Audiovizuálny zákon
Vyriešiť aktuálne problémy audiovízie na Slovensku, ale aj zapracovať povinnosti, ktoré Slovensku vyplývajú z Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva, je cieľom nového audiovizuálneho zákona. Na návrh ministra kultúry Františka Tótha ho dnes prerokovala a odsúhlasila vláda. Definitívne však o ňom rozhodne parlament. Financovanie audiovízie zákon nerieši, pretože touto oblasťou sa chcel rezort kultúry zaoberať následne.
Nový zákon vychádza z platnej normy a rozširuje ju najmä o povinnosti súvisiace s ochranou slovenského audiovizuálneho dedičstva. K ochrane by tak napríklad malo prispieť vytvorenie viacerých zoznamov - zoznamu slovenských audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov a zoznamu slovenských multimediálnych diel. Evidencia slovenských audiovizuálny diel vyplýva z Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a rovnako napríklad aj pravidlá depozitárov a depozitná povinnosť. Návrh pokrýva i šírenie audiovizuálneho, zvukového a prípadne multimediálneho diela aj cez internet, ak je prístup k nim platený.
Návrhom nového audiovizuálneho zákona chce rezort kultúry presadiť nový systém označovania programov vekovým logom. Chce tak odstrániť nedostatky súčasných pravidiel označovania programov hranicou vekovej prístupnosti. Podľa nich sú v SR maloletí právne chránení len vo vysielaní. Rezort kultúry však chce, aby "Jednotný systém označovania na ochranu maloletých" platil ako všeobecne záväzný právny predpis pre všetky subjekty pôsobiace v audiovízii a kinematografii, vrátane vysielateľov. Systém by mal informovať o neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu, multimediálnych diel a televíznych programov pre vekové skupiny do 7, 12, 15 a 18 rokov. Zároveň by mala vzniknúť osobitná kategória diel určených dospelým s osobitnými podmienkami označovania a predaja.
Návrh sa tiež venuje podmienkam práce nezávislých producentov a ich registrácii. MK SR tiež chce upraviť postavenie a činnosť Slovenského filmového ústavu. Rezort filmovému ústavu upravuje aj úlohy a činnosti, ktoré už vykonáva a navrhuje mu aj nové činnosti. Napríklad ho určuje za národnú agentúru pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN).
Najviac pripomienok ku zákonu malo Ministerstvo financií, najzávažnejšiu paradoxne Ministerstvo obrany SR:
Všeobecne - návrh zákona nie je vypracovaný na zmeny, ktoré v spoločnosti nastali v posledných rokoch, ale defacto opisuje dnešný stav v tejto oblasti, ktorý a je zastaralý a prežitý; neposkytuje návrh nového systému komplexného fungovania audiovízie; popisuje jednotlivé zložky, ale nerieši ich vzťahy, nerozlišuje zodpovednosť, nerieši otázky podpory a financovania audiovízie.
Odpoveď MK SR:
Návrh zákona pokrýva oblasť audiovízie dostatočne v rozsahu potrebnej regulácie, zahŕňa aj doteraz neupravené vzťahy k zvukovým záznamom slovesných diel a hudobných diel a k multimediálnym dielam. Otázky zodpovednosti a vzájomných vzťahov sú upravené precíznejšie ako v predchádzajúcej úprave, zavádza sa nový jednotný systém označovania na ochranu maloletých. Otázka financovania audiovizuálneho priemyslu by mala byť upravená v samostatnom právnom predpise.
Čiže ,dočkali sme sa zákona, ktorý nemá žiadne finančné krytie.
