TO NIE JE OBČERSTVOVACÍ KÚTIK !
Odosiela: Právny referát TŠ Bratislava
Určené pre: Mgr. Bobocký Bohumír, predseda Rady STV Na vedomie: Ing. Radim HREHA, generálny riaditeľ STV Doplnenie stanoviska k listu predsedu Rady STV č. 66/07 Predseda Rady STV požiadal dňa 26.3.2007 listom generálneho riaditeľa STV o predloženie kópie podpísaných obchodných zmlúv so spoločnosťami MediaOne, s.r.o., RTA a MAFRA. K uvedenému listu som generálnemu riaditeľovi STV podal svoje stanovisko dňa 27.03.2007, v ktorom som poukázal na neoprávnenú a nezákonnú požiadavku člena Rady STV Ing. Miroslava Kollára. Moje stanovisko som podal generálnemu riaditeľovi STV dňa 27.03.2007 a opieral som sa o ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, ktorý je nadradený okrem medzinárodných a európskych zákonov všetkým zákonom SR. V článku II. ods. 3 je jednoznačne dané: „ Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Z uvedeného vyplýva, že každý občan môže konať čo nie je zakázané, ale aj to, že nikoho ( čiže ani generálneho riaditeľa STV) nemožno nútiť k tomu, aby konal niečo, čo mu zákon neukladá a tzn., že zákon o STV neukladá generálnemu riaditeľovi STV povinnosť predkladať Rade STV obchodné zmluvy! Ďalej som vychádzal so zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, ako je uvedené v stanovisku. Pri náhodnom stretnutí dňa 13.04.2007 ste mi povedali, že môj predložený názor je nesprávny, nakoľko Rada STV si nechala vypracovať výklad k právnemu postaveniu Rady STV a ten je správny. Nakoľko som o takomto dokumente nevedel, doručili ste mi ho v odpoludňajších hodinách prostredníctvom pracovníčky sekretariátu Rady STV. Po preštudovaní daného materiálu som dospel k záveru, že materiál pod názvom „ Právne postavenie Rady STV podľa z.č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii“ ( ďalej len „ dokument“ ) nie je v súlade z Ústavou SR, platným zákonom o STV, dôvodovou správou k zákonu č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii, atď. Predmetný dokument spracoval advokát JUDr. Emil Molnár ( ďalej len „autor“), v ktorom prezentuje svoj subjektívny názor. Z posledného odseku dokumentu je zrejmé, že Rada STV si dala vypracovať právne stanovisko autorovi už v roku 2004, po nadobudnutí právoplatnosti a účinnosti nového zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii pravdepodobne pri obdobnej situácii, aká nastala v súčasnej dobe, keď si Rada STV vyžiadala predloženie obchodných zmlúv, ktoré generálny riaditeľ STV uzavrel v zmysle Obchodného zákonníka, Autorského zákona a iných zákonov umožňujúcich uzatvárať obchodné vzťahy. Takýto dokument nemá právnu silu a nemôže sa ním riadiť Rada STV, dozorná komisia a samozrejme ani generálny riaditeľ STV, nakoľko nemá podporu Ústavy SR a ani zákona NR SR č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii. Mám na to viac priamych preukázateľných a overiteľných dôkazov, ktorými sú: Autor svoje názory o postavení STV zverejnil v rôznych periodikách ale sú to len jeho subjektívne názory, v ktorých prezentuje svoj názor na Dôvodovú správu k už v tom čase schváleného zákona NR SR číslo 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii. Takéto dokument podľa môjho názoru nemôžu byť záväzný a smerodajný pre činnosť orgánu, akým je Rada STV a ani sa nim nemôže riadiť. V dokumente nie je zapracovaný vyššie uvedený čl. II. ods. 3 Ústavy SR i napriek tomu, že generálny riaditeľ STV je jediný štatutárny orgán STV s vymedzenými právami a povinnosťami, ktorý riadi činnosť STV a koná v jej mene ( nie Rada STV) v zmysle zákona o STV. Autor v danom dokumente presne necituje zákon o STV, ale podľa môjho názoru účelovo vyberá iba jemu hodiace sa časti. Moje stanovisko bolo obdobné, ako stanovisko právnikov STV v roku 2004 ( i keď som sa o tejto skutočnosti dozvedel až 13.4.2004, t.j. po mojom predložení stanoviska generálnemu riaditeľovi) a bolo prezentované členom Rady STV p. Malecom a generálnym riaditeľom STV už na zasadaní Rady STV v roku 2004, viď zápis: ZÁPIS č. 8/2004/11/2004 z riadneho zasadnutia Rady Slovenskej televízie 21. septembra 2004 Na záver rokovania sa rada vrátila k problematike prístupu jej členov k zmluvám uzatváraným STV. Ako povedal M. Kollár, podstatou právneho stanoviska, ktoré si dala rada vypracovať bolo, že Rada STV ako orgán STV nie je treťou osobou. To znamená, že má právo sa oboznamovať so zmluvami a zároveň je povinná dodržiavať ustanovenia o obchodnom tajomstve podľa Obchodného zákonníka. Podľa konkrétnej skúsenosti člena rady P. Maleca však prístup k zmluvám aj napriek tomu nie je možný. Vo svojom vyjadrení sa GR STV oprel o stanovisko právnikov STV, podľa ktorého ustanovenie § 7, zákona č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii vymedzuje tri hlavné orgány Slovenskej televízie: Radu STV, Dozornú komisiu STV a generálneho riaditeľa. Po 01.02.2004 bola pôsobnosť Rady STV výrazne rozšírená, avšak naďalej, ako v prípade predchádzajúceho zákona, je vymedzená taxatívne. Napriek široko koncipovanej pôsobnosti – ide predovšetkým o povinnosť dohliadať na dodržiavanie tohto zákona (zákona č. 16/2004 Z.z.) a plnenie úloh, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú z osobitných predpisov – je potrebné rešpektovať rozdelenie kontrolných pôsobností medzi Radu STV a Dozornú komisiu STV. Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že Rada STV ani DK STV nemajú právnu subjektivitu. Tú má len Slovenská televízia ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Nemožno sa teda domnievať, že by si z dôvodu, že ide „o ten istý právny subjekt“ mohol generálny riaditeľ prisvojovať právomoci Rady STV alebo naopak. Naopak práve preto, že pri právnickej osobe ide o teoretickú konštrukciu, je potrebné dôsledne rešpektovať „čo kto môže“, aby nedochádzalo k duplicitnému a/alebo protichodnému konaniu. Pokiaľ ide o jednotlivé orgány, Dozorná komisia STV je orgánom STV zloženým z odborníkov. Kvalifikačné predpoklady členov Dozornej komisie STV sú určené v podmienke členstva (na rozdiel od členov Rady STV) a členovia Dozornej komisie STV musia spĺňať aj podmienky stanovené v § 10 zákona. Rada STV ani po 01.02.2004 priamo nekontroluje hospodárenie Slovenskej televízie, ale v zmysle ustanovenia § 8, ods. 1, písm. j) zákona, kontrolou hospodárenia alebo nakladania s majetkom Slovenskej televízie poveruje Dozornú komisiu STV. Na citované ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 15, ods. 2, písm. c) zákona, v zmysle ktorého Dozorná komisia STV plní úlohy, ktoré jej uloží Rada STV podľa § 8, ods. 1, písm. j). V posudzovanej veci je dôležité predovšetkým ustanovenie odseku 3, podľa ktorého členovia Dozornej komisie STV sú pri svojej činnosti podľa (§15) odseku 2, písm. c) oprávnení nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie a s nakladaním s majetkom Slovenskej televízie. Oprávnenie nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie je teda formulované osobitne a je výslovne zverené členom Dozornej komisie STV (§ 15, ods. 3, zákona). Uvedenú skutočnosť zdôrazňuje dôvodová správa k zákonu č. 16/2004 Z.z., ktorá obsahuje jediný záväzný výklad právneho predpisu, výklad daný samotným tvorcom zákona. V zmysle dôvodovej správy t. j. kompetenciu nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie a s nakladaním s majetkom Slovenskej televízie dáva návrh zákona len členom Dozornej komisie STV a ako sa uvádza ďalej profesionálna kompetencia členov Dozornej komisie STV umožní členom Rady STV získať o skutočnostiach súvisiacich s hospodárením STV relevantné informácie a na strane druhej ochráni STV pred nekompetentným nahliadaním do ekonomických dokladov a prípadnými nesprávnymi zisteniami. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Rada STV (ani jej jednotliví členovia) nemá oprávnenie nahliadať do dokladov a dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie, ale v prípade akejkoľvek pochybnosti je oprávnená poveriť Dozornú komisiu STV, aby vykonala kontrolu hospodárenia. V diskusii k predneseným informáciám, ako aj k prerokovávanej problematike potom vystúpili Š. Fejko, M. Kollár a P. Malec, Záverom chcem zdôrazniť, že moje stanovisko sa opieralo a opiera o platné ustanovenia zákonov platných v SR, ktoré môže spochybniť a vyvrátiť v danom prípade iba súd. JUDr. Milan Ambruš právnik Právneho referátu TŠ Bratislava
