VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Tebe neodpoviem na nič, nemáš najmenšie právo sa ma pýtať.“ 
Zsuzsová Lipšicovi

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Televízny reportér Germán Vallecillo a kameraman Jorge Pozas prišli v stredu o život pri streľbe v meste La Ceiba na severnom pobreží Hondurasu, informovala agentúra AP.
Policajný hovorca Jair Meza povedal, že honduraského reportéra Vallecilla a kameramana Pozasa zastrelili v prístavnom meste La Ceiba. Novinári sa nachádzali na ulici, keď sa k nim priblížili dvaja ozbrojení muži a spustili streľbu. Motív činu polícia podľa Mezu vyšetruje.
Honduraský zväz novinárov (CPH) uvádza, že od roku 2001 bolo v Hondurase zabitých 86 pracovníkov médií.

Copyright © TASR 2020

 

Český štát sa musí prostredníctvom ministerstva financií ospravedlniť za niektoré výroky, ktoré predniesol prezident Miloš Zeman o novinárovi Ferdinandovi Peroutkovi. Dnes o tom rozhodol pražský mestský súd, ktorý čiastočne vyhovel odvolaniu žurnalistovej vnučky Terézie Kaslovej. Verdikt je právoplatný, možno sa proti nemu dovolať na Najvyšší súd.

Spor sa týkal Zemanových výrokov, ktoré zazneli v januári 2015 na konferencii k výročiu konca holokaustu. Prezident okrem iného tvrdil, že Peroutka napísal v časopise Prítomnosť článok s titulkom "Hitler je gentleman". Neskôr na tlačovej konferencii uviedol, že spomínaný článok videl na vlastné oči. Hradu sa však text v archívoch nepodarilo nájsť, podľa historikov neexistuje.

Výrok o tom, že Peroutka je autorom článku, bol podľa súdu nepravdivý. "Pre odvolací súd je jednoznačné, že je to výrok, ktorý je objektívne spôsobilý neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv pána Ferdinanda Peroutku. Ak je taký výrok niekomu pripisovaný, nie je to spravodlivé, nie je to férové, je to dehonestujúce a Česká republika sa musí za svojho prezidenta ospravedlniť, "konštatoval predseda odvolacieho senátu Tomáš Novosad.

Ďalšie Zemanovej výroky o Peroutkovi označil Novosad za hodnotiace súdy, na ktoré mal prezident nárok v rámci slobody slova.

Kaslová pôvodne zažalovala prezidentskú kanceláriu a justícia jej právo na ospravedlnenie čiastočne priznala. Po zásahu Najvyššieho súdu však žena musela žalobu presmerovať na ministerstvo financií. Obvodný súd pre Prahu 1 potom vlani túto žalobu zamietol, podľa neho prejav hlavy štátu nemôže byť nesprávnym úradným postupom, za ktorý nesie zodpovednosť štát.

"Skúmanie a bazírováaie súdu prvého stupňa, aké konkrétne normy prezident porušil, je úplne zbytočné, nemiestne, nezodpovedá súdnej praxi a právnej doktríne," podotkol Novosad.

Odvolací súd zároveň stanovil, že žiadna zo strán sporu, a teda ani prezident Zeman ako jeho vedľajší účastník, nemá nárok na náhradu súdnych nákladov.

Copyright © ČTK 2020

Google kúpil firmu North, ktorá vyrába inteligentné okuliare. Stalo sa tak po tom, ako sa mu nepodarilo vstúpiť na masový trh s vlastným produktom Glass.

North založili v roku 2012 v Kanade. Zástupcovia firmy potvrdili, že budú znižovať podporu pre prvú generáciu svojich okuliarov Focals a pozastavili predstavenie ich druhej generácie.

"Smerujeme do budúcnosti, kde je všade okolo vás užitočnosť, kde všetky vaše zariadenia spolupracujú a technológia sa stráca v pozadí," vyjadril sa predstaviteľ Googlu Rich Osterloh.

Okuliare Focals ukrývajú v rámoch počítačový procesor, batériu a Bluetooth modul. Ovládanie zabezpečuje prsteň, takzvaný Loop a sú kompatibilné aj s Amazon Alexa. Holografický displej zas umožňuje vidieť oznámenia.

Analytik Leo Gebbie zo spoločnosti CCS Insight uviedol, že inteligentné okuliare od Northu potrebujú nejaké vylepšenia, no celkovo ich pochválil. Uviedol, že Google Glass boli "neslávnym pokusom" technologického gigantu.

"Smart okuliare môžu byť revolučnou súčasťou technológií. A množstvo služieb od Googlu, ako napríklad Mapy, by dokonale zapadli so správnym hardvérom," vyhlásil a dodal, že v najbližších rokoch sa zrejme začnú preteky na trhu s inteligentnými okuliarmi.

Na vlastných zariadeniach údajne pracujú aj Apple a Samsung.

Facebook v stredu priznal, že zdieľal dáta používateľov s približne 5000 vývojármi po tom, ako k nim už nemali mať prístup. Sociálna sieť uviedla, že problém už vyriešila.
Firma v roku 2018 vyhlásila, že vývojári nebudú mať prístup k dátam používateľov, ak osoba viac ako 90 dní nebude používať aplikáciu daného vývojára.
Ľudia môžu využívať profily na Facebooku na registráciu v rôznych aplikáciách, pričom ich vývojári tak majú prístup k informáciám, ako sú dátum narodenia používateľa, jeho e-mail, zoznam priateľov a rodné mesto.
Facebook obmedzil prístup k dátam po škandále spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá zhromaždila dáta 87 miliónov používateľov bez ich súhlasu, čo vyvolalo obavy, že sociálna sieť nerobí dostatočné kroky na ochranu súkromia používateľov.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

NBÚ zriadil pracovisko pre hybridné hrozby a dezinformácie

NBÚ zriadil pracovisko pre 

hybridné hrozby a dezinformácie

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) zriadil 1. júla pracovisko pre hybridné hrozby a dezinformácie (PHHD). Po ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí ide o druhú štátnu inštitúciu, ktorá napĺňa zámer Európskej únie aj vlády SR systematicky sledovať, vyhodnocovať, analyzovať a reagovať na informačné operácie zamerané na šírenie potenciálne škodlivých informácií. TASR o tom informoval hovorca NBÚ Peter Habara.
Slovensko sa podľa NBÚ najčastejšie stretáva s pokusmi o ovplyvňovanie verejnej mienky v kybernetickom priestore alebo médiách. Novovytvorené pracovisko úradu bude preto úzko spolupracovať s Národným centrom kybernetickej bezpečnosti SK-CERT, ale aj ďalšími útvarmi úradu.
Svoje výstupy bude PHHD poskytovať Situačnému centru Slovenskej republiky, ktoré pôsobí pri Úrade vlády SR, a tiež Národnému bezpečnostnému analytickému centru (NBAC), ktoré je analytickým, komunikačným a kooperačným pracoviskom Slovenskej informačnej služby, založeným na aktívnej participácii bezpečnostných orgánov SR. Medzi jeho hlavné úlohy patrí príprava komplexných analytických hodnotení bezpečnostných incidentov, monitorovanie bezpečnostnej situácie z odkrytých zdrojov a poskytovanie analytických produktov o hrozbách vybraným príjemcom.
„Na konci dňa to musí byť spoločné úsilie. Iba tak sa nám podarí zakročiť proti výrazne sofistikovaným metódam infiltrácie do verejného priestoru. Mnohé krajiny EÚ aj NATO sú toho svedkami už roky,“ vyhlásil riaditeľ NBÚ Roman Konečný.
Európa čelí intenzívnejšiemu vplyvu zahraničných elementov najmä od začiatku ukrajinskej krízy v roku 2013, približuje úrad. V uplynulých rokoch rastie jeho intenzita, sila aj dosah.
Hybridné hrozby v sebe spájajú rôzne prvky mediálnej prezentácie, šírenie takzvaných fake news (falošných správ) či podkopávanie demokracie, a to najčastejšie ovplyvňovaním predvolebných kampaní a verejnej mienky.
Ako doplnilo NBÚ, zriadenie pracoviska nadväzuje na celoštátne aj celoeurópske úsilie bojovať proti dezinformáciám aj hybridným hrozbám. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala pripraviť akčný plán na koordináciu boja proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií, či vybudovať adekvátne centrálne kapacity pre jeho realizáciu.

Copyright © TASR 2020

Európska komisia podniká ďalšie kroky na podporu európskych audiovizuálnych diel a ochranu zraniteľných divákov

Európska komisia podniká ďalšie kroky na podporu európskych 

audiovizuálnych diel a ochranu zraniteľných divákov

Komisia dnes prijala usmernenia na pomoc členským štátom pri vykonávaní revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Usmernenia poskytnú praktický nástroj na zabezpečenie propagácie európskych diel v mediálnom obsahu, čím sa podporí kultúrna rozmanitosť a väčší výber pre európskych spotrebiteľov. Zároveň pomôžu lepšie ochrániť používateľov videí na požiadanie a platforiem na zdieľanie videí, najmä maloletých, pred nenávistným prejavom a škodlivým obsahom.
Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margarethe Vestagerová doplnila: „Revidované audiovizuálne pravidlá budú nástrojom na ochranu používateľov pred škodlivým obsahom. Vďaka nim budú môcť európske spoločnosti, filmové a iné mediálne podniky vytvárať a propagovať európsky obsah a spotrebiteľom poskytnú kultúrnu rozmanitosť a väčší výber rôznorodých výrobkov a služieb.“  
Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Z dynamického odvetvia audiovizuálnych médií chceme urobiť to najlepšie pre nás všetkých – pre občanov, podniky, tvorcov a autorov. Preto transformujeme náš mediálny priemysel tak, aby ponúkal inovatívnejšie služby, podporoval európsku kultúru v katalógoch služieb na požiadanie a chránil naše deti a iných zraniteľných používateľov pred nezákonným a škodlivým online obsahom.“
Členské štáty EÚ majú revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 19. septembra 2020. Očakáva sa, že usmernenia, aj keď nezáväzné, prispejú k jej harmonizovanému vykonávaniu a presadzovaniu. Komisia v nich poskytuje svoj názor na aplikáciu špecifických konceptov s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie mediálnych pravidiel vo všetkých členských štátoch.
Usmernenia sú súčasťou širšej činnosti Komisie zameranej na jasnejšie vymedzenie povinností a zodpovedností za sociálne médiá a online platformy a dopĺňajú pripravovaný balík predpisov o digitálnych službách, v súvislosti s ktorým v súčasnosti prebieha verejná konzultácia.

Komisia dnes prijala dva súbory usmernení:

Usmernenia týkajúce sa európskych diel
Smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa sprísnila povinnosť podporovať európske filmy a televízne vysielanie v službách na požiadanie, ktoré musia zabezpečiť vo svojich katalógoch aspoň 30 % európskeho obsahu a zabezpečiť mu poprednú prezentáciu. Členským štátom za určitých podmienok umožňuje požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb so sídlom v inom členskom štáte, ale s cieľovým publikom na ich území, aby finančne prispievali na tvorbu európskych diel.
Usmernenia obsahujú aj odporúčanú metodiku výpočtu 30 % podielu európskeho obsahu v každom národnom katalógu na základe názvov filmov a sezón televíznych seriálov. Usmernenia objasňujú aj definíciu pojmov „nízka sledovanosť“ a „nízky obrat“ s cieľom oslobodiť menších poskytovateľov od povinností týkajúcich sa propagácie európskych diel, vďaka čomu sa neohrozí vývoj na trhu, ani sa nebude brániť vstupu nových subjektov na trh.
Usmernenia týkajúce sa platforiem na zdieľanie videí
Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách rozširuje normy EÚ týkajúce sa nezákonného a škodlivého obsahu na platformy na zdieľanie videí vrátane služieb, ako sú sociálne médiá, kde poskytovanie audiovizuálneho obsahu nie je hlavným účelom služby, ale napriek tomu predstavuje jednu zo zásadných funkcií. V dôsledku toho budú musieť online subjekty podobným spôsobom ako tradičné multimediálne spoločnosti zabezpečiť ochranu používateľov pred nenávistnými prejavmi a ochranu maloletých pred škodlivým obsahom. Online platformy musia prijať opatrenia proti nahlásenému obsahu, ktorý podnecuje násilie, nenávisť a terorizmus, a zabezpečiť primeranú propagáciu a umiestňovanie produktov v detských programoch.
V tejto súvislosti poskytujú usmernenia členským štátom súbor nástrojov, ktoré im majú pomôcť posúdiť, ktoré online služby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti európskeho mediálneho rámca. Obsahujú aj zoznam relevantných indikátorov, ktoré môžu členské štáty používať pri hodnotení toho, či je audiovizuálny obsah zásadnou, a nie len doplnkovou alebo menšou časťou online platformy. Okrem toho zohľadňujú dynamický charakter prostredia online platforiem a ich cieľom je zabezpečiť flexibilitu v tejto oblasti.

Všeobecný kontext

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách bola prijatá v roku 2018 s cieľom riešiť zmeny v mediálnom priestore v Európe. Prispieva k spravodlivejšiemu regulačnému prostrediu pre všetky mediálne subjekty v celej EÚ a zabezpečuje lepšiu ochranu divákov v súvislosti s prístupom k audiovizuálnemu obsahu v médiách, a to aj online.
Okrem toho rozširuje určité pravidlá EÚ na platformy na zdieľanie videí vrátane niektorých služieb na sociálnych médiách a v inom online priestor, kde „zásadnou funkciou“ týchto služieb je poskytovať audiovizuálny obsah. Tieto služby sú povinné prijať opatrenia na ochranu svojich používateľov pred nezákonným a škodlivým obsahom. Súčasťou smernice je sprísnená povinnosť podporovať európske diela v rámci služieb na požiadanie, ktoré musia zabezpečiť vo svojich katalógoch aspoň 30 % európskeho obsahu a zabezpečiť mu poprednú prezentáciu.
V smernici sa od Komisie vyžaduje, aby v prípade potreby poskytla usmernenia týkajúce sa praktického uplatňovania kritéria „zásadnej funkcie“ pri definícii platforiem na zdieľanie videí, výpočte podielu európskych diel, ako aj definícii nízkej sledovanosti a nízkeho obratu pri uplatňovaní súvisiacich výnimiek. Z tohto dôvodu boli po konzultácii s príslušnými zástupcami členských štátov EÚ (tzv. kontaktný výbor) vydané dva súbory usmernení. Názory zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o osobitné technické otázky, sa zhromaždili počas cielenej verejnej konzultácie vo februári a v marci 2020.