"SLUŠNÁ KRAJINA " 
Kauza verbálneho a fyzického napadnutia redaktora TA 3 ministrom zdravotníctva nie je žiadnym prekvapením. Správa sa tak dlhodobo a beztrestne.
Napokon, prečo by sa tak nechoval, keď beztrestne rozvrátil celý systém zdravotníctva len preto, aby z neho profitovala jedna finančná skupina ?
S praktikami Rudofa Zajaca má svoje skúsenosti aj Erika Barkolová z TV Markíza. Po jej kritických príspevkoch ju priamo doma boli poučovať Pavol Rusko a Rudolf Zajac.
Našli by sa ak ďalší.
Kauza Ivana Bradu m však aj svoju smutnú prehistóriu, v ktorej sa naplno ukázalo, že verejnoprávne médium a kontrolné orgány boli plne na strane moci.
Ivan Brada, odišiel z verejnoprávnej televízie po zásahu a neodvysielaní spravodajských príspevkov v kauze Veriteľ. Rada pre vysielanie a retransmisiu k celému prípadu prijala rozhodnutie, v ktorom uznala sťažnosť I. Bradu voči postupu STV za neopodstatnenú. Ivan Brada podal na rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu žalobu na Najvyšší súd.
O čo vlastne išlo ?
Celá kauza sa týkala nepriamej cenzúry v spravodajskej relácii Noviny STV, keď mu bola bez jeho vedomia vystrihnutá časť príspevku s vyjadrením bývalého ministra zdravotníctva Romana Kováča ku kauze Veriteľ. Brada zároveň protestoval proti neodvysielaniu príspevku, ktorý vyrobil 17. októbra 2003. V ňom sa vyjadruje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Jozef Stahl o problematickosti kontroly akciovej spoločnosti Veriteľ. Prípadom sa pred licenčnou radou zaoberala aj Rada STV, ktorá však k nemu nebola schopná prijať uznesenie.
V tom čase redakciu hlavného spravodajstva od 30. septembra priamo riadil ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček.
Napokon si v Slovenskej televízii na tématické spravodajské okienko "Naše sovietske zdravotníctvo po vedením Zajaca je najsamlepšie na svete " našli utešenú redaktorku.
Smutnou bodkou za celým prípadom Ivana Bradu je nezáujem a nesolidárnosť redaktorskej obce.
V slušnej krajine by Rudof Zajac už včera nebol ministrom.
V slušnej krajine.
