MEDIA NEWS
Americká herecká asociácia (SAG) v sobotu odmietla "poslednú, najlepšiu a finálnu verziu" nového kontraktu s Alianciou filmových a televíznych producentov (AMPTP). Zmluvu zamietli hlasovaním, keď podľa hovorkyne SAG Pamely Greenwalt až 73 percent vedúcich členov SAG hlasovalo proti návrhu. Hereckej asociácii sa nepáčilo, že producenti chcú novú zmluvu podpísať na tri roky, namiesto pôvodných 24 mesiacov. Predstavitelia AMPTP však prostredníctvom hovorcu Jesseho Hiestanda vyhlásili, že lepší kontrakt hercom aj pre súčasnú ekonomickú krízu ponúknuť jednoducho nemôžu. Greenwalt následne odmietla komentovať, aký bude ďalší krok SAG.
SAG a AMPTP sa nevedia dohodnúť na znení novej kolektívnej zmluvy pre hercov a herečky, ktorej platnosť vypršala 30. júna 2008. Rokovania sú odvtedy na mŕtvom bode. Pred februárovou schôdzkou sa zástupcovia hercov, herečiek, producentov a producentiek stretli v novembri. O obnovení rokovaní sa začalo hovoriť po januárovom odstúpení Douga Allena z postu výkonného riaditeľa SAG. Jeho odchod prišiel uprostred vzbury umiernenej časti asociácie, ktorá bola proti vstupu hercov a herečiek do štrajku.
Izraelský premiér Ehud Olmert vyhlásil, že cíti "ľútosť, smútok a nesúhlas" ku komediálnej relácii, ktorá si robila žarty z kresťanskej teológie a urážala cirkev. Hovorca vlády Mark Regev uviedol, že Olmert na nedeľnom stretnutí s ministrami označil humoristický program za "ostro kontrastujúci" s dobrými vzťahmi medzi židovským štátom a kresťanmi na celom svete.
Reláciu odvysielala súkromná televízna stanica Channel 10 a odzneli v nej komentáre spochybňujúce panenstvo Panny Márie a schopnosť Ježiša kráčať po vodnej hladine. Skeč bol sarkastickou odpoveďou na rehabilitáciu katolíckeho biskupa, ktorý spochybňuje niektoré fakty ohľadom holokaustu. Televízia sa neskôr za program ospravedlnila, Vatikán však ešte v piatok stihol vydať vyhlásenie, v ktorom jeho odvysielanie označil za "vulgárny a urážlivý akt netolerancie".
Vo veku 78 rokov zomrel v nedeľu jeden z najznámejších talianskych športových novinárov, bývalý šéfredaktor denníka Gazzetta dello Sport v rokoch 1983 - 2002 Candido Cannavo. Rodáka zo Sicílie museli po mŕtvici previezť do nemocnice Santa Rita v Miláne, kde napokon v nedeľu 22. februára 2009 skonal. Gazzetta o tom informovala na svojej oficiálnej internetovej stránke. Na všetkých nedeľňajších športových udalostiach v Taliansku si jeho smrť uctili minútou ticha.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Film o bývalom profesionálnom wrestlerovi vracajúcom sa napriek pokročilému veku do ringu s názvom Wrestler dominoval sobotňajšiemu 24. udeľovaniu cien Spirit, keď päť nominácií premenil na zisk troch sošiek. Z kalifornskej Santa Monicy si cenu odniesla hlavná kameramanka tejto snímky Maryse Alberti, predstaviteľ hlavnej postavy Randyho "The Rama" Robinsona Mickey Rourke a Wrestler triumfoval aj v najdôležitejšej kategórii - Najlepší film. Päťdesiatšesťročný herec cenu venoval režisérovi filmu Darrenovi Aronofskému a svojej čivave, ktorá mu vo veku 17 rokov zomrela v pondelok. "Ďakujem Darrenovi, že mi veril. Režiséri ako on prichádzajú tak raz za 25 rokov," povedal Rourke.
V kategórii Najlepšia herečka v hlavnej úlohe sa z víťazstva tešila Melissa Leo za stvárnenie titulnej postavy v snímke Frozen River. Prestížnu cenu pre najlepšieho režiséra si prevzal Tom McCarthy za film The Visitor. V kategóriách pre najlepšieho herca a herečku vo vedľajšej úlohe si sošku odniesli James Franco za stvárnenie homosexuálneho priateľa herca Seana Penna vo filme Milk a Penélope Cruz, ktorá zažiarila v komédii Vicky Cristina Barcelona režiséra Woodyho Allena. "Vôbec som to neočakávala. Chodievam teraz na rôzne ceremoniály, no vopred sa neteším a potom ma víťazstvo vždy prekvapí," prezradila španielska kráska. Najlepším zahraničným filmom sa na Spirit Awards stala francúzska snímka Medzi stenami, ktorá na festivale v Cannes získala ocenenie Zlatá palma. 
Awards
Televízia Markíza vyjadruje veľkú ľútosť nad dnešnou tragédiou v Polomke, pozostalým vyjadruje hlbokú sústrasť. Mimoriadne zmení diskusnú politickú reláciu Na telo. "Po dohode s predsedom ĽS-HZDS Vladimírom Mečiarom a predsedom SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom presúva ich avizovaný zajtrajší duel na iný termín," informovala agentúru SITA hovorkyňa televízie Oľga Dúbravská. Relácia so Zlaticou Puškárovou sa bude podľa nej výlučne venovať tragickej udalosti v Polomke. 
Televízia Joj štruktúru nezmení. "Štruktúra programu na zajtrajší (pozn. agentúry SITA - nedeľný) deň je koncipovaná tak, že ani vzhľadom na dnešnú tragickú udalosť, si nevyžaduje zmeny," potvrdila agentúre SITA hovorkyňa TV Joj Tatiana Tóthová.
Mimoriadne zmenila vysielaciu štruktúru spravodajská televízia TA 3, ktorá tragickú haváriu monitoruje už od rána v spravodajských blokoch i vysielaní naživo. Pokračovať plánuje aj v nedeľu. Prispôsobiť plánuje dramaturgiu relácie V politike, ktorá by mala byť tematicky zameraná na nehodu v Polomke, informovala agentúru SITA PR manažérka televízie Zuzana Vachová.
Ruský sudca dal v piatok príkaz na obnovenie vyšetrovania vraždy ruskej novinárky Anny Politkovskej. Ruský vojenský súd totiž vo štvrtok zbavil viny všetkých obvinených v tomto prípade.
Pravdepodobný páchateľ Rustam Muchmadov je stále na úteku a objednávateľa vraždy sa vyšetrovateľom nepodarilo vypátrať. "Prokuratúra musí obnoviť vyšetrovanie s cieľom vypátrať osoby spojené s týmto zločinom," povedal sudca Jevgenij Zubov.
Na dôsledné vyšetrenie Politkovskej vraždy vyzvali po oslobodení obvinených viaceré krajiny, novinárske organizácie, médiá ako aj rodina zavraždenej. Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) vyhlásil, že ak si má ruský súdny systém zachovať nejakú dôveryhodnosť, musí potrestať vrahov bez ohľadu na funkcie, ktoré zastávajú. Neschopnosť vyriešiť Politkovskej prípad kritizoval aj predstaviteľ pre médiá Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Miklós Haraszti. "Verdikt sa prakticky rovná beztrestnosti za vraždu alebo napadnutie novinárov, ktorí pokrývajú korupciu a ľudské práva," povedal.
Na obnovenie vyšetrovania vyzvali aj Spojené štáty a Francúzsko, podľa ktorých musia byť páchatelia postavení pred spravodlivý súd. Rozhodnutie o prepustení podozrivých sa nepáči ani Politkovskej synovi Iľjovi, ktorý je presvedčený, že všetci obvinení boli nejakým spôsobom spojení s vraždou.
Z účasti na vražde Politkovskej pôvodne obvinili čečenských bratov Džabraila a Ibragima Machmudova, ktorí mali páchateľa doviezť na miesto vraždy. Bývalý policajný vyšetrovateľ Sergej Chadžikurbanov podľa prokuratúry poskytol vrahom logistickú podporu. Obžalovaný bol aj bývalý príslušník tajnej služby Pavel Rjaguzov, ktorého obvinenia však už predtým stiahli pre nedostatok dôkazov. Všetkých zbavili obvinení.
Podľa vyšetrovateľov Politkovskú zastrelil v októbri 2006 na schodoch pred jej bytom ďalší brat Machmudovcov Rustam, ktorý podľa polície z Ruska ušiel. Prokuratúra už naňho vydala medzinárodný zatykač. Objednávateľ nie je známy.
Sčítací tím spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) už po sedemdesiaty piaty raz zabezpečuje proces počítania hlasov členov Akadémie filmových umení a vied, ktorí rozhodujú o držiteľoch Oscarov. Pred slávnostným ceremoniálom 81. ročníka odovzdávania Cien Akadémie budú výsledky jednotlivých kategórií znovu poznať len dvaja ľudia na tomto svete: Brad Oltmanns a Rick Rosas. Počas 75 rokov sa namáhavý proces ručného počítania hlasov nezmenil a ešte nikdy neprišlo k úniku informácií. Aby sa dosiahlo maximálne utajenie, Oltmanns a Rosas vedú skupinu účtovníkov viazaných tajomstvom, ktorí na tomto projekte pracujú na prísne utajenom mieste. "Hoci technológia za posledných 75 rokov prudko napredovala, pracovníci spoločnosti PricewaterhouseCoopers nikdy nezmenili postup ručnej tabelácie hlasov, aby zabezpečili najvyššiu úroveň precíznosti, diskrétnosti a utajenia," uviedol Rick Rosas.
Hlasovacie lístky zaslali 5810 členom Akadémie 26. decembra 2008. Tí mali hlasy odovzdať do 12. januára 2009. O deväť dní neskôr - 21. januára doručil Akadémii tím konzultantov PricewaterhouseCoopers výsledky nominácií. Záverečné hlasovacie lístky odoslali členom Akadémie 28. januára a hlasovanie trvalo do utorka 17. februára. Ručné počítanie finálnych hlasov trvá skupine "mlčanlivých účtovníkov" celé tri dni.
V roku 1934 podpísala Akadémia zmluvu so spoločnosťou Price Waterhouse (v súčasnosti PricewaterhouseCoopers), ktorá je odvtedy zodpovedná za spočítavanie hlasov a zabezpečenie utajenia víťazov. V minulosti boli mená víťazov známe už pred odovzdávaním cien. V roku 1940 si mohli dokonca prichádzajúci hostia o 20:45 prečítať mená víťazov v Los Angeles Times. Po tejto udalosti zaviedli systém so zapečatenými obálkami, ktorý sa používa dodnes. Z bezpečnostných dôvodov vyhotovuje spoločnosť dve sady zapečatených obálok s výsledkami, ktoré partneri dovezú na slávnosť dvoma rozdielnymi utajenými cestami. Ako ďalšie preventívne opatrenie sa partneri učia mená víťazov naspamäť. Totožnosť víťazov Oscarov sa udržuje v tajnosti až do chvíle, keď sú výsledky vyhlásené počas živého prenosu. Počas vysielania zotrvávajú Oltmanns a Rosas v zákulisí a obálky podávajú jednotlivým vyhlasovateľom výsledkov bezprostredne pred ich vstupom na scénu. V roku 1953 dokonca nosili obálky osobne na pódium.
Počas 75-ročnej spolupráce s Akadémiou už v PricewaterhouseCoopers spočítali vyše 440-tisíc hlasovacích lístkov. Od roku 1941, keď zaviedli obálkový systém, použili vyše 2 500 obálok. Hlasy na nominácie spočítavajú sedem dní, finálne hlasovacie lístky tri dni.
Akademici sa počas celej histórie udeľovania Oscarov len päťkrát zhodli v hlasovaní. V piatom ročníku platilo ešte pravidlo, že víťaz musí mať o tri hlasy viac ako druhý v poradí a tak sa o cenu pre najlepšieho herca delili Fredric March za stvárnenie Doktora Jekylla a Pána Hydea v rovnomennom filme a Wallace Beery za stvárnenie Andyho 'Champa' Purcella v snímke The Champ. March mal ale o jeden hlas viac. Odvtedy sa pravidlá zmenili a nasledovali štyri skutočné zhody v hlasovaní. Podľa Ricka Rosasa víťazov od porazených niekedy oddeľuje len zopár hlasov. "Mali sme aj extrémne tesné výsledky. Robím to už ôsmy rok, a pamätám si, že sme hlasy v kategórii najlepší film museli niekoľkokrát prepočítať," priznal.
Predchádzajúcich 80 ročníkov udeľovania Cien Akadémie filmových umení a vied prinieslo mnohé unikáty. Najviac nominácií na Oscara získal na 23. ročníku v roku 1950 film Všetko o Eve. Zo štrnástich nominácií však dokázal "na zlato" premeniť len šesť. Rekord tejto snímky Josepha L. Mankiewicza vyrovnal v 70. ročníku v roku 1997 veľkofilm Jamesa Camerona Titanic. Ten napokon získal jedenásť Oscarov. Rovnaký počet zlatých sošiek vybojovali v histórii udeľovania prestížnych cien len ďalšie dva filmy: V roku 1959 Ben Hur Williama Wylera, ktorý premenil jedenásť z dvanástich nominácií a v roku 2003 Pán prsteňov: Návrat kráľa Petra Jacksona, ktorému sa podarilo získať všetkých jedenásť cien, na ktoré ho nominovali. Stopercentný zásah sa podaril aj v roku 1958 muzikálu Gigi - premenil všetkých deväť nominácií, koprodukčnému filmu Bernarda Bertolucciho Posledný cisár, ktorý v roku 1987 získal deväť Oscarov, päť Oscarov z piatich nominácií získala v roku 1934 snímka Franka Capru Stalo sa jednej noci a štyri zo štyroch nominácií premenil aj prvý film z Matrixovej trilógie v roku 1999. Naopak, nulový zisk z viac ako desiatich nominácií dosiahli tri snímky: Rozhodujúci okamih v roku 1977 a Purpurová farba v roku 1985 nepremenili ani jednu z jedenástich nominácií, z desiatich nominácií sa nič nepodarilo získať filmu Gangy New Yorku Martina Scorseseho v roku 2002. Oscary vtedy získali filmy Chicago, Pianista, Hodiny, Frida a ďalšie. Snímka Boba Fosseho z roku 1972 Kabaret získala osem Oscarov, ale hlavnú cenu film roka si zo 45. ročníka odovzdávania Cien Akadémie odniesla prvá časť trilógie Krstný otec. Kabaret získal ceny za ženský herecký výkon, mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe, výpravu, kameru, réžiu, strih, pôvodnú filmovú hudbu i zvuk.
Najúspešnejším režisérom je John Ford, ktorý z piatich nominácií dokázal premeniť štyri. Oscara za najlepšiu réžiu získal v roku 1935 za snímku The Informer, v roku 1940 za film Hrozná hnevu, o rok neskôr za Bolo raz zelené údolie a v roku 1952 za film Tichý muž. Ford sa narodil 1. februára 1894 a zomrel 31. augusta 1973 v Palm Desert v Kalifornii. Najstarším režisérom, ktorý si dosiaľ odniesol Oscara, je Clint Eastwood, ktorý mal 74 rokov a 272 dní, keď v roku 2004 získal Cenu Akadémie za snímku Million Dollar Baby. Titul najmladší držiteľ Oscara za réžiu patrí Normanovi Taurogovi, ktorý získal Zlatú sošku 10. novembra 1931 za film Skippy. Mal vtedy 32 rokov a 260 dní. Traja režiséri dokázali získať hereckého Oscara za film, ktorý sami režírovali. Už na prvom ročníku udeľovania Cien Akadémie získal špeciálnu cenu Charlie Chaplin - vyslúžil si ju za scenár, réžiu, produkciu a herecký výkon vo filme Cirkus. V roku 1946 dostal špeciálnu cenu Laurence Olivier za réžiu, produkciu a herecký výkon vo filme Henrich V. V roku 1948 dostal Oscara za stvárnenie Hamleta v rovnomennom filme, ktorý sám režíroval. V roku 1998 ich napodobnil Roberto Benigni, keď dostal Cenu Akadémie za herecký výkon vo filme Život je krásny. Postaral sa pritom aj o scenár a réžiu snímky.
Najúspešnejšou herečkou histórie Oscarov je Katharine Hepburn. Počas jej hereckej kariéry ju na Oscara nominovali dvanásťkrát, pričom získala štyri ceny. Tri Oscary získali Ingrid Bergman, Walter Brennan a rovnaký počet sošiek dosiaľ získal aj Jack Nicholson. Oscarom ocenila Akadémia v roku 1975 jeho herecký výkon vo filme Prelet nad kukučím hniezdom a v roku 1997 vo filme Tak dobre ako sa len dá, v roku 1983 dostal Oscara za herecký výkon vo vedľajšej úlohe za film Cena za nežnosť. Najviac nominácií medzi hercami a herečkami má na svojom konte Meryl Streep - zo štrnástich možností získať Cenu Akadémie však zatiaľ zúročila len dve. V aktuálnom 81. ročníku si pripísala pätnástu nomináciu. Najstarším držiteľom Oscara v hlavnej mužskej hereckej kategórii je Henry Fonda, ktorý si 29. marca 1982 odniesol Oscara za stvárnenie Normana Thayera Jr. vo filme Na zlatom jazere. Mal vtedy 76 rokov a 317 dní. O necelého polroka neskôr - 12. augusta 1982 zomrel na zlyhanie srdca. Naopak, najmladším víťazom v rovnakej kategórii je Adrien Brody. Keď 23. marca 2003 získal Oscara za stvárnenie klaviristu Wladyslawa Szpilmana vo filme Pianista, mal 29 rokov a 343 dní. Najstaršou herečkou, ktorá získala Cenu Akadémie za hlavnú úlohu bola Jessica Tandy. Keď dostala 26. marca 1990 Oscara za stvárnenie Daisy Werthan vo filme Šofér slečny Daisy, mala 80 rokov a 292 dní. Jessica Tandy zomrela 11. septembra 1994. Najmladšou víťazkou tejto kategórie je Marlee Matlin, ktorá dostala Oscara 30. marca 1987 za stvárnenie Sarah Norman vo filme Bohom zabudnuté deti. Mala vtedy 21 rokov a 218 dní. Najmladšou herečkou, ktorú nominovali na Oscara v hlavnej ženskej hereckej kategórii, je však Austrálčanka Keisha Castle-Hughes. Akademici ju 27. januára 2004 nominovali za postavu dievčatka Paikea, ktoré sa priatelí s veľrybami, vo filme Pán veľrýb. V deň vyhlásenia nominácií mala 13 rokov a 309 dní. Najmladšou herečkou, ktorá kedy dostala čestného Oscara, bola Shirley Temple. Malú sošku dostala 27. februára 1935, keď mala 6 rokov a 310 dní, za výnimočný prínos filmovému priemyslu v roku 1934. Objavila sa vtedy vo dvoch krátkych komédiách a siedmich celovečerných filmoch. Najstaršou držiteľkou čestného Oscara bola Myrna Loy, ktorá v roku 1994 podľahla komplikáciám pri operácii. Myrna dostala Cenu Akadémie za výnimočný prínos filmovému priemyslu a celoživotné dielo 25. marca 1991. Mala vtedy 85 rokov a 207 dní.
Akademici sa počas celej histórie udeľovania Oscarov len päťkrát zhodli v hlasovaní. V piatom ročníku platilo ešte pravidlo, že víťaz musí mať o tri hlasy viac ako druhý v poradí a tak sa o cenu pre najlepšieho herca delili Fredric March za stvárnenie Doktora Jekylla a Pána Hydea v rovnomennom filme a Wallace Beery za stvárnenie Andyho 'Champa' Purcella v snímke The Champ. March mal ale o jeden hlas viac. Odvtedy sa pravidlá zmenili a nasledovali štyri skutočné zhody v hlasovaní. V roku 1949 na 22. ročníku odovzdávania Cien Akadémie sa o cenu delili krátke dokumentárne filmy A Chance To Live a So Much for So Little. V roku 1968 na 41. ročníku udelili dva Oscary v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Odniesli si ich Katharine Hepburn za postavu kráľovnej Eleanor vo filme Lev v zime a Barbra Streisand za stvárnenie komediantky Fanny Brice vo filme Funny Girl. V roku 1986 si Oscary rozdelili dokumentárne filmy Artie Shaw: Time Is All You've Got a Down and Out in America. Naposledy sa Akademici zhodli v hlasovaní o najlepší hraný krátky film v roku 1994. Ceny si odniesli snímky Franz Kafka's It's a Wonderful Life a Trevor. Podľa Ricka Rosasa zo spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktorá je od roku 1934 zodpovedná za počítanie hlasov pre Akadémiu, víťazov od porazených niekedy oddeľuje len zopár hlasov. "Mali sme aj extrémne tesné výsledky. Robím to už ôsmy rok, a pamätám si, že sme hlasy v kategórii najlepší film museli niekoľkokrát prepočítať," priznal.
Desať hollywoodskych hercov a herečiek sa môže pochváliť tým, že boli v jednom roku nominovaní za dva rôzne herecké výkony. Po prvý raz sa to podarilo herečke Fay Bainter, ktorú v roku 1938 nominovali v kategórii najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe za film White Banners a v kategórii najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za snímku Jezebel. Druhú nomináciu premenila na sošku. Od 90. rokov sa môžu dvojnásobnou nomináciou pochváliť šiesti herci a herečky: Al Pacino (Vôňa ženy a Konkurenti v roku 1992), Holly Hunter (Piano a Firma v roku 1993), Emma Thompson (Súmrak dňa a V mene otca v roku 1993), Julianne Moore (Ďaleko od neba a Hodiny v roku 2002), Jamie Foxx (Ray a Collateral v roku 2004) a Cate Blanchett (Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek a I'm Not There v roku 2007). Oscara však získali len traja z nich: Al Pacino za Vôňu ženy, Holly Hunter za Piano a Jamie Foxx za Raya.
Výnimočné sú aj víťazstvá herca a herečky z jedného filmu v hlavných hereckých kategóriách. Podľa webovej stránky www.oscars.org sa to stalo len sedemkrát počas 80-ročnej histórie Oscarov. Ako prvý získal double v roku 1934 film Stalo sa jednej noci - Oscara si odniesli Clark Gable a Claudette Colbert. V roku 1975 patril dvojitý zásah snímke Prelet nad kukučím hniezdom Miloša Formana. Akadémia ocenila Jacka Nicholsona a Louise Fletcher. Peter Finch a Faye Dunaway zabezpečili v roku 1976 dva Oscary pre film Network. Návrat domov zaznamenal double v roku 1978, keď Akademici ocenili Jona Voighta a Jane Fonda. Henry Fonda a Katharine Hepburn si vyslúžili Zlaté sošky v roku 1981 svojimi výkonmi vo filme Na zlatom jazere. Film Mlčanie jahniat znamenal v roku 1991 zisk Oscara pre Anthonyho Hopkinsa a Jodie Foster. Naposledy ocenila Akadémia oba herecké výkony v hlavných úlohách vo filme Tak dobre ako sa len dá. V 70. ročníku si Oscarov odniesli Jack Nicholson a Helen Hunt.
V 79. ročníku získal najviac nominácií (osem) muzikál Dreamgirls, no nebol nominovaný v kategórii Najlepší film, čo sa stalo po prvý raz v histórii. Toto udeľovanie cien prinieslo aj ďalší zaujímavý moment, keď režisér Martin Scorsese konečne získal Oscara. Ani stojac na pódiu nemohol uveriť tomu, že Oscara za réžiu napokon na šiesty pokus získal a po niekoľkonásobnom "Ďakujem" požiadal kolegov filmárov (Steven Spielberg, George Lucas a Francis Ford Coppola), ktorí mu cenu odovzdávali, aby ešte raz skontrolovali obálku s jeho menom.
Niekoľko zaujímavých situácií prinieslo už tohtoročné vyhlásenie nominácií 22. januára. Napríklad, každý z pätice filmov nominovaných v kategórii Najlepší film má zároveň nomináciu v kategórii Najlepšia réžia, čo sa stalo len po piaty raz v histórii udeľovania Oscarov. Kathleen Kennedy - producentka snímky Podivuhodný prípad Benjamina Buttona získala svoju šiestu nomináciu na Oscara, čím sa vyrovnala Stanleymu Kramerovi a Stevenovi Spielbergovi, ktorí boli dosiaľ rekordérmi v počte producentských nominácií (v kategórii Najlepší film). Film Pochybnosť získal štyri oscarové nominácie v hereckých kategóriách, čo sa naposledy podarilo muzikálu Chicago (2002). Francúzsko upevnilo svoju pozíciu na čele rebríčka krajín s najväčším počtom nominácií v kategórii cudzojazyčných filmov - dráma Medzi stenami je už 35. francúzskym kandidátom na Oscara. Heath Ledger získal nomináciu za herecký výkon vo vedľajšej úlohe Temného rytiera na prvé výročie svojej tragickej smrti. Je to siedma posmrtná herecká nominácia v histórii udeľovania Oscarov. Peter Finch (Network) je však dosiaľ jediným, komu posmrtného Oscara udelili. Nominácia Roberta Downeyho Jr. za komédiu Tropická búrka je prvou od Laurenca Oliviera (Othello, 1965) pre herca, ktorý hral postavu s čiernou pleťou. Valčík s Baširom je prvým animovaným filmom nominovaným na Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov. Je však už trinástou animovanou snímkou, ktorá sa o nomináciu uchádzala - Persepolis sa napríklad v minulom roku nedostal ani na shortlist kategórie. 
Pozornosť celého sveta sa pravidelne od začiatku januára upiera k blížiacemu sa ceremoniálu udeľovania výročných filmových Cien Akadémie. Po viac ako trištvrte storočí je odovzdávanie Oscarov tou najznámejšou aktivitou Akadémie filmových umení a vied. Oscary udeľuje Akadémia od roku 1929, keď ocenili najlepšie výkony sezóny 1927/28. Oscara vytvorila Filmová akadémia umenia a vedy, ktorú v roku 1927 založili na propagáciu filmov. Keď Akadémia začala svoje pôsobenie, mala iba 36 členov a jej prvým predsedom bol herec Douglas Fairbanks. Súčasný prezident Akadémie Sid Ganis nastúpil do funkcie v auguste 2005.
V roku 1929 bola Janet Gaynor jedinou ženou medzi pätnástimi ocenenými. O rok neskôr udelili len sedem cien - dve za herecké výkony a po jednej za najlepšiu snímku, réžiu, scenár, kameru a výpravu. Odvtedy sa Ceny pomaličky rozrastali, čo sa týka publika i počtu oceňovaných. Už od počiatkov ale Akademici pociťovali potrebu špeciálnych cien, ktoré by občas doplnili základné kategórie. V prvom ročníku putovala špeciálna cena do štúdia Warner Bros. za priekopnícky hovorený film Jazzový spevák (1927). Druhú dostal Charlie Chaplin za produkciu, réžiu, scenár a herecký výkon vo filme Cirkus (1928). V roku 1934 pribudli tri nové kategórie: strih, hudba a najlepšia pieseň. Práve v tom roku Akadémia podpísala zmluvu so spoločnosťou Price Waterhouse (v súčasnosti PricewaterhouseCoopers), ktorá je odvtedy zodpovedná za spočítanie hlasov a zabezpečenie utajenia víťazov. V roku 1936 udelili po prvý raz Oscara za vedľajšie herecké výkony. Nasledujúci rok po prvý raz udelili Irving G. Thalberg Memorial Award - získal ju Darryl F. Zanuck. Kategória špeciálnych efektov pribudla v roku 1939. V roku 1941 sa na hlasovacích lístkoch objavila kategória dokumentárny film. Cudzojazyčné filmy dostali po prvý raz možnosť zapojiť sa v roku 1947. Špeciálnu cenu získal vtedy taliansky film Sciuscia (1946). Do založenia samostatnej kategórie cudzojazyčných filmov v roku 1956 rozdala Akadémia ešte sedem špeciálnych cien. V roku 1948 pribudla ďalšia kategória: kostýmy. Jean Hersholt Humanitarian Award vznikla v roku 1956 a získal ju Y. Frank Freeman. Rok 1963 znamenal rozdelenie špeciálnych efektov na dve kategórie: zvukové efekty a vizuálne efekty. Masky pribudli v roku 1981 spolu s Gordon E. Sawyer Award za technologický prínos. V roku 2001 po prvý raz v samostatnej kategórii ocenili aj animovaný film.
V súčasnosti sa každoročne rozdávajú ceny v 24 kategóriách. Vo väčšine kategórií sa o cenu uchádza maximálne päť nominovaných, v niektorých však majú šancu len traja. Každoročne sa udeľuje aj cena pre Najlepší cudzojazyčný film. Výber nominovaných v tejto kategórii prebieha vo dvoch kolách - v prvom si niekoľko sto členov Akadémie zo všetkých odborných sekcií pozrie kvalifikované filmy a hlasovaním rozhodne o šiestich postupujúcich, ku ktorým môže špeciálna komisia pridať ďalšie tri. Akadémia k tejto zmene pristúpila po minuloročnej kritike, keď nomináciu nezískal rumunský držiteľ Zlatej palmy z Cannes 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (2007), ani úspešný francúzsky animovaný film Persepolis (2007). V druhom kole vyberú z deväťčlenného shortlistu päticu nominovaných. V 81. ročníku Akadémia zmenila aj pravidlá v kategórii pôvodných filmových piesní. Zatiaľ čo o nomináciu na Oscara sa môže aj ďalej uchádzať neobmedzený počet piesní z jedného filmu, nominované môžu byť maximálne dve. Nemala by sa tak už opakovať situácia z ostatných dvoch ročníkov, keď po tri nominácie získali piesne z filmov Dreamgirls (2006) a Začarovaní (2007), ale cenu napokon nezískali. Okrem základných kategórií udeľujú aj špeciálne Oscary, ako napríklad cena Irving G. Thalberg Memorial Award, čo je bronzová busta legendárneho producenta. Udeľujú ju producentovi, ktorý pravidelne svetu ponúka kvalitné filmové snímky. Táto cena je považovaná za najvyššie uznanie aké môže filmový producent získať. Jean Hersholt Humanitarian Award udeľujú osobnosti z filmového priemyslu, ktorá svojimi humanitárnymi činmi prispieva k jeho rozvoju. Gordon E. Sawyer Award je určená pre človeka, ktorý pomáha k rozvoju filmového priemyslu svojimi technologickými znalosťami. Obe majú podobu Oscara.
V prvom ročníku sa Ceny Akadémie odovzdávali 16. mája 1929 na slávnostnej večeri v Blossom Room hollywoodskeho hotela Roosevelt. Prítomných bolo približne 270 hostí a vstupenka stál päť dolárov. V súčasnosti sa už žiadne vstupenky nepredávajú a účasť na filmovom večeri roka je možná len na základe pozvania. Prvé odovzdávanie Oscarov trvalo iba 15 minút a rozdali na ňom 15 sošiek. Už v nasledujúcom roku ale Akadémia povolila vysielanie hodinového priameho prenosu z udalosti v rozhlase. Televízia sa pripojila v roku 1953. Možnosť sledovať slávnostný večer tak dostali milióny filmových fanúšikov v USA a Kanade. Vo farbe si hviezdy filmového priemyslu mohli diváci vychutnať od roku 1966. Od roku 1969 sa slávnostný ceremoniál začal vysielať do celého sveta a v polovici 90. rokov 20. storočia si ho už mohli v pohodlí domovov vychutnávať diváci vo viac ako stovke krajín na celom svete. V súčasnosti môže odovzdávanie prestížnych filmových cien naživo sledovať niekoľko stoviek miliónov ľudí vo vyše 200 krajinách sveta.
Prvých pätnásť ročníkov sa konalo v Blossom Room a v hoteloch Ambassador a Biltmore. Po roku 1942, keď záujem o účasť na slávnostnom večeri stúpol, presunuli sa Ceny do väčších priestorov. Šestnásty ročník sa konal v Grauman's Chinese Theater a rozhlasový prenos vysielali aj pre amerických vojakov v zámorí. Po troch rokoch sa ceremoniál presťahoval do Los Angeles Shrine Auditorium. V marci 1949 sa 21. ročník konal v divadle Akadémie. Nasledujúcich jedenásť rokov strávil Oscar v hollywoodskom RKO Pantages Theater. Práve odtiaľ vysielala spoločnosť NBC 19. marca 1953 prvý televízny prenos. V roku 1961 sa Ceny presunuli do Santa Monica Civic Auditorium a na celých desať rokov sa ich vysielania zmocnilo ABC. V rokoch 1971 až 1975 šou vysielala NBC a v roku 1976 ju získala naspäť ABC, ktorá vlastní práva až do roku 2014. Štyridsiaty prvý ročník odovzdávania Cien Akadémie sa 14. apríla 1969 konal v Dorothy Chandler Pavilion losangeleského hudobného centra, kde ceny zotrvali až do roku 1987, keď sa na 60. a 61. ročník vrátili do Shrine Auditorium. Následne sa ceny presúvali medzi Shrine a hudobným centrom. Výhodou Shrine Auditorium je kapacita šesťtisíc sedadiel, pričom hudobné centrum ich má len 2 500. V roku 2001 sa 74. ročník odovzdávania Cien konal v hollywoodskom Kodak Theatre s kapacitou 3 300 sedadiel. Tam našiel dosiaľ svoj domov.
Zlatá soška, ktorú svet pozná pod menom Oscar, je jedinou skutočnou hollywoodskou stálicou. Hovorí sa jej aj Cena Akadémie, Zlatá soška, Zlatá cena alebo Cena za zásluhy. Cena Akadémie za zásluhy vznikla v roku 1928. Za dnešnú podobu sošky je zodpovedný umelecký riaditeľ štúdia Metro Goldwyn Mayer Cedric Gibbons. Práve on je autorom dnes už svetoznámej zlatej sošky rytiera stojaceho na filmovom kotúči, ktorý v rukách pevne zviera meč. Prvé sošky boli vyrobené z bronzu pokrytého 24-karátovým zlatom a mali mramorový podstavec. Neskôr bronz vystriedala zliatina kovov - britanium. Počas nedostatku kovu cez II. svetovú vojnu boli sošky z plastu. V roku 1945 nahradil mramorový podstavec kov. Každá soška váži 3,9 kilogramu a meria 34,3 centimetra. Vyrobené sú z pozlátenej zliatiny kovov. Počítať ich začali v roku 1949, pričom začali číslom 501. Odvtedy má každý Oscar svoje sériové číslo - vrátane 80. ročníka už odovzdali celkom 2701 populárnych sošiek. V súčasnosti ich vyrábajú v Chicagu, kde každoročne vznikne asi 50 sošiek. Tie, ktoré nespĺňajú prísne štandardy kvality, okamžite rozrežú na polovicu a roztavia. Akadémia nikdy nevie, koľko sošiek budú v slávnostný večer potrebovať. Počet kategórií je síce známy vopred, ale až do otvorenia obálok nie je jasné, koľko sošiek bude skutočne treba.
Odpoveď na otázku, prečo Cenu Akadémie pokrstili Oscar, patrí medzi najväčšie záhady Hollywoodu. Najznámejšia legenda hovorí, že sa soška podobala na strýka vtedajšej knihovníčky Akadémie Margaret Herrick, tak ju pomenovali podľa neho. Podľa iných sošku pomenovala Bette Davis po svojom manželovi. Meno Oscar sa po prvý raz objavilo v článku hollywoodskeho novinára Sidneyho Skolskyho z roku 1934. Písal v ňom o Katharine Hepburn, ktorá získala v tom čase cenu pre najlepšiu herečku. Samotná Akadémia začala túto "prezývku" používať až v roku 1939. Oscar príležitostne menil svoju tvár - bruchovravec Edgar Bergen dostal v roku 1937 špeciálnu cenu za mimoriadne komediálne dielo - prevzal si drevenú sošku s pohyblivými ústami. Walt Disney dostal v roku 1938 jednu veľkú sošku a sedem malých kópií, ktoré mali pripomínať jeho výnimočné animátorské dielo Snehulienka a sedem trpaslíkov.
V minulosti boli mená víťazov známe už pred odovzdávaním. V roku 1940 si už mohli dokonca prichádzajúci hostia o 20:45 prečítať mená víťazov v Los Angeles Times. Po tejto udalosti zaviedli systém so zapečatenými obálkami, ktorý sa používa dodnes.
Ceremóniu odložili počas jej existencie iba tri razy. O celý týždeň sa posunula pre záplavy v roku 1938. Po zavraždení bojovníka za ľudské práva Martina Luthera Kinga v roku 1968 sa odovzdávanie presunulo o dva dni - na 10. apríla. O 24 hodín sa odovzdávanie Cien Akadémie oneskorilo po neúspešnom atentáte na prezidenta USA Ronalda Reagana v roku 1981. V roku 2003 len štyri dni pred udeľovaním Oscarov začala Invázia do Iraku. Ceny síce udeľovali podľa plánu, no organizátori výrazne ubrali z jeho pompy - červený koberec skrátili na niekoľko metrov, pozvanie väčšiny zahraničných novinárov zrušili, a chýbali aj fanúšikovia. V 80. ročníku bol slávnostný ceremoniál ohrozený štrajkom scenáristov, ktorý sa skončil len 12. februára. I keď prezident Akadémie Sid Ganis niekoľkokrát zdôraznil, že ceny odovzdajú s pomocou scenáristov i bez nej, hrozilo, že Oscary stratia svoj lesk a to najmä v prípade, že ho budú zo solidarity so scenáristami bojkotovať herecké hviezdy.
O Cenu Akadémie sa môže uchádzať každý film, ktorý sa premietal v predchádzajúcom kalendárnom roku - jeho premiéra v Los Angeles sa musí konať v čase od polnoci 1. januára do polnoci
