Zomrel Alexander Strelinger

Zomrel Alexander Strelinger

Vo veku nedožitých 88 rokov zomrel v nedeľu 10. júla slovenský kameraman a fotograf Alexander Strelinger. TASR o tom informovala Simona Nôtová, tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu (SFÚ).
"Počas svojej kariéry nakrútil viac ako 130 dokumentárnych filmov, spolupracoval s mnohými významnými slovenskými režisérmi a vďaka svojej nevšednej obrazovej poetike je dodnes pre mladých kameramanov vzorom," dodala.
Posledná rozlúčka so Strelingerom sa uskutoční v piatok 15. júla v Prahe.
Alexander Strelinger (1934) absolvoval štúdium kamery na FAMU v Prahe v roku 1960. Po absolvovaní školy začal pôsobiť ako kameraman dokumentárnych filmov v Bratislave. Počas svojej kariéry spolupracoval s viacerými slovenskými režisérmi.
Významnú kapitolu v jeho filmografii tvorí spolupráca s Martinom Slivkom, nakrútili spolu viacero dokumentov a portrétov. Sú medzi nimi tituly Človek a hra (1969), Ľudovít Fulla (1972), Terchovská muzika (1984), Pavol Socháň (1987) a ďalšie. Spolupracoval aj s Petrom Solanom napríklad na filmoch Nemecká (1974), Len lístok poľnej pošty (1977), s Dušanom Hanákom na filmoch Analógie (1965), Impresia, (1966), Variácie kľudu (1966), s Vladimírom Kubenkom na filmoch Slovenský raj (1966), Črty z Indie (1967), Hr. Peklo (1967), Mimoriadne cvičenie (1971) či s Dušanom Trančíkom na dokumente Tryzna (1969). Podieľal sa aj na dlhometrážnom dokumentárnom filme Čas, ktorý žijeme (1968) o obrodnom procese v Československu v roku 1968.
Strelinger dlhé roky pôsobil aj ako pedagóg na bratislavskej VŠMU v ateliéri dokumentárnej tvorby, neskôr v ateliéri kameramanskej tvorby, ovplyvnil niekoľko generácií tvorcov. Cenu za celoživotné dielo získal na udeľovaní ocenení Kamera 2008.

Zdroj: TASR

Najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou je aj naďalej Rádio Expres

 Najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou je 

 

aj naďalej Rádio Expres

Najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou je i naďalej Rádio Expres. Za ňou nasledovala rozhlasová stanica Rádio Slovensko a Fun rádio. Vyplýva to z prieskumu počúvanosti Rádioprojekt IV. až VI. etapa 2022, ktorý na vzorke 3 178 respondentov vo veku 14 až 79 rokov uskutočnila od od 28. marca 2022 do 19. júna 2022 spoločnosť Median SK. O výsledkoch prieskumu informovala Linda Kleinertová z Median SK.

Podľa výsledkov prieskumu malo Rádio Expres v parametri „počúval posledný týždeň“ počúvanosť 34,0 percenta, čo je viac ako 1,5 milióna poslucháčov. Nasledovalo Rádio Slovensko s počúvanosťou 24,1 percenta, čo je viac ako jeden milión poslucháčov. Fun rádio sa tiež umiestnilo nad hranicou jedného milióna poslucháčov s počúvanosťou 22,6 percent. Za nim nasledovalo Rádio Vlna (18,6 percent), Rádio Europa 2 (17,4 percenta), Rádio Jemné (14,0 percenta) a Rádio Regina (9,9 percent).

Celková počúvanosť rádií v parametri „počúval posledný týždeň“ predstavuje takmer 86,5 percent, čo je viac ako 3,8 milióna poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Každý deň počúva rádio takmer 2,3 milióna Slovákov, teda 52,9 percenta populácie. Každý poslucháč počúva rádio priemerne viac ako tri hodiny a 25 minú.

Rozhlasová sieť Bauer Media Group, do ktorej patrí Rádio Europa 2, Rádio Expres a Rádio Jemné dosiahla počúvanosť 50,5 percenta. Radio Group (Fun rádio a Rádio Vlna) mal počúvanosť 36,7 percenta a Slovenský rozhlas (RTVS) so svojimi šiestimi okruhmi dosiahol počúvanosť viac ako 1,5 milióna poslucháčov (33,9 percenta). Rozhlasová sieť Regiomedia mala počúvanosť 435-tisíc poslucháčov, čo je 9,8 percenta. Do siete Regiomedia patrí Rádio BB FM, Rádio Beta, Rádio Frontinus, Rádio Liptov, Rádio Lumen, Rádio Rebeca, Rádio SiTy, Rádio Viva, Rádio WOW, Sky Rádio, Trnavské rádio a Záhorácke rádio.

V meranom období malo na trhu najväčší podiel Rádio Expres, a to 21,4 percenta. Rádio Slovensko malo podiel 18,0 percenta a Fun rádio 12,9 percenta. Na ďalšom mieste bolo Rádio Vlna s podielom na trhu 9,8 percenta a Rádio Europa 2 s 9,7 percentami. Rádio Jemné malo 6,9 percenta a 4,9 percenta Rádio Regina. Ostatné rozhlasové stanice mali spolu podiel na trhu vo výške 16,3 percenta.

 

Zdroj: SITA

Únia slovenských novinárov odmieta zrušenie Literárneho fondu

Únia slovenských novinárov odmieta

 zrušenie Literárneho fondu

Únia slovenských novinárov (ÚSN) nesúhlasí so zamýšľaným zrušením Literárneho fondu (LF), ktoré vyplýva z pripravovanej legislatívy o profesionáloch v kultúre. Ministerstvo kultúry (MK) SR deklarovalo, že sa všetkými pripomienkami bude starostlivo zaoberať a vyhodnocovať ich pri finálnom návrhu zákona v rámci riadneho pripomienkového konania, ktoré sa ešte ani nezačalo. Podľa dosiaľ medializovaných informácií by transformáciou súčasných umeleckých fondov mala vzniknúť komora umelcov.
"Rada Únie slovenských novinárov a Klubu športových redaktorov ÚSN nesúhlasí s návrhom uvedeného zákona a z neho vyplývajúceho zrušenia Literárneho fondu. Vyjadruje preto podporu nesúhlasnému stanovisku Rady literárneho fondu a pripája sa k výzve k stiahnutiu tohto zákona," skonštatovala únia v stanovisku. Únia zároveň podporila argumenty Literárneho fondu, ktoré sa obáva napríklad nedostatočného financovania aktivít navrhovanej komory umelcov či ohrozenia dlhoročnej tradície oceňovania umeleckých diel a výkonov.
Rezort kultúry sa plánuje zaoberať všetkými pripomienkami. "Stále prebiehajú odborné stretnutia a rokovania k tejto téme, na ktoré sú prizvané dotknuté subjekty. Ministerstvo kultúry aj takýmto spôsobom napĺňa svoj zámer otvoreného a transparentného rozhodovania," uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová.
Ako priblížil rezort, Inštitút kultúrnej politiky počas predchádzajúcich mesiacov za účasti odborníkov z rôznych oblastí prekonzultoval koncepciu a základné znenie týchto návrhov. O výsledkoch informovali podľa MK SR začiatkom tohto týždňa na spoločnom fóre, na ktoré bolo pozvaných približne 300 zástupcov kultúrnej obce s možnosťou kladenia otázok a pripomienok s cieľom vysvetlenia zámeru, ale aj s cieľom skonkretizovať znenia a dosahy zákonov na ľudí pracujúcich v kultúre.
Podľa dosiaľ medializovaných informácií by komora umelcov mala vzniknúť transformáciou súčasných umeleckých fondov – Hudobného fondu, Literárneho fondu a Fondu výtvarných umení. Mala by viesť evidenciu umelcov a iba tí, ktorí sú evidovaní ako profesionálni umelci alebo iní profesionáli v kultúre, by sa mohli uchádzať o členstvo v nej. Zástupcovia Inštitútu kultúrnej politiky MK SR o tom informovali na júnovom rokovaní s Asociáciou slovenských divadiel a orchestrov.



Zdroj: TASR

Fortuna liga zostane exkluzívne na VOYO, s vybranými priamymi prenosmi na TV Dajto a Nova Sport

    Fortuna liga zostane exkluzívne na VOYO, s vybranými 

 

priamymi prenosmi na TV Dajto a Nova Sport

cFortunaligová sezóna 2022/2023 odštartuje v piatok 15. júla prvým zápasom. V ňom sa predstavia domáce Michalovce proti nováčikovi z Banskej Bystrice.

Všetkých viac ako 190 zápasov Fortuna ligy za sezónu budú môcť fanúšikovia najlepšieho slovenského futbalu sledovať aj v najbližších rokoch exkluzívne prostredníctvom streamovacej služby VOYO. Vybrané stretnutia budú aj naďalej v priamych prenosoch prinášať televízie Dajto a Nova Sport. Skupina Markíza podpísala vo štvrtok 30. júna 2022 predĺženie zmluvy s Úniou ligových klubov (ÚLK) na ďalšie tri sezóny.

 

„Fortuna liga je skvelý a divácky atraktívny produkt, nie je preto dôvod čakať a po prvej úspešnej sezóne sme sa rozhodli predĺžiť naše strategické partnerstvo s Úniou ligových klubov. Verím, že spoločnými silami prispejeme k výraznému rozvoju slovenského klubového futbalu a že divákom naživo sprostredkujeme výnimočné futbalové zážitky v ešte lepšej produkčnej kvalite,“ povedal Matthias Settele, generálny riaditeľ skupiny Markíza.

 

„Sme veľmi radi, že vysielateľ prejavil enormný záujem o predĺženie aktuálneho kontraktu už po jednej sezóne. Svedčí to o vysokom záujme o Fortuna ligu. Skupina Markíza nie je len obyčajným vysielateľom, ale aj dôležitým mediálnym partnerom, ktorý nám pomáha spopularizovať slovenský klubový futbal v širokej verejnosti. Zároveň je mimoriadne dôležité, že sa nám podarilo zlepšiť financovanie klubov našej ligy. Postupne budú ÚLK a Markíza zvyšovať štandardy kvality produkcie, čo znamená, že priame prenosy zápasov našej najvyššej futbalovej ligy budú ešte atraktívnejšie,“ povedal Ivan Kozák, prezident Únie ligových klubov.

 

Fortunaligová sezóna 2022/2023 odštartuje počas tretieho júlového víkendu, v prvom zápase sa v piatok 15. júla predstavia domáce Michalovce proti nováčikovi z Banskej Bystrice. Najvyššia slovenská futbalová liga oslávi v nadchádzajúcom ročníku jubilejných 30 rokov a bude mať troch nováčikov – FK Železiarne Podbrezová, MFK Dukla Banská Bystrica a MFK Skalica. Víťaza 2. ligy z Podbrezovej hneď v úvodnom kole preverí aktuálny majster ŠK Slovan Bratislava – pôjde zároveň o júlový Zápas mesiaca. Železiari budú mať výhodu domáceho prostredia a očakáva sa zaplnený štadión. Aj Skalica sa predstaví na úvod na svojom trávniku, v nedeľu 17. júla privíta vicemajstra z Ružomberka.

 

Všetky zápasy Fortuna ligy budú aj naďalej s komentárom a vo full HD kvalite dostupné naživo i zo záznamu predplatiteľom streamovacej služby VOYO. Dva vybrané zápasy navyše budú vysielané, rovnako ako v uplynulej sezóne, na televíznych obrazovkách. Piatkové duely bude vždy vysielať Nova Sport a nedeľné, prípadne sobotné (v závislosti od harmonogramu našich klubov v pohárovej Európe)  večerné stretnutia TV Dajto. Vysielacie časy televíznych zápasov sa posunuli o polhodinu. Kým v uplynulej sezóne začínali zápasy Fortuna ligy v piatok a v nedeľu v letných mesiacoch o 20:00 hod., v novej sezóne to bude v mesiacoch júl a august o 20:30 hod.

 

Mimo letných mesiacov majú televízne zápasy výkop o 17:30 hod. Všetky ostatné zápasy sa začínajú o 18:00 hod. (duely hrané v mesiacoch júl, august, apríl, máj) respektíve o 15:00 hod. (duely hrané v ostatných mesiacoch – september, október, november, február, marec). Aj v novej sezóne sa diváci môžu tešiť na spomínané Zápasy mesiaca, ktoré budú snímané až na dvanásť kamier vrátane slow-motion. Ostatné televízne zápasy sa vysielajú na deväť  kamier a od nadstavbovej časti po novom na desať.

 

Všetko podstatné z každého kola Fortuna ligy zhrnie magazín s názvom GÓÓÓL!, ktorý budú v týždennej periodicite aj naďalej ponúkať VOYO a TV Dajto. Magazín sa vo vysielaní od novej sezóny presúva z pondelka na nedeľu večer, aby futbalovým fanúšikom sprostredkoval najlepšie momenty a reakcie aktérov čo najskôr – bezprostredne po aktuálnom kole.

 

1. KOLO FORTUNA LIGY  

 

·       Piatok 15. 7. o 20:30: Zemplín – MFK Dukla (Nova Sport, VOYO)

 

·       Sobota 16. 7. o 18:00: Trenčín – Žilina (VOYO)

 

·       Sobota 16. 7. o 18:00: Spartak – FC ViOn (VOYO)

 

·       Sobota 16. 7. o 20:30: Podbrezová – Slovan (Dajto, VOYO)

 

·       Nedeľa 17. 7. o 18:00: DAC 1904 – L. Mikuláš (VOYO)

 

·       Nedeľa 17. 7. o 18:00: Skalica – Ružomberok (VOYO)  

 

 
2. KOLO FORTUNA LIGY  

 

·       Piatok 22. 7. o 20:30: FC ViOn – Skalica (Nova Sport, VOYO)

 

·       Sobota 23. 7. o 18:00: Slovan – Trenčín (VOYO)*

 

·       Sobota 23. 7. o 18:00: L. Mikuláš – Zemplín (VOYO)

 

·       Sobota 23. 7. o 17:00: Žilina – DAC 1904 (VOYO)*

 

·       Sobota 23. 7. o 18:00: Ružomberok – Podbrezová (VOYO)*

 

·       Nedeľa 24. 7. o 20:30: Spartak – MFK Dukla (Dajto, VOYO)    

 

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov v pondelok oznámil, že odovzdá svoje mediálne impérium Media Group Ukraine štátu. Urobí tak v súlade s novým zákonom, ktorý je zameraný na obmedzenie moci oligarchov na Ukrajine.
"Spoločnosť Media Group Ukraine sa tento týždeň vzdá všetkých ukrajinských licencií na televízne programy a tlač v prospech štátu," uviedol Achmetov. Dodal, že toto rozhodnutie padlo, lebo na Ukrajine vstúpil do platnosti nový zákon zameraný na "predchádzanie hrozbám pre národnú bezpečnosť súvisiacim s nadmerným vplyvom" oligarchov.
Achmetov vyhlásil, že zákonom stanovená šesťmesačná lehota na predaj médií mu v kombinácií s ruskou inváziou na Ukrajinu znemožnilo predať svoju mediálnu spoločnosť za jej "trhovú cenu".
Spoločnosť Media Group Ukraine je jedným z najväčších ukrajinských mediálnych holdingov. Zahŕňa desať televíznych kanálov vrátane niekoľkých spravodajských a tiež printové či online médiá.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak privítal Achmetovo rozhodnutie, pričom na Twitteri uviedol, že predmetný zákon zameraný proti oligarchii je novým začiatkom pre vzťah štátu s podnikateľským sektorom.
Časopis Forbes v roku 2013 odhadol Achmetovov majetok na 15,4 miliardy dolárov. Odvtedy však majetková základňa značne utrpela, nielen v spojitosti so súčasnou ruskou inváziou, ale aj s s anexiou Krymu a bojmi v Donbase, ktoré prebiehajú už od roku 2014.

 

Kancelárie gréckej rozhlasovej stanice Real FM a novín Real News v Aténach zasiahol v noci na stredu požiar. Išlo údajne o útok podpaľačov. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.
Na mieste zasahovalo 18 hasičov, ktorý s plameňmi bojovali dve hodiny. Z budovy evakuovali všetkých zamestnancov, píše AFP s odvolaním sa na vyjadrenia spoločnosti Real Group, ktorá stanicu aj noviny vlastní. Viacero osôb previezli do nemocnice s dýchacími ťažkosťami.
Príčiny požiaru neboli bezprostredne známe, polícia však prípad vyšetruje. V budove údajne našli pozostatky kanistrov s benzínom.
Vlastník Real Group Nikos Chatzinikolau na Twitteri hlásil "výbuchy a požiar" v priestoroch Real FM a Real News. "Vypaľujú nás! Usilujú sa nás zatvoriť," napísal.
Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias útok na stanicu a noviny, ktorý spôsobil požiar a ohrozil ľudské životy, označil za "totálne trestuhodný" čin, ktorý je v rozpore so slobodou prejavu v Grécku.
Vo februári explodovali pred domami novinára a policajta v Aténach dve výbušné zariadenia. Spôsobili škody na majetku, no nevyžiadali si žiadne obete, pripomína AFP.

 

Spoločnosť Twitter v utorok večer oznámila, že zažalovala amerického miliardára Elona Muska, pričom požaduje, aby dokončil jej kúpu za vopred dohodnutých 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). Informuje o tom agentúra AP.
Twitter avizoval začatie právneho sporu s Muskom po tom, ako tento miliardár uplynulý piatok oznámil, že odstupuje od aprílovej zmluvy o kúpe tejto spoločnosti. Jeho právni zástupcovia pritom ako dôvod uviedli, že Twitter neposkytol Muskovi ním požadované údaje, ktoré by mu umožnili urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov na tejto sociálnej sieti.
Utorňajšia žaloba, ktorú Twitter podal na súde v americkom štáte Delaware, sa začína ostro formulovaným obvinením, že "Musk odmieta dodržať svoje záväzky voči Twitteru a jeho akcionárom, keďže dohoda, ktorú podpísal už neslúži jeho osobným záujmom," cituje AP.
Twitter ďalej tvrdí, že Musk "sa očividne domnieva, že na rozdiel od všetkých ostatných strán podliehajúcich zmluvnému zákonu štátu Delaware, môže on zmeniť názor, a očierňovať túto spoločnosť, narušiť jej operácie, zničiť hodnotu jej akcií a len tak odísť".
Twitter dlhodobo odhaduje, že na jeho platforme je približne päť percent falošných účtov. Musk pred časom tieto údaje spochybnil tvrdiac, že takýchto účtov musí byť aspoň 20 percent. Šéf firiem Tesla a SpaceX zároveň spoločnosť Twitter obvinil z porušenia zmluvy o akvizícii, ktorej sa mala dopustiť tým, že prepustila dvoch vysokopostavených manažérov a tiež približne tretinu svojho tímu na hľadanie talentov.
Musk ponúkol v apríli Twitteru za akciu 54,20 dolárov a podľa vlastného vyhlásenia chcel Twitter po odkúpení transformovať na súkromnú spoločnosť. Pôvodne sa očakávalo, že Twitter ponuku odmietne a prijme opatrenia, ktoré by zabránili Muskovi prevziať spoločnosť. Twitter však začal byť voči kúpe otvorenejší po tom, čo Musk zverejnil, že si zabezpečil financovanie v objeme 46,5 miliardy USD.
Spoločnosť dospela 25. apríla k záveru, že predaj za uvedenú sumu je v najlepšom záujme jej akcionárov a súhlasila s ním. Musk sa zaviazal, že potenciál tejto sociálnej siete ešte "znásobí", pričom avizoval, že uvoľní obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu a z platformy odstráni falošné účty.
Jeho sebavedomie však zakrátko opadlo, píše AP a pripomína, že sa tak stalo po tom, ako výrazne klesla hodnota akcí Tesly, a teda primárneho zdroja Muskovho imania, pričom miliardár sa následne už zdal byť menej nadšený z kúpy Twitteru.

 

Bieloruský súd v stredu odsúdil 28-ročnú novinárku Kaciarynu Bachvalovovú, ktorá v roku 2020 spravodajsky pokrývala masové protesty proti tamojšiemu autokratickému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi, na ďalších osem rokov väzenia za údajnú vlastizradu. Informuje o tom agentúra AFP na základe vyhlásenia televíznej stanice Belsat TV, pre ktorú žurnalistka pracovala.
Bachvalovová, ktorá používa pseudonym Andrejevová, si v súčasnosti odpykáva dvojročný trest odňatia slobody za "narušenie verejného poriadku", ktorý sa jej mal skončiť v septembri tohto roku. Zadržali ju v novembri 2020, keď spolu so svojou kolegyňou Dariou Čuľcovou natáčala video z jednej z protivládnych demonštrácií.
"Naša kolegyňa Kaciaryna Andrejevová bola odsúdená na osem rokov vo väzení," uviedla Belsat TV sídliaca v Poľsku na sociálnej sieti Telegram. Televízna stanica priblížila, že novinárku vo februári previezli z trestaneckej kolónie v meste Homeľ na juhovýchode Bieloruska do vyšetrovacej väzby v inej lokalite. Jej príbuzní o nej 55 dní nedostali žiadne informácie, tvrdí Belsat TV.
Ľudskoprávna organizácia Viasna na svojej webstránke uviedla, že novinárkina rodina bola v apríli informovaná, že ju obvinili aj z vlastizrady. Viasna zaraďuje Bachvalovovú medzi 1244 politických väzňov zadržiavaných v Bielorusku.
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá žije v exile, uviedla, že Bachvalovová bola potrestaná za odhaľovanie pravdy. "Veľmi ma hnevá, keď vidím, že režim sa mstí na tých, čo sa odvážia odporovať," napísala na Twitteri. Dodala, že Bachvalovová mala odvahu ukázať svetu pravdu o brutalite Lukašenkovho režimu

.

Copyright  © TASR 2022

Najviac nominácií na ceny Emmy získal seriál Boj o moc

Najviac nominácií na ceny Emmy 

získal seriál Boj o moc

Najviac nominácií na tohtoročné americké televízne ceny Emmy získal seriál Boj o moc z produkcie streamovacej spoločnosti HBO. Populárny juhokórejský seriál "Squid Game", uvádzaný na Netflixe, sa zase stal prvou šou natočenou v inom ako anglickom jazyku, ktorá bola nominovaná v kategórii najlepšia dráma. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
Boj o moc (v origináli Succession) získal na 74. ročníku cien Emmy, ktoré sú ekvivalentom filmových Oscarov, 25 nominácií. Ide o príbeh bohatej a vplyvnej rodiny súperiacej o dedičstvo v podobe mediálneho impéria.
Squid Game je násilnou satirou, v ktorej marginalizované skupiny spoločnosti súťažia o peniaze v smrteľných a brutálnych verziách detských hier. Ide o vôbec najsledovanejší seriál na Netflixe, ktorý si vyslúžil aj niekoľko hereckých nominácií. AFP píše, že tento seriál sa usiluje ísť v stopách juhokórejského filmu Parazit, ktorý sa v roku 2020 zapísal do histórie ako vôbec prvý cudzojazyčný celovečerný film, ktorý zvíťazil v najprestížnejšej kategórii Oscarov – najlepší film.
V kategórii o najlepší dramatický seriál súťaží aj seriál "Euphoria" o dospievaní skupiny stredoškolákov, kriminálna snímka "Ozark" či sci-fi seriál "Stranger Things."
V komediálnych kategóriách dominujú s 20 nomináciami seriály "Ted Lasso" o trénerovi amerického futbalu a "The White Lotus", ktorý je satirickým pohľadom na pokrytectvo a bohatstvo návštevníkov luxusného hotela na Havaji. Ďalšie komédie – "Hacks" od HBO a "Only Murders in the Building" spoločnosti Hulu – získali po 17 nominácií.
Prestížne ceny Emmy udeľuje americká Akadémia televíznych umení a vied (ATAS) od roku 1949. Víťazov 74. ročníka cien Emmy vyhlásia 12. septembra na ceremoniáli v Los Angeles.
Riaditeľ ATAS Frank Scherma poznamenal, že tento rok Akadémia dostala rekordné množstvo návrhov na nominácie. To podľa jeho slov svedčí o mimoriadnom náraste počtu televíznych produkcií, ktoré boli drasticky zredukované počas koronavírusovej pandémie.



Zdroj: TASR

Robert Fico : Médiá, ak tvrdíte, že ste objektívne, musíte uverejniť aj nasledujúce informácie o jednom z hlavných slovenských udavačov B. Slobodníkovi

Robert Fico

 

Médiá, ak tvrdíte, že ste objektívne, musíte uverejniť aj nasledujúce informácie o jednom z hlavných slovenských udavačov B. Slobodníkovi

Médiá dnes široko informovali o výpovedi jedného z hlavných slovenských udavačov B. Slobodníka. Teda najmä o tom, keď spomínal moje meno, meno bývalého prezidenta PZ T. Gašpara a niektorých podnikateľov.
B. Slobodníka nepoznám. Je známe, že je obvinený z rady najzávažnejších zločinov okrem jedného, že to je patologický klamár ovplyvnený návykovými látkami. Svedok M. Mihálik vo svojej výpovedi uvádza: "... je vôbec tento človek (Slobodník) schopný čokoľvek čo prežil si zapamätať, spomenúť si a reprodukovať, nakoľko dlhodobo užíva válium, čiže diazepan a lexaurin, čoho som bol svedkom nielen ja, ale aj iní policajti... Mával rôzne stavy a výpadky pamäte..." A bol to nielen tento svedok. Je známa aj komunikácia medzi nebohým novinárom Kuciakom a jeho kolegyňou A. Dömeovou z Aktualít, v ktorej sa jej Kuciak sťažuje, že ho v noci volal Slobodník, ale nezdvihol mu, lebo tipuje, že bol ožratý. Na to mu kolegyňa odpovedá, že nie, on fetuje.
Takýto druh klamárov je ale pre Lipšica a spol. najlepší a najdôveryhodnejší. Za túto špinavú prácu má B. Slobodník, napriek závažnosti obvinení proti nemu, obrovské výhody, vrátane osobnej ochrany.
Niet pochýb, že na cestu udavača a klamára ho naviedol jeho obhajca D. Lipšic (to je náhoda!) a v tomto trende ho udržuje nástupca Lipšica, jeho kolega z právnickej firmy P. Kubina (to je náhoda!). Je verejne známe, že Slobodník, ešte ako policajt pomohol D. Lipšicovi a G. Grendelovi zbaviť ich trestnoprávnych nepríjemností, čo Slobodník aj sám priznal vo výpovedi z 8. apríla 2022. Rovnako je známe, že Slobodník "pomáhal" aj iným klientom D. Lipšica. Nečudujme sa, že špeciálny prokurátor D. Lipšic si ho chráni ako oko v hlave, lebo keby sa Slobodník dostal pod tlak vo väzbe, mal by čo o Lipšicovi porozprávať.
Nedávno bol uverejnený prepis nahrávky medzi Slobodníkom a ďalšími dvoma policajtami, z ktorého jasne vyplýva, že Slobodník si od nich priamo pýtal informácie, ktoré chcel potom ako udavač poskytnúť na výsluchu na ÚŠP prokurátorom Šurekovi a Repovi, pretože sám nič nevedel a nemal čo udať. Slobodník: "Na Tibora (Gašpara), na Hraška niečo... neviete si spomenúť?" V tom istom zázname je jasne preukázané, že obhajca Lipšic dohodoval obsah tohto výsluchu priamo s prokurátorom Šurekom. Slobodník: "Dano (Lipšic)... mi... povedal, že podľa tohto jak rozprával so Šurekom, tak Šurek...". Ešte zábavnejšie je vyjadrenie Slobodníka v tom istom prepise: "Na to mi Dano (Lipšic) hovoril, že dobre by bolo aj konkrétne (povedať niečo), aj keď to neviem presne, tak Makó to bude rozprávať."
To, že Slobodník nikdy nič nevedel, potvrdzuje aj výsluch svedka J. Hazuchu: "Slobodník povedal, že prokurátori ÚŠP, s ktorými sa stretol (Šurek a Repa), chceli od Slobodníka, aby vypovedal... najmä na osoby p. Gašpar, Krajmer, p. Hraško a možno aj p. Kováčik... Slobodník sa pýtal, či k týmto osobám, ktoré som menoval, nevieme poskytnúť nejaké informácie, ktoré by on ponúkol ako svoju spoluprácu s ÚŠP..."
Takíto ľudia dnes tvoria základ zločineckej mašinérie vyšetrovateľov NAKA, prokurátorov ÚŠP a žiaľ aj niektorých sudcov vedenej Matovičom. Týmto ľuďom sa musí veriť, aj keď je evidentné, že sú schopní za svoju slobodu povedať čokoľvek a udať kohokoľvek. Keď som bol predsedom vlády SR, ministerstvo vnútra SR kvalifikovane a s jasným prehľadom a rešpektom riadil R. Kaliňák a na Policajnom zbore SR si rovnako počínal aj prezident T. Gašpar. Neexistovali žiadne tieňové štruktúry, ani osoby v pozadí, ako si dnes vymýšľajú ľudia typu B. Podvodníka.


TASR o tom informoval poslanec Národnej rady (NR) SR Robert Fico.

Eurobarometer zmapoval mediálne nálady v EÚ; Slováci veria rozhlasu a televízii

Eurobarometer zmapoval mediálne nálady v EÚ;

 

 

 Slováci veria rozhlasu a televízii

Médiá sú pre európskych občanov významným zdrojom informácií o činnosti Európskej únie a jej inštitúcií. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra, ktorý bol zverejnený v pondelok a zaoberá sa mediálnymi návykmi občanov a ich dôverou v rôzne mediálne zdroje, ako aj postojom k dezinformáciám.
Prieskum, vykonaný spoločnosťou Ipsos European Public Affairs na prelome mesiacov máj a jún na vzorke 52.347 občanov 27-členného eurobloku, naznačil, že aj keď občanov najviac zaujímajú vnútroštátne politické témy (50 percent respondentov), v tesnom závese za nimi sú európske a medzinárodné záležitosti (46 percent) a miestne správy (47 percent).
Až 72 percent respondentov (76 percent Slovákov) uviedlo, že v poslednom čase v tlači, na internete, v televízii alebo rozhlase zachytilo nejakú informáciu o EÚ. Záujem o správy o Európskej únii kolíše medzi 57 percentami vo Francúzsku a 90 percentami v Rumunsku, pričom záujem o správy o Európskom parlamente sa pohybuje medzi 39 percentami vo Francúzsku a 85 percentami na Malte.
Televízia ako primárny zdroj správ dominuje so 75 percentami najmä u občanov starších ako 55 rokov; na Slovensku ju preferuje 73 percent opýtaných. Nasledujú on-line spravodajské platformy (43 percent EÚ; 37 percent SR), rozhlas (39; 44) a sociálne médiá a blogy (26; 25).
Až na piatom mieste sa umiestnila tlač – noviny a časopisy –, ktorú ako hlavný zdroj správ uviedla jedna pätina respondentov (21 percent) a na Slovensku 13 percent ľudí. Mladší respondenti častejšie využívajú na sledovanie aktualít sociálne médiá a blogy (46 percent respondentov vo veku 15–24 rokov).
Podľa prieskumu až 88 percent respondentov v EÚ si aspoň časť spravodajských informácií vyhľadáva on-line cez smartfón, počítač alebo notebook, z toho 43 percent na to používa internetové stránky novín a 31 percent číta príspevky na sociálnych sieťach. Platenie za on-line spravodajský obsah je výnimkou – 70 percent používateľov sleduje spravodajstvo výlučne na bezplatných webových stránkach.
Občania dôverujú televíznym a rozhlasovým, ako aj printovým médiám a ich internetovým verziám viac než on-line spravodajským platformám a kanálom sociálnych médií. Súkromné televízne a rozhlasové stanice ako dôveryhodné vníma len 27 percent respondentov. Iba v Poľsku sú súkromné televízne a rozhlasové stanice považované za najdôveryhodnejší zdroj informácií. Najradikálnejší odklon od tradičných médií vidno v Maďarsku, kde občania najviac dôverujú informáciám od iných "ľudí, skupín alebo priateľov na sociálnych sieťach".
Slováci najviac dôverujú verejnoprávnej televízii a rozhlasu (41 percent), tlači a jej internetovým stránkam (21 percent), súkromným televíznym a rozhlasovým staniciam (20 percent) a potom ľuďom, skupinám alebo priateľom na sociálnych sieťach (16 percent). Najmenej veria videoplatformám (12 percent) a influencerom na sociálnych sieťach (šesť percent).
Viac než štvrtina účastníkov prieskumu (28 percent) a 36 percent Slovákov uviedli, že za posledných sedem dní boli často vystavení dezinformáciám a falošným správam. Najviac to platí v Bulharsku (55 percent respondentov) a najmenej v Holandsku (12 percent).
Väčšina respondentov si je istá alebo pomerne istá svojou schopnosťou rozpoznať dezinformácie a falošné správy: v celej EÚ je to 64 percent opýtaných, na Slovensku 70 percent ľudí. Prieskum tiež naznačil, že dôvera v schopnosť rozlíšiť pravdivé správy od falošných klesá s vekom a narastá s úrovňou vzdelania.

Zdroj: TASR

RTVS si vo svojom vysielaní pripomenie dramatika J. Soloviča

RTVS si vo svojom vysielaní 

 

pripomenie dramatika Jána Soloviča

RTVS si vo svojom vysielaní pripomenie osobnosť dramatika Jána Soloviča, ktorý v nedeľu (10. 7.) zomrel vo veku 88 rokov. TASR o tom informoval PR manažér RTVS Stanislav Čačko.
V utorok (12. 7.) o 10.00 h odvysiela Dvojka film Kráľovná noci v kamennom mori, v sobotu 23. júla o 15.20 h si Soloviča pripomenie filmom Strašne ošemetná situácia.



Zdroj: TASR

Zomrel Monty Norman

Zomrel Monty Norman

Monty Norman, autor zvučky filmovej série o agentovi Jamesovi Bondovi, zomrel v pondelok vo veku 94 rokov, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
"So smútkom oznamujeme, že Monty Norman zomrel 11. júla po krátkej chorobe," cituje AP z Normanovej oficiálnej webstránky.
Pôvodným menom Monty Noserovitch sa narodil židovským rodičom v Londýne v roku 1928. Svoju prvú gitaru dostal, keď mal 16 rokov. V mladosti vystupoval s viacerými významnými hudobnými skupinami a účinkoval aj v spoločných programoch s komikom Bennym Hillom. Neskôr písal piesne pre rockerov Cliffa Richarda a Tommyho Steela a dostal sa aj ku komponovaniu muzikálov.
Kľúčovým okamihom bolo, keď ho producent Albert 'Cubby' Broccoli najal, aby zložil zvučku k prvému filmu o agentovi 007 – Dr. No z roku 1962. Tú istú zvučku napokon použili vo všetkých 25 filmoch o Jamesovi Bondovi.
Producenti v priebehu rokov oslovili skladateľa Johna Barryho, aby zvučku prepracoval. Barryho prepracovaná zvučka potom zaznela v približne desiatke filmov vrátane Goldfingera či Žiješ len dvakrát. Mnohí považovali práve Barryho, ktorý zomrel v roku 2011, za autora pôvodnej zvučky.
Norman sa obrátil aj na súd, aby si obhájil autorstvo diela. V roku 1997 zažaloval nedeľník Sunday Times za článok, podľa ktorého bol autorom hudby Barry. Spor vyhral v roku 2001 a súd mu priznal odškodné vo výške 30.000 libier. 

Zdroj: TASR

Voyo je najznámejšou streamovacou službou na Slovensku

 Voyo je najznámejšou streamovacou

 

 službou na Slovensku

Vyplýva to z výsledkov online kvantitatívneho prieskumu, ktorý exkluzívne pre skupinu Markíza uskutočnila spoločnosť 2muse, najväčšia nezávislá prieskumná agentúra na Slovensku.


Streamovacia služba Voyo, ktorú na Slovensku prevádzkuje skupina Markíza, si výrazne polepšila v rámci spontánnej znalosti značky, ako aj v mnohých ďalších dôležitých imidžových parametroch. Vyplýva to z výsledkov online kvantitatívneho prieskumu, ktorý exkluzívne pre skupinu Markíza uskutočnila spoločnosť 2muse, najväčšia nezávislá prieskumná agentúra na Slovensku.

V máji 2022 dosiahlo Voyo doposiaľ vôbec najvyššiu spontánnu znalosť značky. Na otázku „Keď sa povie platený online videoportál, ktorá značka vám vybaví ako prvá?“ odpovedalo až 36 % respondentov, že práve Voyo. V porovnaní s marcom 2022 ide o nárast o 10 percentuálnych bodov. Celkovo až 55 % respondentov spomenulo Voyo medzi videoportálmi, ktoré im prídu automaticky na um. V oboch týchto parametroch tak Voyo predstihlo aj celosvetového giganta Netflix a stalo sa tak najznámejšou streamovacou službou na Slovensku.

„Veľmi nás teší, že tvrdá práca celého nášho rozrastajúceho sa tímu prináša svoje ovocie. Ide o ďalší významný míľnik v rámci rozvoja služby Voyo, na ktorú v skupine kladieme mimoriadny dôraz,“ povedal Michal Borec, riaditeľ Centra marketingu skupiny Markíza. „Voyo v prieskume vyšlo tiež ako streamovacia platforma s dlhodobo najviditeľnejšou komunikáciou a výrazne posilnilo svoj imidž vo viacerých dôležitých atribútoch - prináša novinky, zábavu pre celú rodinu a slovenský obsah vysokej kvality. Je tiež vnímané ako predovšetkým slovenská služba, ktorá je odvážnym vyzývateľom pre konkurenciu a ponúka dobrý pomer kvality a ceny,“ dodal.

Predplatitelia na Voyo najviac oceňujú možnosť sledovať obsah kedykoľvek majú chuť a úplne bez reklám, ako aj exkluzívne predpremiéry obľúbených TV programov. Kontinuálne tiež vzrastá dôležitosť Voyo Originálov, projektov pôvodnej tvorby, ktoré sú vyrábané výlučne pre Voyo. Zarezonovala najmä miniséria Iveta o začiatkoch kariéry československej speváckej hviezdy Ivety Bartošovej, ktorú videlo, alebo o nej aspoň počulo, celkovo 28 % všetkých opýtaných. V rámci predplatiteľov Voyo, ktorí si pozreli Ivetu, až pre tri štvrtiny z nich išlo o zaujímavý a pútavo spracovaný seriál.

Kvantitatívny online prieskum zameraný na značku Voyo uskutočnila agentúra 2muse v období od 12. do 16. mája 2022 na vzorke 1004 respondentov vo veku 18-79 rokov, ktorí reprezentujú populáciu Slovenska, denne používajú internet a sú konzumentmi online videa.

Voyo prevádzkuje skupina Markíza od augusta 2011, v novembri 2020 prešlo kompletným vizuálnym aj obsahovým reštartom, odkedy zaznamenáva výrazný nárast počtu predplatiteľov. Na Slovensku aj v Česku je ich dokopy už viac než 350-tisíc. Voyo je chrbtovou kosťou digitálnej transformácie CME na všetkých trhoch, kde pôsobí. Neustále prináša nové vylepšenia a funkcionality, pričom každý rok plánuje uviesť viac než desiatku nových Voyo Originálov najrôznejších žánrov. Tento rok to budú ešte novinky s názvami Gumy a Kráľ Šumavy, budúci rok príde na rad napríklad aj pokračovanie minisérie Iveta, ktoré bude tentokrát sledovať život speváčky Ivety Bartošovej v 90. rokoch.

RTVS sa teší priazni divákov aj počas prázdnin

 RTVS sa teší priazni divákov 

aj počas prázdnin

 
RTVS láka divákov počas prázdnin nielen reprízovou zábavou, ale aj premiérovým seriálom a športom. Súťažno-zábavná šou Záhady tela sa v sobotu stala najsledovanejšou nespravodajskou televíznou reláciou a vysokej sledovanosti sa tešila aj talkšou Petra Marcina Neskoro večer. Diváci si však nenechali ujsť ani nedeľný premiérový seriál Rebelka z dobrej rodiny či prenosy z pretekov Tour de France na :Športe.

V sobotu prilákala divákov k televíznym obrazovkám súťažno-zábavná šou Záhady tela v repríze. Sledovalo ju 247 000 pri trhovom podiele 15,3 % v cieľovej skupine 12+ a relácia sa stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa. Divákov zaujala aj talkšou Neskoro večer, ktorú sledovalo 201 000 ľudí pri trhovom podiele 13,4 % v cieľovej skupine 12+ a v danom čase bola taktiež trhovou jednotkou. Podvečer prilákala divákov k televíznym obrazovkám repríza tretej série šou S úsmevom po Slovensku, ktorú si pozrelo 99 000 ľudí pri trhovom podiele 11,4 % v univerzálnej cieľovej skupine.

V nedeľu večer patril na Jednotke veľkému finále premiérového nemeckého seriálu Rebelka z dobrej rodiny, ktorý si v prime-time pozrelo 272.000 divákov pri trhovom podiele 13,8 % v univerzálnej cieľovej skupine a stal sa najsledovanejším nespravodajským programom dňa.

Športoví fanúšikovia si nenechali ujsť preteky Tour de France na :Športe. V sobotu popoludní si ôsmu etapu pozrelo 65 000 divákov pri trhovom podiele 7,8,4 % v cieľovej skupine 12+. V nedeľu popoludní sledovalo deviatu etapu 76 000 divákov pri trhovom podiele 5,6 % v rovnakej cieľovej skupine.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

Americký podnikateľ Elon Musk odstúpil od zmluvy o prevzatí sociálnej siete Twitter za 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). TASR o tom informuje na základe správy, zverejnenej britskou spravodajskou televíziou SkyNews.
Vo vyhlásení poskytnutom americkej Komisii pre cenné papiere a burzy (SEC) Muskovi zástupcovia uviedli, že Twitter porušil podmienky zmluvy a "urobil zjavne nepravdivé a zavádzajúce vyhlásenia". Uviedli tiež, že Twitter neposkytol údaje a informácie požadované Muskom, ktoré by mu umožnili "urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov" na sociálnej sieti.
"Twitter niekedy ignoroval požiadavky pána Muska, inokedy ich odmietol zo zjavne neopodstatnených dôvodov a niekedy zas tvrdil, že mu vyhovel, pričom mu však poskytol neúplné alebo nepoužiteľné informácie," uvádza sa vo vyhlásení.
Podmienky zmluvy zaväzujú šéfa spoločností Tesla a SpaceX zaplatiť 1 miliardu dolárov (984 miliónov eur), ak transakciu nedokončí. Nie je však jasné, či predstavenstvo Twitteru prijme jeho platbu, alebo sa s ním bude kvôli zmluve súdiť.
Vypovedanie zmluvy je najnovším zvratom v ságe medzi najbohatším mužom sveta a jednou z najvplyvnejších sociálnych sietí. Veľká časť drámy sa odohrala priamo na Twitteri, kde sa Musk, ktorý má viac ako 95 miliónov sledovateľov, sťažoval, že spoločnosť nedokázala naplniť svoj potenciál platformy pre slobodu prejavu. 

Spoločnosť Twitter sa bude súdiť s americkým miliardárom Elonom Muskom o naplnenie zmluvy o jeho prevzatí. Informovala o tom agentúra AFP, ktorej správu prevzala agentúra TASR.
Predseda správnej rady Twitteru Bret Taylor uviedol, že správna rada je odhodlaná uzavrieť transakciu za cenu a podmienok, dohodnutých s Muskom a plánuje podniknúť právne kroky na vynútenie dohody o fúzii. "Sme presvedčení, že na súde v Delaware zvíťazíme," dodal.
Šéf spoločností Tesla a SpaceX v piatok oznámil ukončenie zmluvy o kúpe sociálnej siete Twitter za 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). Jeho právni zástupcovia ako dôvod uviedli, že Twitter neposkytol Muskovi ním požadované údaje a informácie, ktoré by mu umožnili urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov na sociálnej sieti.
Twitter má nárok na 1 miliardu dolárov (984 miliónov eur), ktoré sa Musk zaviazal zaplatiť, ak transakciu nedokončí. Firma sa ale miesto toho chystá bojovať na súde za dohodu, ktorú schválilo predstavenstvo spoločnosti a presadzoval ju generálny riaditeľ Parag Agrawal.
Oznámenie o odstúpení od kúpy je najnovším zvratom v ságe medzi najbohatším mužom sveta a jednou z najvplyvnejších sociálnych sietí. Veľká časť drámy sa odohrala priamo na Twitteri, kde sa Musk, ktorý má viac ako 95 miliónov sledovateľov, už predtým sťažoval, že spoločnosť nedokázala naplniť svoj potenciál platformy pre slobodu prejavu.

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) na žiadosť Generálnej prokuratúry Ruskej federácie obmedzila prístup na webovú stránku nemeckého denníka Die Welt. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters, odvolávajúcich sa na ruské médiá.
Generálna prokuratúra o tom rozhodla 9. júla. Ako prvá na toto opatrenie upozornila na svojom telegramovom účte mimovládna organizácia Roskomsvoboda, ktorá bojuje proti cenzúre na internete. Podľa nej bola webová stránka novín zablokovaná so všetkými doménami a subdoménami.
Ruská agentúra TASS uviedla, že prístup na stránku www.welt.de bol obmedzený "v súlade s predpismi o blokovaní webových stránok obsahujúcich výzvy na nepokoje, extrémizmus a účasť na nezákonných masových akciách".
Novinárom agentúry AFP sa na stránku denníka Die Welt na ich smartfónoch a počítačoch nepodarilo pripojiť.
Po spustení ruskej vojenskej operácie na Ukrajine začal Die Welt publikovať články aj v ruštine, keďže väčšina nezávislých informácií o tejto téme je v Rusku cenzurovaná. Krátko na to zamestnávala aj ruskú novinárku Mariu Ovsiannikovovú, ktorá v marci narušila vysielanie správ stanice Pervyj kanal, keď sa postavila za moderátorku s nápisom "Nie vojne, zastavte vojnu, neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne".
V Rusku bola navyše zavedená vojenská cenzúra. Webové stránky mnohých ruských aj zahraničných médií a sociálnych sietí boli zablokované. Týka sa to médií ako Meduza, Dožď, BBC, Hlas Ameriky, Deutsche Welle či Daily Telegraph. V EÚ bol začiatkom marca zablokovaný prístup k ruskej propagandistickej televízii RT.

 

Copyright  © TASR 2022