Kremeľská frakcia v Európskom parlamente
8. októbra, po celoštátnych voľbách do ruského zákonodarného zboru, Európsky parlament drvivou väčšinou vyhlásil výslednú Štátnu dumu v Moskve za nelegitímnu – výsledok zzinscenovaného „hlasovania“, ktoré nebolo ani slobodné, ani spravodlivé. Napriek tomu 42 európskych zákonodarcov hlasovalo proti tomu, čo sa mohlo zdať ako zrejmé uznesenie. Aj po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu zostáva frakcia Európskeho parlamentu s názvom Putinversteher – nemecký termín pre ľudí, ktorí tvrdia, že „rozumejú Putinovi“ (a často racionalizujú politiku Kremľa) – pevne na svojich miestach. Naďalej cestujú do Ruska, opakujú kremeľské naratívy a stretávajú sa s kremeľskými úradníkmi a spravodajskými dôstojníkmi zapojenými do riadenia zahraničných vplyvových sietí.
Доступно на русском
The Insider zistil, že jeden z desiatich súčasných členov Európskeho parlamentu navštívil Rusko od anexie Krymu v roku 2014 a najmenej dve desiatky z nich možno označiť za otvorene prokremeľských.
„Che Guevara“ navštívil Službu zahraničných spravodajských služieb
V apríli 2026 prešiel slovenský poslanec Európskeho parlamentu Ľuboš Blaha budovou ruskej Štátnej dumy za zvukov piesne skupiny Lyube a odsúdil to, čo nazval pokrytectvom Západu. Blaha vie svoje o politickej symbolike: počas pôsobenia ako podpredseda slovenského parlamentu odstránil zo svojej kancelárie vlajku EÚ a zavesil portrét kubánskeho revolučného vodcu argentínskeho pôvodu Che Guevaru. O rok neskôr bol zvolený do Európskeho parlamentu, kde dostáva mesačný plat okolo 10 000 eur .
Blaha, spojenec slovenského premiéra Roberta Fica, navštívil Štátnu dumu v rámci cesty, ktorú oficiálne uviedol ako zorganizovanú Ruskou historickou spoločnosťou, ktorej predsedá Sergej Naryškin, šéf ruskej Služby zahraničných informácií (SVR).
Blaha navštívil Štátnu dumu v rámci cesty, ktorú oficiálne uviedol ako zorganizovanú Ruskou historickou spoločnosťou, ktorej predsedá šéf SVR Sergej Naryškin.
Hoci neexistuje žiadny náznak, že by sa Blaha a Naryškin tentoraz stretli, počas návštevy Moskvy v roku 2025 sa obaja skutočne stretli. Je pozoruhodné, že na rozdiel od iných Blahových ciest do Ruska sa o tejto ceste v roku 2025 neinformovalo na webovej stránke Európskeho parlamentu. Cestu však potvrdzujú samotné príspevky politika na sociálnych sieťach aj údaje o letoch, ktoré získal denník The Insider.
Blaha na stretnutí v marci 2025 s vedúcim ruskej Služby zahraničných informácií Sergejom Naryškinom
Počas exkurzie v roku 2025 sa poslanec Európskeho parlamentu stretol aj s poslancom Leonidom Sluckým, ktorý je zapletený do snáh o nábor cudzincov, ako aj s lídrom Komunistickej strany Gennadijom Zjuganovom. Blaha sa prezentuje ako ľavicový politik a počas svojich ciest do Ruska dôrazne zdôrazňuje túto identitu – napríklad posielaním „ srdečného revolučného pozdravu“ z Leninovho pamätníka v Soči.
Nie je jasné, čo sa samozvanému socialistovi páči na Rusku, kde ekonomická nerovnosť nedávno dosiahla rekordnú úroveň. Blahu tiež neznepokojovala skutočnosť, že Naryškina, na ktorého pozvanie cestuje do Ruska kritizovať Západ, finančne podporuje oligarcha God Nisanov.
Malofejevov agent a lobista pre zločineckých oligarchov
Francúzsky poslanec Európskeho parlamentu Thierry Mariani je obľúbencom kremeľskej propagandy. Ruské štátne tlačové agentúry ho citujú takmer rovnako často ako ruskí predstavitelia. Napríklad agentúra TASS získava komentáre priamo od Marianiho. Ukrajinský útok na múzeum Panorama v rusky okupovanom Sevastopole označil za neprijateľný, kritizoval finančnú pomoc Ukrajine a vyzval na ukončenie vojny za ruských podmienok. Francúzsky politik sa dlhodobo a dôsledne stavia na stranu ruských úradov. Kritizoval dokonca aj Alexeja Navaľného, keď bol opozičný líder ešte nažive vo väzení.
Je známe, že Marianiho manželka pochádza z Ruska. Verejne sa rodáčka z Jekaterinburgu objavovala buď pod svojím rodným menom Šajchullina , alebo ako Irina Mariani . V oficiálnych dokumentoch však The Insider zistil, že používa priezvisko svojho bývalého manžela Ivanka.
Irina Mariani
Oficiálne Irina Ivanko nikde nepracovala, kým sa v roku 2000 nestretla s Marianim v moskovskej reštaurácii a nepresťahovala sa do Paríža. Teraz má 50 rokov a vychováva syna. Jej brat Sergej Presnecov (predtým Šajchullin) zostal v Rusku. V rokoch 2023 až 2025 pôsobil ako zástupca vedúceho správy okresu Verchňaja Pyšma v Sverdlovskej oblasti v Rusku.
Sergej Presnecov
Brat manželky francúzskeho politika pracuje pre Uralskú banskú a metalurgickú spoločnosť (UMMC), ktorú kontrolujú oligarchovia Andrej Bokarev a Iskander Machmudov, ktorí majú obaja záujmy vo Francúzsku. Machmudov sa tiež objavil ako partner francúzsko-ruského združenia Dialóg, ktorému šéfuje Mariani. S touto skupinou je úzko prepojený aj bývalý generálny riaditeľ Ruských železníc Vladimir Jakunin .
V roku 2021 francúzske úrady začali dve predbežné vyšetrovania Marianiho kvôli jeho účasti na francúzsko-ruskom dialógu. Bol podozrivý z korupcie, porušenia dôvery a prania špinavých peňazí, ako aj z obchodovania s vplyvom; objavili sa aj otázky, či určité výhody, podozrivé finančné transakcie a cesty mohli byť kompenzáciou za jeho udržiavanie politických pozícií priaznivých pre Kremeľ.
Francúzske úrady vyšetrovali Marianiho pre podozrenie z korupcie, porušenia dôvery a prania špinavých peňazí.
Francúzsko-ruský dialóg vznikol v roku 2004 pod záštitou Vladimira Putina a vtedajšieho francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca. Napriek obvineniam, že skupina bola politicky spojená s Moskvou, Mariani pokračoval v častých cestách do Ruska minimálne do roku 2024.
Uniknuté dokumenty tiež ukazujú, že papierovačky pre Marianiho návštevu Majstrovstiev sveta vo futbale 2018 v Rusku vybavovala Maria Rešetovová, asistentka Konstantina Malofejeva. Malofejev, v Rusku často označovaný za „pravoslávneho oligarchu“ kvôli svojej ultrakonzervatívnej náboženskej politike, dlhodobo dohliada na zahraničné vplyvné siete pracujúce v mene Kremľa.
Rešetovová tiež vybavovala papierovačky týkajúce sa majstrovstiev sveta vo futbale pre ďalších zahraničných politikov vrátane francúzskeho poslanca Európskeho parlamentu Philippa Oliviera, členov rodiny Le Penových, rakúskeho zákonodarcu Johannesa Hübnera, nemeckého krajne pravicového publicistu Manuela Ochsenreitera, bulharského rusofila Nikolaja Malinova, talianskeho politického operátora Gianlucu Savoiniho a srbského zákonodarcu Boška Obradovića.
Francúzska légia v Putinových radoch
Bývalý šéf francúzskej vojenskej spravodajskej služby Christophe Gomart naposledy navštívil Rusko v roku 2016, ale účinky tejto cesty zrejme pretrvávajú. V roku 2015 upútal pozornosť svojím kontroverzným tvrdením , že Rusko údajne nikdy nepripravovalo vojenskú inváziu na Ukrajinu, a po vstupe do Európskeho parlamentu Gomart pokračoval vo vyh
Zákonodarca hovoril o nemožnosti zabezpečiť víťazstvo Ukrajiny v súčasnej vojne a pochválil to, čo nazval ruskou „ hlbokou stratégiou“. Taktiež vyzval Francúzsko, aby Kyjevu nedodávalo tanky.
Dve francúzske poslankyne Európskeho parlamentu, Virginie Joronová a Catherine Grisetová, pomohli legitimizovať hlasovanie Vladimira Putina o ústavných zmenách v roku 2020, ktoré v podstate resetovali počet jeho prezidentských funkčných období a umožnili mu zostať pri moci minimálne do roku 2036. Patrili medzi západných politikov sympatických voči Kremľu, ktorí cestovali pozorovať hlasovanie na Kryme anektovanom Ruskom.
Virginie Joron a Catherine Griset pomohli legitimizovať Putinovo ústavné hlasovanie v roku 2020, čím mu predĺžili cestu k zotrvaniu pri moci.
Joron vyzvala na vyhýbanie sa krokom, ktoré by „priliali olej do ohňa“ vo vzťahoch s Ruskom, a argumentovala, že namiesto sankcií by Európa mala hľadať spôsoby, ako zlepšiť a rozšíriť spoluprácu. Vyjadrila sa aj k Alexeji Navaľnému: „Ak by bol Francúz zatknutý za takéto porušenie, považovalo by sa to za normálne.“
Grisetová, bývalá osobná asistentka Marine Le Penovej , bola zapletená do korupčného škandálu, v ktorom bola Le Penová obvinená zo sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu. O niekoľko rokov neskôr získala Grisetová kreslo v Európskom parlamente.
Nemecká „alternatíva“
Uniknuté záznamy pohraničnej služby ukazujú, že do Ruska cestovali aj traja nemeckí poslanci Európskeho parlamentu – Petr Bystron, Markus Buchheit a Tomasz Froelich. Froelich v takýchto cestách pokračoval minimálne do roku 2024.
Všetci traja zastupujú krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), čím posilňujú reputáciu strany, ktorá zastáva prokremeľské postoje. Buchheit napríklad nesúhlasí so sankciami voči Rusku a je proti dodávkam zbraní Ukrajine.
Nemeckí poslanci Európskeho parlamentu Ruth Firmenich a Michael von der Schulenburg pokračovali v cestovaní do Moskvy aj v roku 2026.
Denník Insider už predtým informoval o tom, ako zákonodarcovia strany AfD dostávali peniaze a úlohy od Piatej služby FSB, zložky ruskej bezpečnostnej služby zodpovednej za operácie zahraničných spravodajských služieb v bývalom sovietskom priestore a prácu s politickým vplyvom.
„Bratia“ z Talianska
Keď Európsky parlament diskutoval o rezolúcii, ktorá odmietala uznať ruské voľby za slobodné a spravodlivé, taliansky zákonodarca Danilo Della Valle bol prvý, kto sa proti nej ozval a argumentoval, že Rusko má opozíciu, pričom odkázal na hnutie Jabloko a Komunistickú stranu. Zrejme nevedel, že hnutiu Jabloko nebolo dovolené zúčastniť sa volieb. Della Valle tiež povedal, že Európania by sa mali pozrieť na seba, a nie kritizovať Rusko.
Della Valle dlhodobo kritizuje politiku EÚ voči vojne na Ukrajine. Obhajoval aj dirigenta Valerija Gergieva, dlhoročného spolupracovníka Vladimira Putina, keď boli jeho koncerty zrušené. Della Valle v rokoch 2015 až 2019 často cestoval do Ruska.
Ďalším častým návštevníkom je Antonio Decaro, bývalý starosta talianskeho mesta Bari. Počas svojho pôsobenia vo funkcii starostu cestoval do Ruska a v tomto období sa zúčastnil otvorenia honorárneho ruského konzulátu v Bari.
Poslanec Európskeho parlamentu Carlo Fidanza, ktorý zastupuje stranu Bratia Talianska, cestoval do Ruska v roku 2017, v čase, keď bol generálnym riaditeľom ligúrskej agentúry na podporu cestovného ruchu a pracoval na prilákaní ruských turistov. Neskôr, počas pôsobenia v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, sa zasadzoval za dialóg s Ruskom.
Pierfrancesco Maran navštívil Rusko v rokoch 2014 a 2018, keď pôsobil v meststej rade Milána.
Dario Nardella vstúpil do Európskeho parlamentu v roku 2024 po tom, čo predtým pôsobil ako starosta Florencie. V tejto funkcii cestoval do Ruska. V tom čase sa postavil proti sankciám voči Rusku.
Susedské väzby
Niektorí poslanci Európskeho parlamentu z krajín, ktoré priamo hraničia s Ruskom, nielenže tam naďalej cestujú, ale aj otvorene podporujú naratívy priaznivé pre Kremeľ.
Poľský poslanec Európskeho parlamentu Grzegorz Braun nedávno narušil vystúpenie ruských opozičných predstaviteľov v Európskom parlamente. Vyzval na normalizáciu vzťahov s Ruskom a pošliapal vlajku EÚ.
Litovský poslanec Európskeho parlamentu Petras Gražulis cestoval do Ruska v rokoch 2015 až 2018, keď pôsobil v litovskom národnom parlamente. Počas týchto rokov povedal, že Litva a Európska únia by mali nasledovať príklad Ruska v boji proti tomu, čo nazval „netradičnými“ vzťahmi, čo je fráza bežne používaná v Rusku ako eufemizmus pre vzťahy LGBTQ.
Gražulis bol dokonca obvinený z podplácania ruských úradníkov. Nie je mu cudzie vystupovať v trestných konaniach a minulý rok bol zbavený poslaneckej imunity.
Estónska poslankyňa Európskeho parlamentu Yana Toom sa netají cestovaním do Ruska, a to aj počas vojny. Vo všeobecnosti však zaujala relatívne zdržanlivý prístup k obhajobe záujmov ruských občanov v Estónsku a kritike estónskych úradov, pričom zároveň oponovala Vladimirovi Putinovi a odsudzovala ruskú inváziu na Ukrajinu.
Od zavedenia sankcií navštívili Rusko aj traja fínski poslanci Európskeho parlamentu. Eero Heinäluoma tam cestoval v rokoch 2015 a 2016 počas svojho pôsobenia vo fínskom parlamente, kde predsedal „skupine priateľstva s Ruskom“. Putin mu v roku 2017 udelil ruský Rad priateľstva. V roku 2025 Heinäluoma vyzval na dialóg s Ruskom.
Eero Heinäluoma predsedal skupine priateľstva s Ruskom a od Putina prevzal Rad priateľstva Ruska.
Katri Kulmuni cestovala do Ruska v rokoch 2016 až 2019, keď predsedala Fínsko-ruskej spoločnosti. O Rusko sa začala zaujímať už počas školských rokov; študovala ruštinu a strávila nejaký čas štúdiom v Petrohrade. V roku 2022 však ruské ministerstvo zahraničných vecí prerušilo vzťahy so Fínsko-ruskou spoločnosťou a obvinilo ju z „otvoreného protiruského postoja“.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Maria Guzenin má tiež osobné väzby na Rusko. Je ruského pôvodu, hoci sa narodila vo Fínsku, takže jej návštevy Ruska možno vysvetliť rodinnými väzbami.
Ortodoxno-slovanský blok
Medzi „nadšencami Ruska“ pochádza značná skupina z krajín, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za prevažne slovanské, pravoslávne kresťanské alebo oboje.
Bulharský poslanec Európskeho parlamentu Petar Volgin obvinil lídrov EÚ z rusofóbie a povedal: „Zatiaľ čo sa lídri Spojených štátov a Ruska snažia zastaviť vojnu, Európska únia robí všetko pre to, aby sa vojna neskončila.“
Bulharský europoslanec Petar Volgin
Volgin nazýva Rusko skvelou krajinou a zasadzuje sa za „normalizáciu“ vzťahov.
Grécka poslankyňa Európskeho parlamentu Elena Kountoura cestovala do Ruska počas pôsobenia ako ministerka kultúry v Aténach. V Európskom parlamente odmietla podporiť vytvorenie tribunálu pre stíhanie Ruska.
Ďalší grécky zákonodarca Lefteris Nikolaou-Alavanos hlasoval proti odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu. Kritizoval Európsku komisiu za to, že podľa jeho slov nemá dostatok peňazí pre vlastných občanov, zatiaľ čo pre Ukrajinu má miliardy.
Cyperský TikToker Fidias Panayiotou získal miesto v Európskom parlamente po tom, čo sa zasadzoval za to, aby bola politika „módna, zaujímavá a bližšie k ľuďom“. Ukázalo sa však, že má bližšie k Moskve ako k Európe, keďže v rokoch 2023 a 2025 cestoval do Ruska, a to aj na stretnutie s predsedom Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom. Jeho posledná návšteva sa uskutočnila 9. mája 2025 na každoročnej ruskej vojenskej prehliadke ku Dňu víťazstva.
Panayiotou sa zasadzuje za priateľské vzťahy s ruskými úradmi a tento postoj spája so svojou pravoslávnou kresťanskou vierou.
Antonín Staněk z Českej republiky cestoval do Ruska počas pôsobenia ako primátor Olomouca. V tomto období sa zúčastnil aj slávnostného odhalenia pamätníka vojakom Červenej armády v Českej republike, kde vystúpil po boku ruských zástupcov. Ďalší český poslanec Európskeho parlamentu, Ondřej Dostál, sa v roku 2025 zúčastnil prehliadky ku Dňu víťazstva v Moskve.
Branislav Ondruš zo Slovenska odmietol podporiť tribunál proti Rusku. Ďalší slovenský poslanec Európskeho parlamentu, Milan Uhrík, v roku 2024 vyzval na vytvorenie parlamentného výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Ruskom.
Do Ruska — bez lásky
The Insider tiež identifikoval niekoľko desiatok ďalších členov Európskeho parlamentu, ktorí navštívili Rusko po zavedení sankcií, ale neboli známi tým, že by otvorene vyjadrovali sympatie Kremľu. V niektorých prípadoch boli skutočne ostrými kritikmi Vladimira Putina. Nasledujúci poslanci Európskeho parlamentu mali možnosť vytvoriť si vlastný dojem z Ruska zo svojich osobných návštev v tejto krajine:Li Andersson z Fínska
Vytenis Andriukaitis z Litvy
François-Xavier Bellamy z Francúzska
Olivier Chastel z Belgicka
Henrik Dahl z Dánska
Michał Dworczyk z Poľska
Christian Ehler z Nemecka
Alma Ezcurra zo Španielska
Markus Ferber z Nemecka
Borja Giménez Larraz zo Španielska
Sunčana Glavak z Chorvátska
Małgorzata Gosiewska z Poľska
Hannes Heide z Rakúska
Romana Jerković z Chorvátska
Reinhold Lopatka z Rakúska
César Luena zo Španielska
Marit Maij z Holandska
Fulvio Martusciello z Talianska
Liudas Mažylis z Litvy
Sven Mikser z Estónska
Ștefan Mușoiu z Rumunska
Hannah Neumannová z Nemecka
Rasmus Nordqvist z Dánska
Jüri Ratas z Estónska
Karlo Ressler z Chorvátska
Aura Salla z Fínska
Lena Schilling z Rakúska
Raffaele Stancanelli z Talianska
Marie-Agnes Strack-Zimmermann z Nemecka
Nils Ušakovs z Lotyšska
Brigitte van den Berg z Holandska
Kristian Vigenin z Bulharska
Tomáš Zdechovský z Českej republiky
The Insider poslal vyššie uvedeným zákonodarcom otázky so žiadosťou o zverejnenie podrobností o svojich cestách do Ruska. Do vydania článku odpovedalo viacero z nich.
Fulvio Martusciello povedal, že nikdy nebol v Rusku – „Nikdy som tam nebol. Nikdy.“ Databáza hraničných priechodov Kordon však obsahuje záznam zodpovedajúci jeho krstnému menu a priezvisku, dátumu narodenia a občianstvu; ukazuje, že ruské hranice prekročil v roku 2015. Podľa záznamu priletel z Bruselu, strávil tri dni v Moskve a vrátil sa do belgického hlavného mesta. V tom čase už bol poslancom Európskeho parlamentu. Martusciello bol videný, ako podporuje Ilana Šora, proruského moldavského oligarchu. Taliansky europoslanec je teraz podozrivý z korupčných väzieb na čínsku telekomunikačnú spoločnosť Huawei a Európsky parlament ho zbavil imunity.
Reinhold Lopatka uviedol, že v roku 2018 cestoval do Ruska ako pozorovateľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) počas prezidentských volieb. O ďalšej ceste v roku 2021 nezverejnil. Insider potvrdil, že išlo o tú istú osobu, keďže čísla pasov zaznamenané pri hraničných kontrolách v rokoch 2018 a 2021 sa zhodovali.
Kancelária Nilsa Ušakovsa odpovedala:
„Pán N. Ušakovs je poslancom Európskeho parlamentu od júla 2019. Počas svojho pôsobenia ako poslanec neurobil žiadnu návštevu Ruskej federácie: ani oficiálnu, ani súkromnú. Preto nie sú k dispozícii žiadne dátumy, účely ani organizátori, o ktorých by sa malo informovať.“
Podľa údajov denníka The Insider sa však cesty lotyšského europoslanca uskutočnili počas jeho pôsobenia vo funkcii primátora Rigy. Lotyšsko ho podozrieva z korupčných trestných činov spáchaných počas jeho pôsobenia vo funkcii, no ako europoslanca ho chráni parlamentná imunita.
Brigitte van den Bergová povedala, že cestovala do Ruska, aby absolvovala intenzívne jazykové kurzy.
Markus Ferber poskytol vecné a informatívne odpovede, v ktorých vysvetlil, že jeho návštevy Ruska v rokoch 2016 a 2018 sa uskutočnili v jeho funkcii podpredsedu Nadácie Hannsa Seidela, nie ako poslanca Európskeho parlamentu. Rusko teraz označuje nadáciu za „nežiaducu organizáciu“, čo je právny status, ktorý ruské úrady používajú na zákaz zahraničných organizácií považovaných za hrozbu pre štát a na otvorenie príležitostí na stíhanie osôb s nimi spojených.
Li Andersson povedala, že jej cesty do Ruska boli turistické:
„Áno, v skutočnosti som bol mnoho rokov predtým, ako som sa stal poslancom Európskeho parlamentu, na niekoľkých krátkych víkendových výletoch z Helsínk do Petrohradu s priateľmi. Musím priznať, že je to tak dávno, že si nepamätám presné dátumy, ale myslím, že to bolo v rokoch 2016 a 2019.“
Odvtedy som v Rusku nebol. V posledných rokoch som bol niekoľkokrát na Ukrajine, aby som na vlastné oči videl hrozné škody spôsobené ruskými útokmi.“
Karlo Ressler cestoval do Ruska na Majstrovstvá sveta vo futbale FIFA v roku 2018.keho parlamentu.
Uniknuté záznamy pohraničnej služby ukazujú, že do Ruska cestovali aj traja nemeckí poslanci Európskeho parlamentu – Petr Bystron, Markus Buchheit a Tomasz Froelich. Froelich v takýchto cestách pokračoval minimálne do roku 2024.
Všetci traja zastupujú krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), čím posilňujú reputáciu strany, ktorá zastáva prokremeľské postoje. Buchheit napríklad nesúhlasí so sankciami voči Rusku a je proti dodávkam zbraní Ukrajine.
Nemeckí poslanci Európskeho parlamentu Ruth Firmenich a Michael von der Schulenburg pokračovali v cestovaní do Moskvy aj v roku 2026.
Denník Insider už predtým informoval o tom, ako zákonodarcovia strany AfD dostávali peniaze a úlohy od Piatej služby FSB, zložky ruskej bezpečnostnej služby zodpovednej za operácie zahraničných spravodajských služieb v bývalom sovietskom priestore a prácu s politickým vplyvom.
„Bratia“ z Talianska
Keď Európsky parlament diskutoval o rezolúcii, ktorá odmietala uznať ruské voľby za slobodné a spravodlivé, taliansky zákonodarca Danilo Della Valle bol prvý, kto sa proti nej ozval a argumentoval, že Rusko má opozíciu, pričom odkázal na hnutie Jabloko a Komunistickú stranu. Zrejme nevedel, že hnutiu Jabloko nebolo dovolené zúčastniť sa volieb. Della Valle tiež povedal, že Európania by sa mali pozrieť na seba, a nie kritizovať Rusko.
Della Valle dlhodobo kritizuje politiku EÚ voči vojne na Ukrajine. Obhajoval aj dirigenta Valerija Gergieva, dlhoročného spolupracovníka Vladimira Putina, keď boli jeho koncerty zrušené. Della Valle v rokoch 2015 až 2019 často cestoval do Ruska.
Ďalším častým návštevníkom je Antonio Decaro, bývalý starosta talianskeho mesta Bari. Počas svojho pôsobenia vo funkcii starostu cestoval do Ruska a v tomto období sa zúčastnil otvorenia honorárneho ruského konzulátu v Bari.
Poslanec Európskeho parlamentu Carlo Fidanza, ktorý zastupuje stranu Bratia Talianska, cestoval do Ruska v roku 2017, v čase, keď bol generálnym riaditeľom ligúrskej agentúry na podporu cestovného ruchu a pracoval na prilákaní ruských turistov. Neskôr, počas pôsobenia v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, sa zasadzoval za dialóg s Ruskom.
Pierfrancesco Maran navštívil Rusko v rokoch 2014 a 2018, keď pôsobil v meststej rade Milána.
Dario Nardella vstúpil do Európskeho parlamentu v roku 2024 po tom, čo predtým pôsobil ako starosta Florencie. V tejto funkcii cestoval do Ruska. V tom čase sa postavil proti sankciám voči Rusku.
Susedské väzby
Niektorí poslanci Európskeho parlamentu z krajín, ktoré priamo hraničia s Ruskom, nielenže tam naďalej cestujú, ale aj otvorene podporujú naratívy priaznivé pre Kremeľ.
Poľský poslanec Európskeho parlamentu Grzegorz Braun nedávno narušil vystúpenie ruských opozičných predstaviteľov v Európskom parlamente. Vyzval na normalizáciu vzťahov s Ruskom a pošliapal vlajku EÚ.
Litovský poslanec Európskeho parlamentu Petras Gražulis cestoval do Ruska v rokoch 2015 až 2018, keď pôsobil v litovskom národnom parlamente. Počas týchto rokov povedal, že Litva a Európska únia by mali nasledovať príklad Ruska v boji proti tomu, čo nazval „netradičnými“ vzťahmi, čo je fráza bežne používaná v Rusku ako eufemizmus pre vzťahy LGBTQ.
Gražulis bol dokonca obvinený z podplácania ruských úradníkov. Nie je mu cudzie vystupovať v trestných konaniach a minulý rok bol zbavený poslaneckej imunity.
Estónska poslankyňa Európskeho parlamentu Yana Toom sa netají cestovaním do Ruska, a to aj počas vojny. Vo všeobecnosti však zaujala relatívne zdržanlivý prístup k obhajobe záujmov ruských občanov v Estónsku a kritike estónskych úradov, pričom zároveň oponovala Vladimirovi Putinovi a odsudzovala ruskú inváziu na Ukrajinu.
Od zavedenia sankcií navštívili Rusko aj traja fínski poslanci Európskeho parlamentu. Eero Heinäluoma tam cestoval v rokoch 2015 a 2016 počas svojho pôsobenia vo fínskom parlamente, kde predsedal „skupine priateľstva s Ruskom“. Putin mu v roku 2017 udelil ruský Rad priateľstva. V roku 2025 Heinäluoma vyzval na dialóg s Ruskom.
Eero Heinäluoma predsedal skupine priateľstva s Ruskom a od Putina prevzal Rad priateľstva Ruska.
Katri Kulmuni cestovala do Ruska v rokoch 2016 až 2019, keď predsedala Fínsko-ruskej spoločnosti. O Rusko sa začala zaujímať už počas školských rokov; študovala ruštinu a strávila nejaký čas štúdiom v Petrohrade. V roku 2022 však ruské ministerstvo zahraničných vecí prerušilo vzťahy so Fínsko-ruskou spoločnosťou a obvinilo ju z „otvoreného protiruského postoja“.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Maria Guzenin má tiež osobné väzby na Rusko. Je ruského pôvodu, hoci sa narodila vo Fínsku, takže jej návštevy Ruska možno vysvetliť rodinnými väzbami.
Ortodoxno-slovanský blok
Medzi „nadšencami Ruska“ pochádza značná skupina z krajín, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za prevažne slovanské, pravoslávne kresťanské alebo oboje.
Bulharský poslanec Európskeho parlamentu Petar Volgin obvinil lídrov EÚ z rusofóbie a povedal: „Zatiaľ čo sa lídri Spojených štátov a Ruska snažia zastaviť vojnu, Európska únia robí všetko pre to, aby sa vojna neskončila.“
Bulharský europoslanec Petar Volgin
Volgin nazýva Rusko skvelou krajinou a zasadzuje sa za „normalizáciu“ vzťahov.
Grécka poslankyňa Európskeho parlamentu Elena Kountoura cestovala do Ruska počas pôsobenia ako ministerka kultúry v Aténach. V Európskom parlamente odmietla podporiť vytvorenie tribunálu pre stíhanie Ruska.
Ďalší grécky zákonodarca Lefteris Nikolaou-Alavanos hlasoval proti odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu. Kritizoval Európsku komisiu za to, že podľa jeho slov nemá dostatok peňazí pre vlastných občanov, zatiaľ čo pre Ukrajinu má miliardy.
Cyperský TikToker Fidias Panayiotou získal miesto v Európskom parlamente po tom, čo sa zasadzoval za to, aby bola politika „módna, zaujímavá a bližšie k ľuďom“. Ukázalo sa však, že má bližšie k Moskve ako k Európe, keďže v rokoch 2023 a 2025 cestoval do Ruska, a to aj na stretnutie s predsedom Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom. Jeho posledná návšteva sa uskutočnila 9. mája 2025 na každoročnej ruskej vojenskej prehliadke ku Dňu víťazstva.
Panayiotou sa zasadzuje za priateľské vzťahy s ruskými úradmi a tento postoj spája so svojou pravoslávnou kresťanskou vierou.
Antonín Staněk z Českej republiky cestoval do Ruska počas pôsobenia ako primátor Olomouca. V tomto období sa zúčastnil aj slávnostného odhalenia pamätníka vojakom Červenej armády v Českej republike, kde vystúpil po boku ruských zástupcov. Ďalší český poslanec Európskeho parlamentu, Ondřej Dostál, sa v roku 2025 zúčastnil prehliadky ku Dňu víťazstva v Moskve.
Branislav Ondruš zo Slovenska odmietol podporiť tribunál proti Rusku. Ďalší slovenský poslanec Európskeho parlamentu, Milan Uhrík, v roku 2024 vyzval na vytvorenie parlamentného výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Ruskom.
Do Ruska — bez lásky
The Insider tiež identifikoval niekoľko desiatok ďalších členov Európskeho parlamentu, ktorí navštívili Rusko po zavedení sankcií, ale neboli známi tým, že by otvorene vyjadrovali sympatie Kremľu. V niektorých prípadoch boli skutočne ostrými kritikmi Vladimira Putina. Nasledujúci poslanci Európskeho parlamentu mali možnosť vytvoriť si vlastný dojem z Ruska zo svojich osobných návštev v tejto krajine:Li Andersson z Fínska
Vytenis Andriukaitis z Litvy
François-Xavier Bellamy z Francúzska
Olivier Chastel z Belgicka
Henrik Dahl z Dánska
Michał Dworczyk z Poľska
Christian Ehler z Nemecka
Alma Ezcurra zo Španielska
Markus Ferber z Nemecka
Borja Giménez Larraz zo Španielska
Sunčana Glavak z Chorvátska
Małgorzata Gosiewska z Poľska
Hannes Heide z Rakúska
Romana Jerković z Chorvátska
Reinhold Lopatka z Rakúska
César Luena zo Španielska
Marit Maij z Holandska
Fulvio Martusciello z Talianska
Liudas Mažylis z Litvy
Sven Mikser z Estónska
Ștefan Mușoiu z Rumunska
Hannah Neumannová z Nemecka
Rasmus Nordqvist z Dánska
Jüri Ratas z Estónska
Karlo Ressler z Chorvátska
Aura Salla z Fínska
Lena Schilling z Rakúska
Raffaele Stancanelli z Talianska
Marie-Agnes Strack-Zimmermann z Nemecka
Nils Ušakovs z Lotyšska
Brigitte van den Berg z Holandska
Kristian Vigenin z Bulharska
Tomáš Zdechovský z Českej republiky
The Insider poslal vyššie uvedeným zákonodarcom otázky so žiadosťou o zverejnenie podrobností o svojich cestách do Ruska. Do vydania článku odpovedalo viacero z nich.
Fulvio Martusciello povedal, že nikdy nebol v Rusku – „Nikdy som tam nebol. Nikdy.“ Databáza hraničných priechodov Kordon však obsahuje záznam zodpovedajúci jeho krstnému menu a priezvisku, dátumu narodenia a občianstvu; ukazuje, že ruské hranice prekročil v roku 2015. Podľa záznamu priletel z Bruselu, strávil tri dni v Moskve a vrátil sa do belgického hlavného mesta. V tom čase už bol poslancom Európskeho parlamentu. Martusciello bol videný, ako podporuje Ilana Šora, proruského moldavského oligarchu. Taliansky europoslanec je teraz podozrivý z korupčných väzieb na čínsku telekomunikačnú spoločnosť Huawei a Európsky parlament ho zbavil imunity.
Reinhold Lopatka uviedol, že v roku 2018 cestoval do Ruska ako pozorovateľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) počas prezidentských volieb. O ďalšej ceste v roku 2021 nezverejnil. Insider potvrdil, že išlo o tú istú osobu, keďže čísla pasov zaznamenané pri hraničných kontrolách v rokoch 2018 a 2021 sa zhodovali.
Kancelária Nilsa Ušakovsa odpovedala:
„Pán N. Ušakovs je poslancom Európskeho parlamentu od júla 2019. Počas svojho pôsobenia ako poslanec neurobil žiadnu návštevu Ruskej federácie: ani oficiálnu, ani súkromnú. Preto nie sú k dispozícii žiadne dátumy, účely ani organizátori, o ktorých by sa malo informovať.“
Podľa údajov denníka The Insider sa však cesty lotyšského europoslanca uskutočnili počas jeho pôsobenia vo funkcii primátora Rigy. Lotyšsko ho podozrieva z korupčných trestných činov spáchaných počas jeho pôsobenia vo funkcii, no ako europoslanca ho chráni parlamentná imunita.
Brigitte van den Bergová povedala, že cestovala do Ruska, aby absolvovala intenzívne jazykové kurzy.
Markus Ferber poskytol vecné a informatívne odpovede, v ktorých vysvetlil, že jeho návštevy Ruska v rokoch 2016 a 2018 sa uskutočnili v jeho funkcii podpredsedu Nadácie Hannsa Seidela, nie ako poslanca Európskeho parlamentu. Rusko teraz označuje nadáciu za „nežiaducu organizáciu“, čo je právny status, ktorý ruské úrady používajú na zákaz zahraničných organizácií považovaných za hrozbu pre štát a na otvorenie príležitostí na stíhanie osôb s nimi spojených.
Li Andersson povedala, že jej cesty do Ruska boli turistické:
„Áno, v skutočnosti som bol mnoho rokov predtým, ako som sa stal poslancom Európskeho parlamentu, na niekoľkých krátkych víkendových výletoch z Helsínk do Petrohradu s priateľmi. Musím priznať, že je to tak dávno, že si nepamätám presné dátumy, ale myslím, že to bolo v rokoch 2016 a 2019.“
Odvtedy som v Rusku nebol. V posledných rokoch som bol niekoľkokrát na Ukrajine, aby som na vlastné oči videl hrozné škody spôsobené ruskými útokmi.“
Karlo Ressler cestoval do Ruska na Majstrovstvá sveta vo futbale FIFA v roku 2018.keho parlamentu.
