MEDIA NEWS WEEK
Slovinské združenie novinárov a Odborový zväz slovinských novinárov vyjadrili podporu zamestnancom Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo), ktorí v pondelok vstúpili do výstražného štrajku kvôli plánom českej vlády zmeniť financovanie oboch verejnoprávnych médií a znížiť tak ich rozpočet. TASR o tom informuje podľa správy agentúry STA.
„Hoci vláda tieto zmeny prezentuje ako výlučne technickú a finančnú záležitosť, v skutočnosti ide o zásah do jedného z kľúčových mechanizmov, ktoré chránia verejnoprávne médiá pred závislosťou od politickej moci,“ uviedli slovinské novinárske organizácie.
Kabinet českého premiéra Andreja Babiša chce zrušiť koncesionárske poplatky, previesť financovanie verejnoprávnych médií pod štátny rozpočet a znížiť objem financií pre ČT a ČRo na úroveň medzi rokmi 2008 a 2024. Obe médiá to označujú za neudržateľné a varujú, že budú musieť pristúpiť k obmedzeniu výroby a prepúšťaniu. Dokopy by podľa vládneho návrhu mali prísť o približne 1,4 miliardy korún (57,86 milióna eur).
Podľa slovinských novinárskych organizácií česká vláda už teraz avizuje diskusie o tom, o čom a ako by mali verejnoprávne médiá informovať. „Takéto vyhlásenia odhaľujú skutočný zámer navrhovaných zmien - zvýšiť politický vplyv na médiá, ktorých úlohou he dohliadať na moc, nie slúžiť jej,“ uviedli. Akonáhle sa vládne orgány začnú miešať do financovania médií s cieľom ich disciplinovať, je ohrozené právo verejnosti na nezávislé a dôveryhodné informácie, varovali.
Organizácie ďalej uviedli, že protesty, ktoré sa v nedeľu konali v niekoľkých českých mestách, vyslali jasný signál, že verejnoprávne médiá patria verejnosti, nie politikom.
Zdôraznili, že situácia v Českej republike je súčasťou širšieho a čoraz znepokojujúcejšieho trendu v Európe. Vo viacerých krajinách čelia verejnoprávne médiá pokusom o politické podriadenie, škrtom vo financovaní, personálnym čistkám a oslabovaniu ich základného poslania.
„Skúsenosti z Maďarska, Slovenska, Poľska a ďalších krajín ukazujú, že útoky na nezávislosť verejnoprávnych médií zvyčajne začínajú argumentmi o racionalizácii, efektívnosti a úsporách a končia obmedzením slobody médií a ich schopnosti vykonávať demokratickú kontrolu politickej moci,“ uviedli.
Udalosti v Českej republike vnímajú organizácie aj ako varovný prst pre Slovinsko, kde bola verejnoprávna vysielacia spoločnosť RTV Slovenija v minulosti vystavená politickým zásahom.
„Demokracia potrebuje silné, nezávislé médiá, ktoré sú zodpovedné voči verejnosti. Keď orgány začnú ničiť tieto základy, je potrebné klásť odpor,“ uviedli a dodali, že obrana verejnoprávnych médií je v záujme celej spoločnosti.
Skupina poľských a ukrajinských médií a novinárskych organizácií v pondelok vyzvala na zachovanie poľsko-ukrajinskej jednoty bez ohľadu na súčasné napätie vo vzájomných vzťahoch. Signatári spoločného vyhlásenia upozornili, že prehlbovanie sporu môže nahrávať Rusku a oslabovať spoluprácu oboch krajín. Informuje o to varšavský spravodajca TASR.
V texte zverejnenom v poľských aj ukrajinských médiách autori pripomínajú, že Ukrajina už dvanásť rokov čelí ruskej agresii a od začiatku plnoformátovej invázie Kremľa v roku 2022 získala rozsiahlu poľskú pomoc vrátane vojenskej, finančnej a humanitárnej podpory vrátane prijatia 2 miliónov utečencov.
Signatári vyjadrili znepokojenie, že súčasné spory negatívne ovplyvňujú vzájomné postoje Poliakov a Ukrajincov. Podľa nich ide o výzvu pre politikov, médiá aj občiansku spoločnosť v oboch krajinách.
Vo vyhlásení sa uvádza, že tragické kapitoly poľsko-ukrajinskej histórie sú využívané na politické ciele, no aktuálnou prioritou zostáva spoločný odpor proti Rusku. Autori vyzvali politikov, aby hľadali cestu k dohode a riešeniu krízy. Varovali tiež pred ruskými dezinformačnými aktivitami, ktorých cieľom je prehlbovať rozpory medzi Poliakmi a Ukrajincami.
Pripomenuli spoločné vyhlásenie bývalých prezidentov Poľska a Ukrajiny Aleksandra Kwašniewského a Leonida Kučmu z roku 2013. „Prosíme našich krajanov, aby urobili všetko pre to, aby sa uctenie pamiatky obetí dávnych konfliktov nestalo nástrojom na vyostrovanie vzťahov a premrhanie doterajších výsledkov zmierovania medzi našimi národmi,“ citovali z dokumentu pri príležitosti 70. výročia Volynského masakru.
Výzvu podpísali viaceré poľské a ukrajinské redakcie vrátane denníkov Gazeta Wyborcza, Onet, Newsweek, Polityka, OKO.press, Ukrajinska pravda, Jevropejska pravda či Kyiv Independent a ďalšie médiá.
Maďarský parlament v utorok schválil novelu mediálneho zákona, na základe ktorej sa zmení štruktúra a fungovanie verejnoprávnych médií. Tie podľa súčasnej vlády niekdajší premiér Viktor Orbán premenil na nástroje propagandy, píše TASR na základe správ agentúr MTI a AFP.
Za návrh vládnej strany Tisza hlasovalo 145 poslancov, 39 bolo proti a nikto sa nezdržal. Súčasťou reformy je reorganizácia štruktúry médií verejnej služby zriadením Maďarskej rozhlasovej a televíznej neziskovej spoločnosti a samostatnej neziskovej spoločnosti tlačovej agentúry MTI.
Médiá verejnej služby bude na základe prijatej novely kontrolovať a vlastniť namiesto Nadácie pre verejnoprávne médiá nový Výbor pre verejnoprávne médiá. Novela zároveň ukončuje mandáty predsedu a členov Mediálnej rady, ako aj predsedov verejnoprávnych mediálnych spoločností - štatutárnej spoločnosti zastrešujúcej všetky verejnoprávne médiá Duna Médiaszolgáltató a verejnoprávnej produkčnej spoločnosti MTVA, ktorá tvorí samotný obsah. Oba subjekty budú zároveň začlenené pod Maďarskú rozhlasovú a televíznu neziskovú spoločnosť.
Copyright © TASR 2026
Prezident Petr Pavel prijme v utorok na Pražskom hrade ministra kultúry Otu Klempířa (za Motoristu). Rokovať budú o verejnoprávnych médiách, avizovanom zákone o audiovízii alebo situácii v kultúre, uviedol na webe odbor komunikácie prezidentskej kancelárie.
Vláda v polovici júna schválila návrh zákona o financovaní verejnoprávnych médií, ktorým ruší doterajší poplatkový systém a prevádza financovanie Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) na štátny rozpočet. Návrh kritizujú opozície aj obe médiá. Pavol vo štvrtok povedal, že tempo navrhovaných zmien ponecháva len málo priestoru na dôkladnú odbornú debatu a zhodnotenie dôsledkov.
Premiér Andrej Babiš (ÁNO) opakovane uviedol, že vláda zmenou financovania iba plní svoj program. Odmietol, že by kabinet chcel týmto krokom ovplyvňovať verejnoprávne médiá. Podľa opozície je návrh zásahom do nezávislosti ČT a ČRo. Pracovníci oboch inštitúcií boli tento pondelok kvôli vládnemu plánu v dvadsaťštyrihodinovom výstražnom štrajku.
Pavol vo štvrtok vystúpil na Valnom zhromaždení Európskej vysielacej únie (EBU), delegátom v prejave okrem iného povedal, že zmeny môžu ovplyvniť rozpočty médií spôsobom, ktorý podkope ich finančnú stabilitu, naruší dlhodobé plánovanie a ohrozí hodnoty budované po desaťročia. Už skôr uviedol, že pri financovaní a prevádzke prostredníctvom poplatkov nevidel nič, čo by nefungovalo a bolo nutné meniť.
Prezident na Hrade prijíma ako ministrov, tak zástupcov opozičných strán. Z členov kabinetu prijal v poslednej dobe napríklad ministra zdravotníctva Adama Vojtecha (za ÁNO) či ministra poľnohospodárstva Martina Šebestyána (za SPD). Z opozície sa na Hrade stretol s predsedom ODS Martinom Kupkom alebo šéfom hnutia STAN Vietom Rakúšanom.
Copyright © ČTK 2025
