Ministerstvo financií vyhlásilo, že považuje ozdravenie financovania Slovenskej televízie za ukončené. Čo to znamená pre jej riaditeľa?
Znamená to, že tento a každý ďalší manažment televízie bude musieť vyjsť iba s peniazmi z koncesionárskych poplatkov, reklamy či inej podnikateľskej činnosti. Na dotáciu zo štátneho rozpočtu, akékoľvek ďalšie oddlžovanie či inú pomoc môže televízia zabudnúť. Táto inštitúcia už funguje ako normálna firma, ktorá vie, že ak si spôsobí problémy, musí si ich riešiť sama. Podstatné je aj to, že televízia sa tým stala nezávislá od štátneho rozpočtu.
Pri terajšom zákone sa neodvážite od neplatičov dlhy vrátane úrokov vymáhať?
Naopak, čoskoro s tým začneme. Dlh vrátane penále z omeškania budeme vymáhať od každého, o kom vieme, že sa plateniu vyhýba. Napriek tomu, že diera v legislatíve je dosť veľká, máme páky na vymáhanie koncesií. Špekulanti musia vedieť, že to nie je až také jednoduché, ako sa píše v mailoch. Úplne bezbranní nie sme.
V takejto situácii počet koncesionárov zrejme nerastie. Vidíte to už v poklese príjmov?
Našťastie, triky na obchádzanie zákona využíva iba pár špekulantov. Výraznú nespokojnosť, ktorá mohla signalizovať odlev platiacich, sme cítili aj po nedávnom zvýšení poplatkov. No v súčasnosti nám veľa ľudí píše, že konečne vidia, za čo televíziu platia. A sú medzi nimi aj takí, ktorí sa prihlasujú. Ale trend, ako aj odborný odhad vývoja sú negatívne a celkovo príjmy nedosahujú plán príjmov z koncesionárskych poplatkov. Výrazne sa to zmení až zmenou zákona. Hovoríte teda, že príjmy z reklamy na jednotke slúžia na financovanie druhého – kvalitného, no menej sledovaného programu?
Áno, z peňazí získaných z reklamy môžeme spolufinancovať dvojku. Je veľmi vulgárne prirovnať takéto chápanie STV k poľnohospodárskej platobnej agentúre? To je agentúra na to, aby platila... Je to presne chápanie typu: Nezaujíma nás, že vyrábate pozitívny hospodársky výsledok, že robíte reformu, ktorá tejto inštitúcii šetrí peniaze. Nás zaujíma, prečo neinvestujete do filmov, divadelných inscenácií. Zvýšili sa koncesionárske poplatky, nemôže byť problém zohnať na to peniaze. Ľudí, ktorým hovoríte kultúrny establishment, nezaujíma, že sa nezaoberáme len programovou skladbou a investíciami, ale všetkými oblasťami fungovania tejto inštitúcie. Ešte aj dnes otvárame zmluvy staré aj 20 rokov. Len nedávno sme vypovedali zmluvu na poplatky za dažďovú vodu. STV podľa nej platila ročne o vyše milión korún viac, pretože v nej bolo uvedené, že budovy majú dvakrát väčšiu plochu, ako to je v realite. My tejto inštitúcii šetríme peniaze tam, kde by to nikoho ani nenapadlo, ale vo videní ľudí z kultúrneho establishmentu to sú veci bezvýznamné a smiešne. Chcú sa baviť len o tom, prečo nevyrábame viac inscenácií, prečo nedávame hercom viac zákaziek.
Nakoniec sa budete musieť dohodnúť. Televízia a ľudia z kultúry sa potrebujú...
Náš najhorší súper je čas. Aj keď mnohí majú pocit, že reforma je skončená a máme toľko peňazí, že nevieme, čo s nimi. Chceme to prelomiť napríklad tým, že sme začali spolupracovať s profesorom Ondrejom Šulajom. Ten pripravuje novú koncepciu slovenskej hranej tvorby a dokumentaristiky. Vypísali sme tender na nový seriál, prišlo približne pätnásť scenárov. Hoci ponuky, ktoré dostávame, zodpovedajú tomu, že sa na Slovensku pár rokov v podstate nič netočilo a ľudia sa to nemali kde učiť, musíme to skúšať. Tento rok chceme nakrútiť asi 25 dokumentárnych filmov. Verím, že onedlho sa tu objaví scenár, do ktorého realizácie STV investuje, bude nominovaný na niektorú z filmárskych cien a televízia sa zvezie na popularite tohto filmu.
Televízia je tradične hodnotená ako verejnoprávna vtedy, keď má nezávislé a kvalitné spravodajstvo. Politické vplyvy už nevidno, ale kvalita prudko nestúpla...
Spravodajstvo STV má zatiaľ ďaleko od úrovne, ktorú by som si želal. No na to treba vynikajúcich ľudí. A tých možno iba doviesť alebo vychovať. No aspoň sa nám už podarilo verejnosť presvedčiť, že nie sme žiadny stranícky manažment, ale ľudia, ktorí prišli profesionálne si odviesť prácu. Napriek tomu, že mňa priraďujú ku KDH, nikto dnes vo vysielaní nepocíti, že to tak je.
Neskĺza však takáto nestraníckosť až do bojazlivosti? Kritizované rozhovory s prezidentskými kandidátmi sú len vrcholným príkladom takéhoto postupu...
To nie je bojazlivosť, skôr rozvážnosť. Áno, výsledkom takéhoto postupu je suché informovanie o dianí. Aj čas na radikálnu zmenu v spravodajstve prichádza až teraz. Ak by som to urobil na začiatku, neustrážil by som to politicky. Vyzeral by som ako všetci ostatní riaditelia, ktorí začali čistkami v spravodajstve. Spôsob, akým sme poňali prvé kolo prezidentských volieb, aspoň ukazuje na to, aký je nezmyselný zákon o prezidentských voľbách, ako okliešťuje verejnoprávnu televíziu. Nie je možné, aby nám nejaký zákon prikazoval, koľko času komu a kedy máme vyčleniť. Mimochodom, Slovenský rozhlas [SRo] urobil v podstate to isté ako my, no prešlo mu to bez väčšieho kriku. Stačilo, že riaditeľ rozhlasu Jaro Rezník zaradil prezentácie kandidátov do málo sledovaného času, keď si ich málokto všimne.
Má STV aj povinnosti k plánom digitalizácie televízneho vysielania?
Bez významnej finančnej podpory štátu sa to robiť nedá. Nemôžeme napríklad nakúpiť domácnostiam set top boxy, bez ktorých je digitálne vysielanie zbytočné. No s pokusným vysielaním v noci sme pripravení za istých okolností začať. Musíme však vidieť, že štát to s digitalizáciou myslí vážne, že to celé má zmysel.
Potrebuje Slovensko digitalizáciu skôr, ako ju budú chcieť diváci, respektíve kým po nej nebudú hladné aj súkromné stanice?
Nie. Ale posledný termín aj tak určí Európske spoločenstvo a potom nebude na výber.
TREND
Prečo ste sa s riaditeľom Slovenského rozhlasu nevedeli dohodnúť na podpore jedného spoločného zákona o koncesionárskych poplatkoch? Možno aj preto sa obe vaše iniciatívy skončili neúspechom.
Pretože každý z nás má úplne opačný spôsob riadenia verejnoprávnej inštitúcie. Návrh zákona, ktorý predkladal poslanec Čaplovič, bol v prospech rozhlasu a v neprospech STV. Tento zákon menil pravidlá hry fungovania súčasného manažmentu STV a podporoval filozofiu, ktorú presadzuje Jaroslav Rezník. Naozaj je dobrý váš návrh, aby kontrolóri chodili do domácností kontrolovať, či máme televíziu, keď neplatíme koncesionárske poplatky?
Je to návrh, ktorý funguje a rýchlo by mohol byť realizovaný. Kontrolóri sú v Rakúsku, Nemecku, vBritánii. Navrhli sme niečo, čo už vonku funguje amomentálne je najefektívnejšie. Zatiaľ čo Slovenský rozhlas navrhol zákon, ktorý nefunguje nikde v Európe, je experimentom.
týždeň Spájal sa projekt vstupu Vladimíra Železného na Slovensko vždy s TV Global?
- Nie. Zisťoval som situáciu okolo STV 2, TV Luna, TV Global, a priznám sa, aj situáciu okolo TV Markíza. Snažil som sa rozanalyzovať tú najreálnejšiu možnosť. Musel som preniknúť do legislatívy, dal som si urobiť právne analýzy a postupne som vylučovacou metódou prišiel až ku Globalu. Pokiaľ nie je voľná STV 2 a TV Markíza na predaj, ukazovala sa táto televízia ako najvýhodnejšia. Získať STV 2 je možné len so súhlasom parlamentu. Legislatíva totiž nijakým spôsobom neumožňuje získať jej frekvenciu. Pokiaľ ide o Markízu, do dnešného dňa som neprišiel na to, kto je vlastne jej vlastníkom. Investor predsa nebude vstupovať do televízie, keď nevie, kto ju vlastní. Preto sa vyberalo medzi TV Luna a TV Global, kde zohrávalo dôležitú úlohu ich pokrytie, celkový projekt, terestriálne frekvencie a perspektíva. Tu sa jasne ukázalo, že TV Global je televízia, ktorá má z tohto pohľadu pre investora zmysel.
Znamená to, že ste rokovali aj priamo s Pavlom Ruskom?
- S ním som nerokoval. Informácie som si získaval rozličnými cestami, rokoval som s mnohými inými ľuďmi, ktorí majú k Markíze blízko a situáciu v nej bližšie poznajú. V tej chvíli sa mi zdalo rokovanie s Pavlom Ruskom zbytočné. Totiž, vzhľadom na to, že táto televízia nemá jasné vlastnícke vzťahy, niet ani do čoho oficiálne vstúpiť.
Spomínali ste druhý vysielací okruh Slovenskej televízie. Aj o ňom ste rokovali s viacerými ľuďmi. Ako často zaznievala na stretnutiach potreba privatizácie tohto kanála?
- Na začiatku minulého roku, keď som ešte robil v inštitúte, som sa aktívne angažoval v rámci mediálnej skupiny tretieho sektora. Ešte pred rokom a pol som bol presvedčený, že keby sa niečo zásadného v STV udialo, dala by sa táto televízia ešte zachrániť. Postupne som pochopil, že je len otázkou času, kedy sa bude uvažovať, čo s STV 2 urobiť. Aby obidva okruhy STV fungovali na takej úrovni ako Česká televízia, treba minimálne štyri, päť rokov. STV by na to potrebovala približne tri miliardy korún, ktoré nemá. Úvahy o privatizácii STV 2 sú rôzne: ponechať jeden kanál verejnoprávny a druhý uvoľniť na privatizáciu, alebo pustiť na satelit a uvoľniť tak frekvencie, na ktorých vysiela. Pokiaľ sa politici radikálne nerozhodnú, čo s STV urobiť, v súčasných podmienkach, ktoré v nej sú, nemá STV šancu stať sa v dohľadnom čase plnohodnotnou, fungujúcou verejnoprávnou televíziou.
Naše zákony však neumožňujú, aby STV 2 niekto sprivatizoval. Názory na to sú však rozmanité: jedni sú za privatizáciu, druhí proti.Prečo kanály našej verejnoprávnej televízie nedosahujú takú úroveň ako kanály identickej televízie v Čechách?
- Slovenská televízia sa pre politikov od začiatku stala nástrojom politického vplyvu. Riaditelia sa v nej menili ako na bežiacom páse, preto žiaden z nich nemal čas, aby s ňou niečo urobil. Na vine je aj veľmi zlá legislatíva, ktorú politici jednoducho nemajú záujem zmeniť. Navyše, televízia neustále trpí nedostatkom finančných prostriedkov. Znepokojuje ma aj neznalosť mediálnej problematiky u politickej reprezentácie na Slovensku. Málokto z nich vie, ako televízie a médiá fungujú. Okrem toho nemajú ani ľudí, ktorí by im to vysvetlili, ani záujem. Preto dosiaľ chápu televíziu ako skrinku, kde sa môžu každý deň objaviť a zvýšiť si tým preferencie.Markíza prevzala v čase minulej vlády na seba funkciu verejnoprávnej televízie, ktorá v podobe STV jednoducho nefungovala. V jeseni 1998 však už Markíza jednoznačne medializovala SOP a v súčasnosti stranu ANO.
Ako je to s politickým pozadím či orientáciou TV Global?
- Česká produkční invest (ČPI) a Vladimír Železný prišli na Slovensko zarobiť peniaze. To je jediný cieľ a motív. Železný to už viackrát vysvetlil, prečo je možné na Slovensku vybudovať konkurenčnú televíziu voči Markíze len z prostredia Českej republiky. Nikto iný, napríklad nejaký televízny magnát z Nemecka, Austrálie, Spojených štátov, by v tejto chvíli nedokázal a ani neinvestoval do ďalšej plnoformátovej televízie na Slovensku, pretože by sa mu to finančne neoplatilo. TV Nova totiž nakupuje filmy s právami aj pre ČR a SR a takto to vyjde lacnejšie. Existuje tu jazyková príbuznosť a kultúrna blízkosť. To sú aspekty, ktoré žiaden iný investor nemá. Preto si tento krok mohla dovoliť len Česká televízia, Nova, alebo Prima.
Keď Vladimír Železný ohlásil svoj záujem o získanie TV Global a ďalších frekvencií, TV Markíza spustila voči nemu ohováračskú kampaň ohľadom jeho súdnych procesov prebiehajúcich v Českej republike. Bude to mať dohru na súde?
- Upresním to. Vladimír Železný dal túto záležitosť iba na posúdenie právnikom, čo znamená, že žalobu ešte nepodal. Investorom na Slovensku je ČPI a Vladimír Železný v nej nemá majetkovú účasť. Je s týmto projektom spojený len odborne, dal mu svoje meno a odborné know how. Peniaze dáva ČPI. Nech si však Markíza zhodnotí, aký efekt táto kampaň mala. Televízia nie je všemohúca a keď začne divákom vnucovať nejaký názor, tí veľmi rýchlo pochopia, o čo tomu vysielateľovi ide. Násilné vnucovanie istého názoru sa stáva kontraproduktívne. A to sa stalo v prípade TV Markíza. Z ich strany išlo o zbytočnú kampaň. Možno by bolo pre nás oveľa ťažšie dostať sa na Slovensko, keby sa Pavol Rusko správal pokornejšie a profesionálnejšie.
Deň po rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu rozhodol český súd o exekúcii majetku šéfa Novy. Môže toto rozhodnutie ovplyvniť dianie na Slovensku?
- Nie. Súdne spory Vladimíra Železného a arbitrážne spory ČR so CME nemajú žiaden vplyv na investície na Slovensku, ani na to, čo sa tu bude diať. Ide o osobný problém Vladimíra Železného a arbitráž je vecou Českej republiky.
Aké sú vlastnícke vzťahy v TV Global?
- TV Global je názov. Do čoho sme vstúpili, je Mac TV, v ktorej 70 percent vlastní ČPI a 30 percent Marcel Dekanovský. V tejto chvíli má teda ČPI v Mac TV majoritu.
Kto stojí za Českou produkční invest?
- Stojí za ňou Česká produkční 2000, ktorá je servisnou organizáciou TV Nova a jej generálnym riaditeľom je Jiří Šmejc.
TV Global sa profilovala ako spoločné vysielanie viacerých regionálnych televízií. Ponecháte jej doterajší charakter?
- Chceme, aby došlo k posilneniu regionálnych štúdií a k ponechaniu regionálnych správ. Máme dokonca záujem, aby zostalo aj „lokálne okno“. Akurát už dnes vieme, že v dĺžke jednej až dvoch hodín denne nemá žiaden zmysel. Televízie majú totiž problém tento čas naplniť a neprináša im to ani žiadne peniaze. Budeme sa usilovať toto „lokálne okno“ odvysielať v rovnakom čase, aby mohli lokálne televízie odvysielať svoje programy a potom sa zase spojiť do spoločného vysielania. Zachovanie lokálneho spravodajstva sa nám zdá oproti ostatným televíziám na Slovensku výhodou.
Kedy by teda mali nastať nejaké výraznejšie zmeny?
- Prvého februára alebo prvého marca by sme chceli začať s novou programovou štruktúrou.
Ako bude nová programová štruktúra TV Global vyzerať?
- Podľa doteraz deklarovaného záujmu majiteľa by TV Global mala byť plnoformátová televízia podobná Markíze, s vlastnou produkciou a programami. To sa však nedá vybudovať za tri mesiace, je to otázka minimálne jedného roka. Unikátnosť tejto situácie spočíva v tom, že TV Markíza sa budovala na zelenej lúke, my sme vstúpili do už existujúcej štruktúry. Preto bude náš vstup rozdelený na dve fázy. Prvá bude spočívať v kopírovaní TV Nova, pretože chceme čo najskôr zastaviť mesačné straty, ktoré doteraz televízia vykazovala, a popritom dodať program, ktorý sa vyrovná plnoformátovému tvaru. Musíme poskytnúť programy a filmy, ktoré zvýšia sledovanosť tejto televízie. Nebude to jednoduché, pretože televízia má dnes sledovanosť 0,8 percenta. Zvýšenie sa dá dosiahnuť len kvalitným programom a dobrým pokrytím. Chceme, najmä v Bratislave, preraziť a odstrániť pocit, že TV Global je lokálna košická televízia.
Podmienkou vášho vstupu do TV Global bolo získanie vysielacích frekvencií po TV Slavín, TV Sever a frekvencie v Hlohovci.
- Zmyslom každej televízie, ktorá chce konkurovať, je pokrytie. Aj jedna z obchodných podmienok bola, že ak by sme tieto frekvencie nezískali, stiahli by sme sa. Bolo to dané iba ekonomickou analýzou, nešlo o žiadne vydieranie. Postupne sa budeme systematicky uchádzať aj o ďalšie malé terestriálne frekvencie pokrývajúce územie, kde nie sú káblové rozvody. Naša analýza pokrytia sa líši od analýzy licenčnej rady, podľa ktorej by sme mali v súčasnosti mať väčšie pokrytie ako má TV Markíza. My máme informáciu, že pokrývame 60 percent a TV Markíza 64 percent. TV Global sa týmto svojím novým pokrytím dostala na úroveň multiregionálnej televízie.
Kedy sa na vysielaní TV Global odzrkadlí získanie nových frekvencií?
- Bratislavskú a žilinskú frekvenciu chceme spustiť najneskôr do konca roka. Hlohoveckú, kde musíme ešte postaviť vysielač, by sme spustili v deň začatia vysielania s novou programovou štruktúrou.
Vladimír Železný a Pavol Rusko sú muži, ktorí na mediálnom poli už dokázali veľmi veľa. Nedôjde na Slovensku k boju dvoch mediálnych fenoménov?
- Pokiaľ budeme s Pavlom Ruskom viesť mediálne vojny, tak jedine o diváka. Sme pripravení na mediálnu vojnu, v ktorej sa budeme biť o lepší televízny program. Nepôjdeme do osobných sporov. Išli by sme totiž sami proti sebe, znížilo by nám to zisky, stratili by sme dôveryhodnosť slovenského diváka. Preto nebudeme cez médiá reagovať ani na to, čo Pavol Rusko robí. Nemá to zmysel.
Ktorý z nich však predstavuje väčší fenomén?
- S Pavlom Ruskom som sa nikdy osobne nestretol, s Vladimírom Železným sa poznám niekoľko mesiacov. Môžem sa teda vyjadriť len k nemu. Pavla Ruska nepoznám a nebudem komentovať to, čo o ňom počujem. Vladimír Železný je skvelým mediálnym odborníkom a veľmi dobre sa rozumie televízii. Má obrovský spoločenský, politický a kultúrny rozhľad. Nikdy by nezneužil televíznu obrazovku na nejaké politické či stranícke ciele takým spôsobom, aby jej to ublížilo.
V Čechách sa však často rozpráva o spriaznenosti TV Nova a ODS.
- To sú špekulácie, ktorým sa nevyhnete. Médium je totiž súčasťou života, má vplyv. Ale stačí si pozrieť spravodajstvo či publicistiku tejto televízie a pochopíte, že to tak nie je. Jedna vec je, aké hodnoty a osobný názor zastáva Vladimír Železný, druhá, ako televízia vysiela. Televízia Nova sa chová maximálne profesionálne a dodržiava isté pravidlá.
Veľa sa rozprávalo o osobnom stretnutí Vladimíra Železného s Milanom Kňažkom. Vďaka tomu, že do médií prenikli z tohto stretnutia informácie, prišiel o miesto jeho hovorca.
- Toto stretnutie som neorganizoval. Viem len, že sa stretli na nejakých recepciách. Je úplne normálne, že si Vladimír Železný mapoval terén. Neboli to však žiadne dohody o tom, kto bude koho podporovať. Išlo len o informácie, aká je na Slovensku vôľa, kam vstúpiť a podobne Nešlo o koordináciu či spoluprácu s Milanom Kňažkom, ani so žiadnymi politickými stranami.
Aká bude vaša pozícia v TV Global?
- V tejto chvíli mám plnú moc na výkon konateľa spoločnosti Mac TV a prevzal som právomoci generálneho riaditeľa, pretože momentálne nie je toto miesto v televízii obsadené. Aká bude moja pozícia neskôr, je otázkou ďalších diskusií.
Uvažujete o zmene značky TV Global?
- Tá je dnes viac ako istá. Do zmeny chceme zapojiť aj verejnosť. Lebo TV Global je príliš honosný názov pre takúto televíziu.
2001
