzal človek, ktorý má na starosti bezpečnosť závodu, musel som odovzdať montérky, kľúče a ďalšie veci a bol som odprevadený za bránu podniku. Chlapcom som nestihol ani ruku podať.
Aký bol dôvod výpovede?
Že som sa dopustil krádeže a poškodil majetok a navyše som napísal homofóbny príspevok do podnikovej aplikácie. Hoci s týmito ľuďmi prichádzam odmalička do styku, urobili zo mňa homofóba.
Po 29 rokoch ste sa teda stali nezamestnaným.
Áno, hneď na druhý deň som šiel na úrad práce a v súčasnosti som stále nezamestnaný. Založil som si transparentný účet s tým, že peniaze, ktoré mi tam ľudia môžu poslať, budú použité na advokáta.
Verejnosť vás pozná vďaka videu z mítingu Smeru v Turčianskych Tepliciach. Ako ste sa tam ocitli?
Nevedel som, že sa to chystá, hoci sa venujem politike až príliš. Kamarát mi však oznámil, že sa niečo také koná a že možno by bolo dobré sa tam na niečo opýtať. Ja nie som stranícky typ. Mám rád ľudí podľa toho, ako sa správajú, a mne je napríklad sympatický pán Ľuboš Blaha. Nech si o ňom hovorí, kto chce čo chce, je to vzdelaný chlap. Nevravím, že so všetkým, čo hovorí, súhlasím, ale ľudsky je mi blízky.
Stretli sme sa, porozprávali a navrhli mi, či nespravíme videjko, s čím som súhlasil. Ale nie preto, aby som mal nejakých päť minút slávy, ale aby sme sa trochu prebudili na tomto Slovensku a pozerali na veci kriticky.
Necítim voči Volkswagenu zášť, ale napísal som listy, kde som uviedol, že nesúhlasím s výpoveďou a žiadam o pokračovanie mojej pracovnej zmluvy. A stále hovorím, že ma vyrazili neprávom. No žiadna odpoveď od nich neprišla. Po tých rokoch som čakal iný prístup. Naposledy som volil SNS, aby sa tam dostal napríklad Roman Michelko či Peter Kotlár, ktorého poznám osobne a je to veľmi čestný človek. Mám rád napríklad Infovojnu, aj keby som bol okamžite označený za konšpirátora, ale vyberám si odtiaľ len časť informácií. Niekedy si pozriem aj Denník N, lebo aj tam je trochu pravdy, ale neberiem to ako celok.
Niečo dobré sa napíše v Pravde, navštevujem aj Hlavné správy, Postoj, Štandard a tak ďalej. My sa tu už selektujeme na konšpirátorov, dostanete nálepku a tým ste vybavený, ale to je zle. Treba mať širokospektrálny záber, čítam aj zahraničné denníky, ako napríklad Hindustan Times, New York Times, Allgemeine Zeitung alebo aj ruské či ukrajinské denníky.
Peter Janek
