HUDBA A STV

HUDBA A STV Jaro Slavik Warner Music International Director Business Development Eastern Europe Vieden - Bratislava, 2.2.2005 POHLAD NA FUNGOVANIE HUDOBNYCH MECHANIZMOV Spotreba hudby – v akychkolvek jej formach – sa z roka na rok zvysuje nepredstavitelnym tempom v celom svete, najma vsak v klasickych hudobnych trhoch, ako su Europa, USA a Japonsko. Pri porovnani so situaciou hoci len spred desiatich rokov, ludia vynakladaju viac casu a penazi na spotrebu hudby – ci vo forme navstevy koncertov, aktivnym pocuvaim hudby zo zaznamu – bez ohladu na skutocnost, ci je tento zaznam tvoreny legalnou alebo nelegalnou kopiu, pasivnym pocuvanim hudby (napriklad radio, hudobne pozadie v nakupnych centrach, hoteloch) . Spotreba hudby sa zvysuje bez ohladu na to, ci sa jedna o programovu spotrebu, kde spotrebitel aktivne vyhladava ten ci onen hudobny produkt, aby ho vlastnil, ci mohol zreprodukovat (napr. Kupa hudobneho nosica, ci stiahnutie hudobnej produkcie z internetu), alebo hudba tvori len akusi „pridanu hodnotu“ novych znakov zivotneho stylu - ako napriklad vyzvananie na mobilnych telefonoch vo forme pesnicky, spatne zvonenie atd, atd. Vravi sa, ze ponuka vytvara dopyt – toto tvrdenie ilustruje napriklad skutocnost, ze rozvoj videoklipov umoznilo az zacatie vysielania hudobnej stanice MTV, masivny rozmach hudobneho priemyslu v 90 tych rokoch bol umozneny lacnymi CD prehravacmi a sucasna kriza priemyslu predaja nahratych hudobnych nosicov sa konci vdaka fenomenalnemu uspechu lacnych prenosnych prehravacov, oznacovanych ako MP3 prehravace, s dorazom najma na uspech spolocnosti APPLE s produkami iPod a iTunes. Atomizacia spotrebitelskeho sveta, dlhoohlasovany nastup spotrebitelskej generacie Y (kde za cielovu skupinu sa poklada kazdy jeden spotrebitel ...osamote) a zanrova rozmanitost sucasnej hudobnej produkcie, spolu s neuveritelnou dostupnostou medii, ci uz klasickych, alebo novych, vytvara z hudby jedinecny komunikacny prostriedok, ktory spaja a pritahuje. Samotna skutocnost, ze sucasna hudba dokaze viac zjednocovat ludi ako kedykolvek predtym – tym, ze hudba prestala rozdelovat * - vytvara z hudby, respektive vnimania hudby novy kulturny fenomen. Spotrebitelia prestali vnimat hudbu ako umenie samostatne stojace, ale vnimaju ho skor ako umenie synergicke, kde hudba je sucastou urciteho zivotneho stylu, respektive poznavacich znakov zivotneho stylu.S tymto je spojeny aj zaujimavy prvok, ze deklamacia posolstiev v ich klasickych hudobnych formach – napr. Pesnickarstvo – sa coraz viac vytraca. Spotrebitelia vnimaju hudbu ako cisto esteticku zalezitost, vzdialenu od kultu, typickeho pre 60te, 70te, 80te, ci trochu aj 90te roky. Tato zmena vo vnimani hudby, sposobuje, ze hudba sa viac, ako kedylvek predtym, stala zjednocujucim prvkom pre „modnost“ a „kulturnost“, pre „umenie“ a „konzum“ atd. Rovnako, ako sa od zakladu zmenil sposob spotreby hudby u fanusikov, tak by sa mal zmenit aj sposob komunikacie hudby – media nevynimajuc. V COM JE ZMENA Teda, v com sa zasadnym sposobom zmenil hudobny spotrebitel : Sucasny konzument hudby je natolko sebavedomy, ze si dovoli prezentovat svoj nazor a ze si za svojim nazorom pevne stoji. To, co sa javi zrejme, dlho v hudbe – na rozdiel od inych kulturnych oblasti - zrejme nebolo. Kym v architekture ste mohli byt fanuskom funkcionalizmu i baroka zaroven, byt fanuskom rockovej hudby a zaroven fanuskom elektropopovej sceny by v druhej polovici rokov 80-tych bolo nemozne. Kult velkych hviezd diktoval dlhu dobu spotrebitelske spravania konzumentov hudby. Produkcia hudobnych skupin bola nekriticky zboznovana, skupiny s hviezdnym postavenim mali mimoriadne lojalnu fanusikovsku zakladnu (aj medzi medialnou obcou). Obdobne to bolo so zanrovou pestrostou. V 70 tych rokoch ste mohli byt hviezdou bud ako velka (belosska) rockova kapela, alebo ako (cernosske) disco zoskupenie. V novom tisicroci sa pokojne moze stat, ze najuspesnejsim interpretom roka sa stane jazzova spevacka (Norah Jones), ze v komercnej (rozumej popovej) hitparade je na prvom mieste koncert klasickej hudby (Novorocny koncert Viedenskych Filharmonikov s N. Harnoucurtom), ze ludova hudba bude celosvetovym fenomenom (Buena Vista, Goran Bregovic atd). Hudobny spotrebitel si sam bude vyhladavat potrebnu informaciu a sam najlepsie vie, ako s nou nalozit a rovnako sam najlepsie vie, co zodpoveda jeho estetickym kriteriam alebo nie. Tu, sa bohuzial dostavam k bodu, kde musim konstatovat, ze STV robi vsetko pre to, aby hudbu a mechanizmy s hudbou spojene, zosiroka odignorovala. Predtym, nez sa pustim do konstatovania nevyuzitych moznosti, rad by som so vsetkou uctou podakoval STV za relaciu Slovensko Hlada Superstar. Vdaka tejto relacii sa slovenska hudobna scena na par tyzdnov prevetra, poniektori zavedeni spevaci na chvilu opravnene zapochybuju, ci si vybrali spravnu profesiu. Cely boom sposobeny relaciu Slovensko Hlada Superstar – a tu sa musime pozriet pravde do oci – vsak nie je o genialite tvorcov, ani o originalite povodneho formatu PopIdol (popidol je sam osebe “okopirovana” relacia popstars, a autori pop idol aj platia cast poplatkov autorom popstars za pouzitie povodneho napadu), ci o skvelom vysielacom case. Tento boom je sposobeny predovsektym dlhorocnou absenciou akejkolvej zmysluplnej, ci menej zmysluplnej hudobno-zabavnej relacie na Slovensku. Tento boom je sposobeny skutocnostou, ze roky rokuce nemala STV ziadnu platformu, kde by sa zacinajuci tvorcovia mohli v zodpovedajucej forme prezentovat. A este jedna nezanedbatelna poznamka – Slovensko Hlada Superstar je trochu o hudbe a z velkej casti o reality show. Hudba je v tejto relacii velmi dolezita – ale pozor – len ta hudba, ktoru mechanizmy hudobneho priemyslu uz urobili uspesnou. Teda v tomto pripade sa da hovorit aj o doslednom recyklovani hudby zo strany STV. Ak som na zaciatku tvrdil, ze ponuka tvori dopyt, tak toto plati aj o hudobnych relaciach v STV. V case svojho vzniku mimoriadne dolezita relacia Triangel urobila pre slovenske hudobne skupiny z mimobratislavskeho prostredia (okrem inych napr. Team) velmi vela. Vdaka horeuvedenemu to nebude mat ani vitaz relacie Slovensko Hlada Superstar lahke. Sice najdeme vsetci spolu nadejneho najlepsieho spevaka, ale akosi mu nenajdeme aj toho spravneho autora, pripadne spravnu sprievodnu hudobnu skupinu. Tato imitacia hudobnej kultury ma a bude mat nespochybnitelny uspech. Velmi otazna je cena tohto rychlokvaseneho hudobneho produktu. Velmi otazna je obhajitelnost tejto ceny. Z osobnej skusenosti – podielal som sa na tvorbe relacie POPSTARS v Rusku - viem, ze tento typ relacie je vzdy na hranici rentability. Opat vsak, pri boome sposobenou touto relaciou verim, ze STV sa vratia vsetky naklady a ze pripadny zisk preinvestuje do tvorby a vysielanie hudobnych programov. Existencia inej hudby – ako Superstars – bola a je vo vysielani STV nebadatelna. Pri akomkolvek nastaveni filtra – ci uz podla zanrov , alebo jazykovej prislusnosti alebo farby pleti, alebo pohlavia – je hudbe venovany zalostne maly priestor ( aj bez miernej davky tu nanucujuceho sa sarkazmu by som ocakaval aspon daky maly document o skupine Bez Ladu A Skladu Velkou chybou by bolo sa domnievat, ze zmeny mechanizmov v pozadi spotreby – a tym padom aj tvorby – hudby sa dotykaju len toho, co sa zvykne oznacovat ako popularna scena. Tieto zmeny sa tykaju vsetkych vrstiev spotrebitelov. Pocinajuc, pochopitelne ,mladou spotrebitelskou generaciou Y, ale rovnakym sposobom fungujucim aj u spotrebitelov art rocku, jazzu, okrajovych zanrov, ci klasickej hudby. Ako priklad si dovolim povedat, ze pri jednom z okrajovych zanrov tak vyrazne ruralnych, ako je world music, co je vlastne len modne oznacenie pre folklornu hudbu, tvoria nove media, novy pristup k spotrebe dominantnu cast. Spotrebitel si nevyhladava nove informacie o tomto zanri v klasickych masovokomunikacnych prostriedkoch, nesleduje (nema preco sledovat) televiziu, rozhlas, pretoze tu “svoju” hudbu si najde prostrednictvom internetu…a nielen hudbu samotnu, ale aj informacie o nej, kulturne pozadie spojene s tymto – opat raz zdoraznujem – okrajovym zanrom. Pre dalsi priklad mozme ist do Nemecka, kde 25 % vsetkych napalenych nosicov domacej (nemeckej) hudby tvori tzv “slagermusic”, t.j. zaner, pri pohlade na ktoreho cielovu skupinu len tazko sa da verit, ze tito ludia v praci, alebo doma sedia za pocitacom a stahuju najnovsie (??) hity Karla Gotta alebo Zillertaler Schurzenjaegger. Skutocnost, ze BBC zo svojej poprednej pozicie pri sireni klasickej hudby vo Velkej Britanii pomaly vytlacaju nove media, tiez stoji za uvahu. Cely pristup k hudbe sa zmenil. Hudba uz nie je jedna klipova relacia kazdu sobotu a klipovy zostrih na silvester o polnoci. Hudba uz nie je ani modla dlhohrajucej vinylovej platne. Hudba urobila s nasimi zivotmi, to, co sa oznacuje “crossover” – plynulo sa s nasimi zivotmi, s nasim zivotnym stylom, prepleta, ze miestami ani nevieme, kolko z tohto prepletenca je hudba a kolko je nas samotny zivto. PREMARNENE PRILEZITOSTI Hudba – napriek svojej jedinecej vlastnosti, ze az po mnozste repriz zacina byt mimoriadne “paciva”, co sa neda tvrdit ani o divadle a ani i filme – potrebuje aktualnost. Spotrebitel potrebuje informacie, novinky, potrebuje mat prehlad. A zabudnime na to, ze novinky tvoria len nove videoklipy. Dnes je klip pri svojej premiere na televiznej obrazovke davno opozerany vo svojej cielovej skupine cez internet. Spotrebitel potrebuje poznat novinky v mechanizmoch v pozadi hudby. Ludia radi veciam rozumeju – napriek tomu, ze si malokto dnes opravuje svoje auto, kazdy chce vidiet pod kapotu a kazdy sa pod kapotu aj rad pozrie. A podobne je to aj s hudbou. Nie kazdy, kto sa dozvie, ako funguju principy hip-hopovej sceny (co je na slovensku mimoriadne popularna scena), zacne byt cielovou skupinou hip hopovej sceny. Ale ked sa uz bavime o hip hope. Toto je cisto urbanna zalezitost, ktora by – podla vsetkych sociologickych, demografickych a inych pravidiel mala fungovat len v mestach….Kedze na slovensku mesto nemame ani jedno, ako je mozne, ze hip hopova scena tu funguje ? No, ono tu funguje skor taka imitacia hip hopovej kultury – s dorazom skor na atributy zivotneho stylu, na oblecenie, kde len velmi pomaly sa dostavaju do povedomia dolezite hodnoty hip hopovej kultury – ako “respect”, ci “credibility”… Aj takato kulturna karikatura moze vzniknut, ked nie je tema dostatocne odkomunikovana, pripadne, ked nie je odkomunikovana vobec. Teda, prvou premarnenou prilezitostou by mola byt premarnena prilezitost KOMUNIKACIE…STV nevedie dialog so svojimi divakmi.Urcite nie v oblasti hudby. Kde je vsetka ta skvela hudba, ktora sa vytvarala a tvori vo vsetkych moznych malych kluboch, v nezavislych scenach, v malych studiach ? Tato hudba ma svojich tvorcov a aj svojich posluchacov – opat raz, nebavime sa o zafajcenych hlucnych stuchnutych pivnicnych kobkach, ktore zapachaju rozliatym pivom. Hovorim o malych scenach s folkovou hudbou, kde to skor vonia kamilkovym cajom, hovorim o malych jazzovych podiach s teplou domackou atmosferou. Tieto sceny su s mimoriadnou preciznostou ignorovane niekolkymi generaciami riaditelov STV: Teda, ak sa bavime o dalsej premarnenej prilezitosti tu je : premarnena prilezitost OBJAVOVANIA….V poriadku, ak chceme, aby nasim najlepsim divadlom bola nezavisla scena STOKA a v umeni vladol underground, podme zrusit SND, STV a preniazme rozdelme undergroundovej kulture. Ak nie, tak OBJAVUJME Televizia nie je a nemoze byt niecim na sposob jukeboxu, kde sa hraju od rana do vecera klipy. Pochopitelne, videoklip je sucastou hudbobnej kultury, ale nie je to hudobna kultura. Preto si prezentacia hudby vyzaduje kreativnejsi pristup. A mozno by hudba v STV mala byt skor o informacii, ako o samotnej produkcii. (v idealnompripade 50 :50 ). Ale ruku na srdce, napadlo by niekomu hladat daku informaciu, resp. Cakat na daku informaciu z STV ? Ani v najdivokejsom sne. A pritom spravna informacia vedie dalej k aktivnemu hladaniu, ci uz programu, alebo suvisiaceho produktu (a bolo by len na sikovnosti STV, ako vyuzit poskytujuce sa moznosti synergie – ci sa dohodnut na dakom portali na predaj hudby cez internet atd, atd) Ale asi najvacsou premarnenou prilezitostou STV v oblasti hudby je premarnena prilezitost KOMUNIKACIE. Hudba, spravnejsie stopove prvyk hudby v STV, su zavesene vo vzuchoprazdne. Ak niekto nevie, kto je Marcus Miller, darmo moze STV trikrat vysielat jeho koncert z BJD okolo polnoci, pozru si to iba ludia, ktori ho poznaju, a s najvacsou pravdepodonostou aj tak boli na jeho koncerte na spominanych jazzovych dnoch. HOVORIT O HUDBE JE AKO TANCOVAT O ARCHITEKTURE Velmi tazko sa hodnoti hudba v ramci Slovenskej Televizie, kedze ziadna hudba tam nie je. Imitacia hudobnej kultury (Superstar) nie je hudobna kultura. Hovorit o hudbe je ako tancovat o architekture (Metro) Cokolvek spravi v STV pre zlepsenie pozicie hudby vo svojom vysielani moze byt len dobry krok, pretoze to bude znacit, ze niekto zacne vnimat hudbu so vsetkou tou vaznostou, ktoru si hudba vyzaduje a ktoru my vsetci hudbe – vedome alebo podvedome – prikladame. Pochopitelne, rovnako to STV aj urobit nemusi. Ale to by znacilo s najvacsou pravdepodobnostou definitvne vycistenie pozicii a koniec vsetkemu tomu dobremu, co v minulosti STV pre hudbu, najma tu slovensku, urobila. -------------------- * napr. V 80 tych rokoch nemyslitelna situacia, aby fanusik pop music bol aj fanusikom punku.