Patologická sedlina Palko

 Patologická sedlina Palko

Slovenske progresívne média to je jedna odporná grcanica. Najprv píšu že jak je to vlastne úplne v poriadku že šimečkovci krádnu a že to nie je nič také strašné a potom píšu že Korčuk zrejme teda zavinil nehodu zranila sa žena ale on je vlastne super on nikam nehodiš šiel on o tom sám informoval no čo mu i nezostávalo čo mu i nezostávalo keď tam boli svetkovia čo. Progresívni novinári, vy ste stoka. Normálne, vy ste ľudia, ktorí si nezaslúžia žiadnu úctu, žiadny rešpekt. Vy ste ľudské dno. Ako vidno v týchto videách prezentujete pomerne vyhranené politické názory a prezentujete to formou také skratky. No a Tým, jak sa situácia zmenila naozaj neuveriteľným spôsobom a veľmi vážne, tak zhruba pred rokom aj nejakými mesiacmi som si tam dal taký svoj názor na ten progresivizmus a na tých progresív, čo to je. Ono to video zarezonovalo tým, že Jednak mám aj pomerne dosť veľa času v posledných pár rokoch, tak som vždy hľadal niečo, v čom by som sa mohol realizovať. Mne by v žiote nenapadlo, čo sa za ten jeden rok takto stihne udiať, ale ľudia na to reagovali a povedal som si však, OK, môžem sa vyjadriť opäť a opäť. Väčšina hercov dnes väčšinou neprezentuje svoje politické a spoločenské postoje, ale je určitá časť hercov, ktorí bych som nazval aktivisti a tí pomerne silno inklinujú k progresivizmu, neoliberalizmu a vy ste pravý opak.Samozrejme aj v košických umeleckých alebo hereckých kruhov sa nájdu podporovateľia progresívneho Slovenska, alebo jednoducho tej ideológie alebo celkovou opozície, čo je úplne normálne. Vďaká bohu, tá atmosféra u nás nie je tak presne, ako ste povedal i, vyhranená a vyhrotená, ako napríklad povedzme Slovenskom národnom divadle v Bratislave. A to musím povedať, že z toho mi je strašne smutno, že keď sa s kýmkoľvek rozprávam s nejakými ľuďmi a hovoria, že vy ste herec a vy máte takéto normálne názory, že vy nie ste progresívec. A vtedy si uvedomím vždy, že čo sa podarilo týmto progresívnym ľuďom v kultúre, v umeni a hercom aj, ale vlastne každému, že oni to vlastne spojili s tým, že napríklad herci, to je progresivistická hlásna trúba, že takto to je. A tí ľudia nemajú čas si zistiť, kto čo a jako, lebo presne, vy ste povedali, že väčšina ľudí sa nevyjadruje, to je pravda, že väčšina hercov sa nevyjadruje, ale tí, čo sa vyjadrujú, tak prakticky unizono, až naozaj na pár vinnímiek, ktorú ja tiež reprezentujem, tak idú úplne tvrdo tieto všetky progresivistické tézy. No nie je to jednoduché, samozrejme, aj my vypisovali, aj niektorí herci, aj z Národného divadla. Ich postoje sú pre mňa úsmevné, aj keď je to trošku také smutné a až desivé miestami, pretože tak ako keď bežný človek mi vypisujú tí hejtery o veľkom, že ja neviem, že som platený od Fica po Putina a jednoducho všetky tieto veci, však nech si to myslí, ale myslí asi to aj takíto ľudia, myslí asi, že ja neviem, že ja si potrebujem niečo dokázovať, skratka Nedokážu pochopiť, že niekto dokáže za... A pritom oni sa tak sami tvária, že proste pre nich je tá pravda a presvedčenie prvoradé. No akorát teda, že zrovna v hereckých krúhoch, keď človek ide progresívnu agendu, tak mu nič nehrozí. Práve že mu hrozí akorát takto, že ho potlapkajú po ramenach a poveda, že si super. Tak je pravda, že týchto hercev je menšina, ale napriek tomu mám pocit, že tá progresivistická klika, ktorá je veľmi hlasná, má veľa priestorov v médiách, ovládla túto umeleckú sféru, je to tak? Áno, a je to strašne smutné, že aký je to obrovský nepomer oproti tomu, ako je to v spoločnosti, pretože v spoločnosti je možno naozaj maximálne 10% aj to možno preháňam, ľudí, ktorí sa stotožňujú s celou tou progresivistickou ideológiou. Tam je potom veľa ľudí, ktorí ich volia napríklad, že je to slávne lebofico a podobne, lenže v tom umeleckom segmente tak tam naozaj progresivizmus a títo ľudia hrajú prím, jednoducho to prakticky až ovládajú. Samozrejme tiež treba rozdielovať tie rôzne oblasti v rámci kultúry a umenia, ale tak tým, že ja som divadelný herec, tak v rámci divadelného umenia je to takže... Ale chvala Bohu, že som ešte v tých košiciach, pretože To ešte sme stále nie tak pokrokoví ako v Bratislave, pretože v Bratislave by som si teda asi moc neškrtol. Áno, to je pre mňa alfa omego, pretože treba si uvedomiť to, že Progresiuci u nás ešte oficiálne neboli vo vlade, nie je to ešte teda premiérskou stranou najsilnejšou. A aj tak vidíme, tým že ten svet je globálny a sme v Európskej únii, ktorá jednoducho nás tlačí za každú cenu k tým svojim šialenostiam, tak tie veci sa tu postupne aj tak udomácniu a usádzajú. No je to presne tak, že tí ľudia prekúkli, že tie médiá absolútne rezignovali na svoju úlohu. To nie sú nezávislí, objektívni žurnalisti, to sú normálni, tvrdí, propagandistickí, progresivistickí poskokovia. Veď každý to vidí, že Michal Šimečka, keby nemal ten neskutočný support, tú obrovskú podporu, celú tú mašinériu, veď kde by, možno jeho vrchol kariéru by bolo, že miestný poslanec niekde a nie, že líder opozície, tak ako toto je líder. Ja mám svedomie a ja jednoducho, tiež ten boj proti progresivizmu, to je civilizačný boj, to je tak zásadný boj, aký jednoducho tu nebol, ja neviem, koľko storočí proste. A ja nechcem, aby však mám deti a tie deti však snáď raz budú mať rodiny, budú mať deti. Ja nechcem, aby vyrastali v tak chorej spoločnosti, aká je na západ od nás. To jednoducho nechcem. A toto ešte stále, chvála Bohu, väčšina slovenskej spoločnosti tiež nechce. Do istej miery totiž to sa aj zliberalizovalo, ale tam sa zliberalizovali, tam sa aj trošku vymenil ten, tí voliči, pretože tam aj prišli proste takí, ktorí sú takí akože no taký nemastý neslaný veriaci, taký dúhový, taký trošku dodúhová, taký, že vlastne im to vlastne nevadí, no proste upadkový, taký som povedal. A druhá vec, ktorú určite treba povedať, v čom je obrovský problém z KTH, to je úplne ich tiež otočka o 180° v rámci zahraničnej politiky, ktorú tam tvrdí Miriam Leksman a je úplne kompatibilná s tou obrovskou lžou, ktorú proste európsky lídri a celá táto propaganda stále šíri, najmä teda so hľadom na tú situáciu na Ukrajine. Jednoducho, idú túto propagandu úplne tvrdo. Dnes sú aktivistami tak médiá, ako aj politici, ktorých tie médiá nejakým spôsobom propagujú. Myslím si, že dnes už ani nie je veľký rozdiel medzi politikom, aktivistom a mezi novinárom, aktivistom. V podstate obidvaje robia to isté. Novinári už nie sú tí, čo prinášajú informácie, alebo tí, čo hľadajú pravdu. Je to úplne presne tak a úplne dokonalým skoro až biblickým ukážkovým príkladom je rodina Šimečkovcov, kde matka to je ten mimovládny sektor, otec to je ten novinársky sektor a ich syn je ten politický. A oni traja vlastne, nie sú v žiadnej konfrontácii, oni sú v symbióze, čiže to je presne toto. Mimovládny sektor, média a politici si v rámci tej obrovskej progresivistickej siete krásne hrkútajú a idú si tú istú pesničku ako naozaj. A to je, kam si my to vlastne dopracovali. A teraz zrazu oni majú z toho ťažkú schyzu, pretože oni vedia, že však toto sú zlodejiny. To sú zlodejiny a oni vedia, ak už sa to dlho vlečie a tie reakcie z tých, lebo niektoré médiá, aj progresívne, už to hovoria, že treba o tom hovoriť. To im slúži good sty a keď mohli to začať hovoriť už na začiatku, pretože tá káuza nie je úplne nová, to sa len tak postupne akože len viac a viac veci vyťahuje. Ale mnohí, keď ešte povedia toto, že neriežme to, riežme toto, tak stratili ten jediný tromf, ktorý akože si mysleli, že majú, že sú lepší, že sú slušnejší, že to je to slušné Slovensko. Nie. To je ešte horšie ako ľudia, ktorí netvrdia, že my sme tá lepšia časť, pretože chyby a hriechy robí každý bez rozdielu. Ale keď jedna časť uverí tomu, že sú lepší, to už jednou nohou nastúpili tu cestu, že automaticky budú tí horší. Pretože z toho potom oni majú ťažkú opicu. No tak, ale tak chvála Bohu, že progresivizmus proste má takúto kauzu, že to jednoducho ich odhaluje na Týmto vývojom, ako ste práve povedali, prešli okrem vás aj mnohí iné ľudia na Slovensku, že si v podstate uvedomili, hoci nefandeli strane smera týmto stranom vládnej koalície, tak zistili, že v podstate toto je ten zdravý rozum, alebo to zdravšie, ktoré tu teda v politike máme a rozhodne nechcú pripustiť, aby sa dostali k moci blázni, by som povedal, alebo to je naozaj bláznosť to veľakrát, čo prezentujú tie strany okolo PS. Tak ja som mal tuším predstavenie v divadle a išiel som ku kolegovi, že ideme pozrieť vlastne ako spolu volebnú noc. Tak už boli zavreté, už bolo po desiatej a som išiel taxíkom a presne som sa rozprával s taxikárom tých 6-7 minút, čo sme išli a hovorím, že čo aj ako tak úplne nejak veľmi prirodzene sme sa úplne zhodli v tom, že jo, no to ja som akože predtým som ich neznašiel, ale čo mám, čo mám robiť, čo toto progresíme, Slovensko tam proste, no nie, tak vlastne a hovorím, že áno, to je isté, niekedy by niekto povedal, že budem voliť to, čo som volil v 23. Tak sa môvíme do ksichtu, no ale stalo sa to a to istý než to bol aj ten môj kamarát, ktorému som išiel, že jednoducho to je tá kritická časť jednoducho opustila ten tábor tej bájnej bývalej pravice, keď sa to tak ešte delilo na hlavicu pravice, čo už dávno roky ako teda neplatí. No a to bola vlastne tá časť, vďaka ktorej teda nakoniec mohla vzniknúť takáto vládna koalícia, že to PSK odišlo opäť raz s dlhým nosom. Tato situácia je veľmi podobná aj v okolitých krajinách, napríklad u našich južných susedov. Hovorí sa, že k moci sa tam dostal maďarský Matovič, majú na mysli tí ľudia, ktorí to hovoria premiéra Petera Maďara, ktorý sa veľmi podobne správa s tou mocou, ktorú má v dispozícii. Vyzval maďarského prezidenta, aby odstúpil, hoci bol teda právoplatne zvolený. Vyzval predsedu Najvyššieho súdu, aby odstúpil takisto volená funkcia a ďalších a ďalších funkcionárov. To znamená, že prezentuje absolútne človeka, ktorý nerešpektuje demokraciu. No ale vidíme, že z Bruselomu tliskajú, dokonca uvoľnili teraz tie zmrazené peniaze, ktoré boli Orbánovy, na Maďarsku neboli vyplatené. To znamená, že tu máme nejaké dva metre opäť. Keď vyhrá voľby ten správny, tak je mu dovolené všetko, keď nie, tak nemôže nič. Podobné sa stalo aj v prípade pána Tuska v Polsku, ktorý takisto tam, myslím, že zrušil verejnoprávne vysielanie, úplne šliapal po demokracii, ale v Bruseli bolo ticho. A je to strašne smutné, ja ani až Maďarom nezávidím, pretože ich čaká také nepríjemné vytriezvenie, že také sme tu mali aj my, pretože Matovičovi sa podarilo veľkú časť spoločnosti presvedčiť o niečom, ale potom to, čo prišlo, tak tí ľudia naozaj nečakali, že to bude až také katastrofálne. Ale je to naozaj odporné čo robí Peter Maďar pretože to čo zrazu povedal že nemá problém s tým že aby si homosexuálne páry adoptovali deti povedal niečo tak zvrhle a odporné nechutné že to sa málo kedy vidí povedal že aj že deti majú právo na to, ešte to obrátilo na práva deti, čo je úplne nechutné, že majú právo na to, aby teda boli milované pármi rovnakého pohľavia. Tak ale niekde takýto človek naozaj, akože volakam s takýmto, lebo ešte to obrátiť takto, ešte keď si zvyknu hovoriť progresivity, že aj homosexuálne páry majú právo, je dobré, nemajú právo na to, aby teda mali deti z môjho pohľadu, ja neviem kto to právo vymyslel, ale urobiť to takto, deťa v prvom rade. Má právo na to, aby malo matku a otca. A rozhodne nikto nemá právo zákonom umožniť to, že dieťa, ešte aj predtým, ešte keď sa vôbec narodí, bude odsudené na to, že bude žiť bez matky alebo bez otca. To je proste zvrhlosť a zhovadilosť. A takto zradiť, to urobil proste Peter Máďar. Jednoducho, to je už to, že jak je to okaté, že boli zmrazené eurofondy v Maďarsku, samozrejme kvôli Orbánovi, že neposlúchal, ale tak oni si našli aspoň nejakú náhradu, že to je kvôli tomu, že právny štát, máte nejaké problémy a toto, toto, toto. No lenže, čo sa stalo? Petr Maďar nastúpil ako premiér, nič sa ešte nezmenilo v tej krajine, nič. A už im tečie 16 miliárd eur. Čiže už sa na to ani nehrajú. Už je to normálne ako proste vazalstvo. Tak budeš držať hubu, budeš poslúchať, dáme ti peniaze. Budeš robiť problémy, nedáme ti peniaze. Teraz samozrejme sme na rade v tomto my. Myslím si, že Slováci sa budú musieť rozhodnúť. Či sme teda predajný národ, či za tú misku Šošovice tú budúcnosť nášho Slovenska jen ho predáme, alebo máme korníčopa nejakú svoju hrdosť. Jednoducho. To sa musíme rozhodnúť. Po svojom čase sa opäť dostáva do popredia otázka migrácie, aj vďaka postojom Petera Maďara, ktorý na rozdiel od Orbána vyslovil v podstate spokojnosť alebo ustretovosť k tomu migračnému paktu, ktorý práve teda začal platiť v Európskej unii, týka sa to aj nás. Vyvolalo to v Maďarsku pouličné demonstrácie. Sme súčasťou EÚ, my si myslíte, že dokážeme proste odolávať tomu tlaku Bruselu v tejto otázke? Treba povedať, že zatiaľ celkovo Slovensko odoláva, by som povedal, možno aj najlepšie zo všetkých okolitých krajín. Čo je jednoducho, sme sice najmenší, ale veď to Slovensko má zdravé, to jadro proste. A to, že z povrchu to začína hniť, ale v rámci Slovenska nič nie je stratené, len jednoducho ten boj, presne treba takto bojovať, to je presne to, že ja vlastne som sa tiež len rozhodol, že však niečo s tým robiť musím, tak je to len ale na ľuďoch. . Ale s tým nastavením, ktoré predvádza zelenskí a západní a aj európskí lídry, ktorí neustále klamú. Oni stále klamú. A oni by tým pádom museli priznať loš. Keby priznali loš, tak by museli odísť. A oni sa tam chcú držať za každú cenu zubami, nechtami. Čiže ono... Ja dúfam, že to nevie eskaluje do niečoho horšieho, ale si myslím, že sa k tomu neustále približujeme. Čiže... Lebo je neuveriteľné, že ten Putin, viete, ja nie som žiaden rusofil, ale nie som ani chorý rusofob. A ten Putin, on teda to nie je žiaden putler, jak hovorí tá nízka propaganda. Práve, že veľmi by som povedal, že dosť racionálny a zodpovedný človek, čo sa vôbec nedá povedať o tých európskych lídroch. A on z toho je povedal, že je otvorené, že je z toho nešťastný, že čo tam sú za ľudia. Rusi to hovorili 20 rokov, tie veci, že toto je červená čiara. Nemôže byť Ukrajina v NATO. Nie, nie, nie. A ten západ, ktorý po rozpade Sovetského zväzu bol neskutočne pišný, tak si proste trúfli na také sústo, ktoré ale nevedia ho prehltnúť. Mám zásady ale nie som fanatik aj keď sa tak niekomu môže zdať ale ja nie som fanatik ja som proste človek inteligentný ktorý vidí veci ako sú a viem že niekedy sa treba zachovať pragmaticky ak má človek stanovený cieľ a ja som ten cieľ deklaroval hovorím tu vždy Pre mňa je to otázka až civilizačná, jednoducho progresivizmus nesmie nám zničiť Slovenskom. Čiže ak niekde budem, a to chcem povedať, posledná vec, ktorú chcem je, že by som kandidoval za stranu, ktorá by sa nakoniec nedostala do parlamentu, že by aj ľudia, ktorí napríklad by kružkovali aj mňa osobne, že by jednoducho tieto hlasy kvôli mne prepadli. Toto si ja na tri konec uberiem preto, aj keď sa s tými ľudmi rozprávam, tak sa snažím čo najviac tlačiť na nejakú prípadnú spoluprácu, aby tie hlasy tých voličov jednoducho neprepadli, pretože viem, že ľudia toto chcú, chcú to jednoducho veľmi, aby sa tie sily spojili a tak urobím čo najviac preto. Tak uvidíme, ako to nakoniec dopadne.