Art Film 2007 News
Prezident Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Artfilm Milan Lasica v sobotu večer slávnostne ukončil jubilejný 15. MFF Artfilm. 
Pre Modrého anjela za snímku Klopka (Pasca) si osobne prišiel srbský režisér Srdan Golubović. "Ďakujem vám veľmi pekne, nosíte mi šťastie," povedal po prevzatí ocenenia do hľadiska oscarovému režisérovi Jiřímu Menzlovi, v ktorého prítomnosti získal už druhú cenu. Druhý Modrý anjel poletí do Ameriky režisérovi pôvodom z Moskvy Kirilovi Mikhanovskemu za brazílsko-rusko-americký film Sonhos de peixe (Sny rýb).
Zlaté kamery si prišli na slávnostné ukončenie prevziať oscaroví režiséri Jiří Menzel a Roman Polanski. "Som rád, že i keď som vykročil do sveta, zostal som doma," uviedol Menzel. Polanski, ktorému odovzdal Zlatú kameru riaditeľ sekcie Hercova misia Peter Hledík, je vďačný, že "mohol objaviť toto krásne miesto". Od divákov si vyslúžil aj standing ovation. Slovenskému hercovu Mariánovi Labudovi odovzdala programová riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková krištáľovú kópiu plakety Hercova misia.
Osobne si prišiel prevziať Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice Štefana Škultétyho argentínsky režisér, držiteľ Strieborného medveďa, Ariel Rotter. "Obdivujem Šulíka, počúvam Ursínyho a mám priateľku zo Slovenska," povedal ďalší ocenený, litovský režisér Audriusa Stonys. S filmom Uku Ukai zvíťazil podobne ako rumunský režisér Radu Jude (Lampa cu caciula; Elektrónka) v sekcii Krátky film.
Jubilejný ročník festivalu Artfilm priniesol okrem približne 150 kvalitných filmov z celého sveta a vzácnych hostí ako Mirjana Karanović, Jafar Panahi, Isabelle Huppert, Roman Polanski, Jiří Menzel, Marián Labuda, Oleg Tabakov a mnohých ďalších, aj bohatý sprievodný program. Návštevníci festivalu sa mohli zabávať v trenčianskom klube Steps, ktorý patril prevažne dídžejom, ale aj vo Festivalovej kaviarni v Trenčianskych Tepliciach, kde sa hralo každý večer naživo. Hudobným vyvrcholením však bol piatkový koncert balkánskeho hudobného mága Gorana Bregovića, ktorý si svojou temperamentnou hudbou získal približne 5-tisícové publikum na trenčianskom Mierovom námestí. So svojou Wedding and Funeral Band roztancoval aj porotu a filmových hostí. Jeho koncert si nenechal ujsť dokonca ani režisér Roman Polanski.
Poľský režisér Roman Polanski si včera prevzal v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Zlatá kamera. Na Medzinárodnom filmovom festivale Artfilm za zúčastnil prvý raz. Ako povedal na dnešnej tlačovej konferencie, vždy je uspokojivé získať cenu, ktorá znamená, že si jeho prácu cenia. "Ale na druhej strane, keď dostanem cenu za celoživotné dielo a nie za konkrétny film, mám taký pocit, ako keby sa ma chceli zbaviť," dodal s tým, že zatiaľ nie je pripravený skončiť so svojou prácou.
V súčasnosti sa Polanski pripravuje na nakrúcanie nového filmu o výbuchu sopky Vezuv v Pompejach. Prvá klapka by mala padnúť vo februári. Ide o triler podľa románovej predlohy Roberta Harrisa, ktorá bola preložená do vyše 30 jazykov, vrátane slovenčiny. Polanski siahol prvý raz po materiáli z obdobia prvého storočia po Kristovi, ktorý sa venuje úplne obyčajným ľuďom, ktorí v tom čase žili. Na internete sa už objavili aj mená údajných protagonistov, Polanski však tieto informácie vyvrátil. Už na tlačovej konferencii na festivale v Cannes spomenul, že novinári majú problém s internetom, kde nachádzajú informácie, ktoré si neoveria a podávajú ďalej. "Informácia začne žiť svojím vlastným životom. Je to ako snehová guľa, ktorá sa postupne nabaľuje," uviedol. Pred samotným nakrúcaním ho čaká ešte veľa práce. Roly ešte neobsadil, avšak najradšej má anglických hercov. Podľa Polanskeho existujú vo Veľkej Británii katalógy tisícok hercov, z ktorých je každý minimálne dobrý.
Roman Polanski mal výborné podmienky pre rozvoj svojho talentu už na filmovej škole v Lodži. Študovať na nej bolo privilégium, mal prístup aj k filmom zo zahraničia, ktoré bežní ľudia nemohli vidieť a politické názory študentov boli v tom čase tolerované. "Škole som veľmi vďačný, pretože všetko, čo som v živote dosiahol, som dosiahol vďaka nej. Talent sa naučiť nedá, ale profesia a techniky sa dajú naučiť," prezradil Polanski. Základom výučby bolo fotografovanie. "Mohli ste prepadnúť zo všetkého, ale keď ste prepadli z fotografovania, tak vás vyhodili zo školy. Fotografiou sa všetko začína a musíte rozumieť, že film je 24 fotografií za sekundu," vysvetlil princíp štúdia. Po fotografiách začal nakrúcať troj- a desaťminútové krátke snímky. Najdôležitejšie však boli školské schody, na ktorých sa stretávali a diskutovali. Bola to škola v škole, ktorá mu dala veľa skúseností a možnosť experimentovať.
Roman Polanski vyrastal v krakovskom gete, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a vojnu prečkal potulkami po poľskom vidieku. Vždy myslel na to, že jedného dňa nakrúti film, ktorý sa bude zaoberať týmto obdobím. Veľmi ťažké však bolo pre neho nájsť nejakú tému. "Chcel som urobiť film, ktorý by sa zaoberal touto témou, ale nechcel som, aby to bola autobiografia alebo niečo príliš osobné," povedal. Do Oscarom ovenčenej snímky Pianista (2002) vložil všetky svoje skúsenosti, ktoré si z tých čias pamätal. "Film nie je o mne, ale mnohé scény vo filme sú presne také, aké si ich pamätám," spresnil.
Polanski sa v súčasnosti radšej venuje adaptáciám, pretože na písanie scenárov nemá čas ani energiu. "Som lepší v robení filmov, ako v písaní a myslím si, že je napísaných tak veľa dobrých kníh, že je škoda neadaptovať ich a neurobiť z nich filmy," dodal.
Slovenský herec Marián Labuda si včera na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach prevzal mosadznú plaketu Hercova misia. Na Moste slávy tak počas jubilejného 15. Medzinárodného filmového festivalu Artfilm pribudla už tretia tabuľka, avšak prvá s mužským menom.
Marián Labuda si počas príhovoru pred svojimi priaznivcami spomenul aj na zážitok zo školy. Pri ukončení štúdia za ním prišiel profesor Viliam Záborský a povedal mu, že si pre jeho tenký hlas počas celého štúdia myslel, že je homosexuál. Labudovi napokon hlas zhrubol po návštevách krčmy, ktorej vďačí za to, že sa stal hercom. S cenou za mimoriadny prínos do hereckého umenia v oblasti filmu Labuda ochotne zapózoval aj okolostojacim fotografom. "Teraz by som sa mal asi rozplakať, ale nie som až taký dobrý herec, aby som to dokázal," rozlúčil sa s úsmevom na tvári.
Slávnostné odovzdávanie si pozrel aj režisér Roman Polanski, ktorý si dnes večer prevezme v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach Zlatú kameru.
Koncert hudobníka a skladateľa Gorana Bregovića, ktorý spolu s režisérom Emirom Kusturicom preslávil balkánsku dychovku, si na Mierové námestie v historickom centre Trenčína prišlo vypočuť asi päťtisíc ľudí. Tí si potleskom vynútili ešte polhodinový prídavok. Asi dvojhodinový koncert zakončila úderka Kalashnikov. Bregović v Trenčíne nevystúpil s kompletnou zostavou Wedding and Funeral Band, sprievod mu robila cigánska dychovka a bulharské speváčky. Koncert bol hudobným vyvrcholením končiaceho sa 15. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Artfilm.
Goran Bregović sa narodil srbskej matke a chorvátskemu otcovi v roku 1950 v Sarajeve. Len z donútenia sa učil hrať na husliach v sarajevskom konzervatóriu. Ako 16-ročný hral v skupine Bestije, v roku 1974 založil kapelu Bijelo Dugme (Biela gombička), ktorá bola až do rozpadu v roku 1988 jednou z najvplyvnejších juhoslovanských hudobných formácií. Študoval filozofiu a sociológiu, ale rozhodol sa profesionálne venovať hudbe. K filmu sa dostal už na sklonku 70. rokov.
Na začiatku 90. rokov sa Bregović intenzívne a úspešne venoval komponovaniu filmovej hudby. V priebehu troch rokov sa mu podarilo zložiť hudbu k približne dvadsiatim snímkam. Jeho tvorba odznela vo filmoch Dom pre obesenca, Arizona Dream, Underground, ale aj v kontroverznom filmovom hite Borat. Nepokladá sa však za príliš dobrého skladateľa tohto typu hudby.
Po rozpade Juhoslávie Bregović pôsobil vo Francúzsku, Grécku, Turecku a v Poľsku. Pracoval s Iggym Popom, so židovsko-jemenskou speváčkou Ofra Haza, s Grékom Georgom Dalarasom, tureckou interpretkou Sezen Aksu aj s poľskou speváčkou Kayah. Po úspechu Undergroundu na festivale v Cannes sa vybral na turné po Grécku a Švédsku s desiatkou ľudových muzikantov, päťdesiatčlenným zborom a symfonickým orchestrom. Tak vzniklo teleso Wedding and Funeral Band.
Účinkuje na open-air festivaloch, vystupoval v Montreale, Chicagu, New Yorku, Soule, na Námestí sv. Jána v Ríme hral pre viac ako pol milióna divákov. Dnes tvorí Bregovićov Wedding and Funeral Band dychová sekcia z Belehradu, štvorica bulharských speváčok, pravoslávny mužský zbor, sláčiková sekcia z Poľska, perkusie, dirigent a zbormajster Ognjan Radivojevič.
Pre Modrého anjela za snímku Klopka (Pasca) si osobne prišiel srbský režisér Srdan Golubović. "Ďakujem vám veľmi pekne, nosíte mi šťastie," povedal po prevzatí ocenenia do hľadiska oscarovému režisérovi Jiřímu Menzlovi, v ktorého prítomnosti získal už druhú cenu. Druhý Modrý anjel poletí do Ameriky režisérovi pôvodom z Moskvy Kirilovi Mikhanovskemu za brazílsko-rusko-americký film Sonhos de peixe (Sny rýb).
Zlaté kamery si prišli na slávnostné ukončenie prevziať oscaroví režiséri Jiří Menzel a Roman Polanski. "Som rád, že i keď som vykročil do sveta, zostal som doma," uviedol Menzel. Polanski, ktorému odovzdal Zlatú kameru riaditeľ sekcie Hercova misia Peter Hledík, je vďačný, že "mohol objaviť toto krásne miesto". Od divákov si vyslúžil aj standing ovation. Slovenskému hercovu Mariánovi Labudovi odovzdala programová riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková krištáľovú kópiu plakety Hercova misia.
Osobne si prišiel prevziať Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice Štefana Škultétyho argentínsky režisér, držiteľ Strieborného medveďa, Ariel Rotter. "Obdivujem Šulíka, počúvam Ursínyho a mám priateľku zo Slovenska," povedal ďalší ocenený, litovský režisér Audriusa Stonys. S filmom Uku Ukai zvíťazil podobne ako rumunský režisér Radu Jude (Lampa cu caciula; Elektrónka) v sekcii Krátky film.
Jubilejný ročník festivalu Artfilm priniesol okrem približne 150 kvalitných filmov z celého sveta a vzácnych hostí ako Mirjana Karanović, Jafar Panahi, Isabelle Huppert, Roman Polanski, Jiří Menzel, Marián Labuda, Oleg Tabakov a mnohých ďalších, aj bohatý sprievodný program. Návštevníci festivalu sa mohli zabávať v trenčianskom klube Steps, ktorý patril prevažne dídžejom, ale aj vo Festivalovej kaviarni v Trenčianskych Tepliciach, kde sa hralo každý večer naživo. Hudobným vyvrcholením však bol piatkový koncert balkánskeho hudobného mága Gorana Bregovića, ktorý si svojou temperamentnou hudbou získal približne 5-tisícové publikum na trenčianskom Mierovom námestí. So svojou Wedding and Funeral Band roztancoval aj porotu a filmových hostí. Jeho koncert si nenechal ujsť dokonca ani režisér Roman Polanski.
Poľský režisér Roman Polanski si včera prevzal v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Zlatá kamera. Na Medzinárodnom filmovom festivale Artfilm za zúčastnil prvý raz. Ako povedal na dnešnej tlačovej konferencie, vždy je uspokojivé získať cenu, ktorá znamená, že si jeho prácu cenia. "Ale na druhej strane, keď dostanem cenu za celoživotné dielo a nie za konkrétny film, mám taký pocit, ako keby sa ma chceli zbaviť," dodal s tým, že zatiaľ nie je pripravený skončiť so svojou prácou.
V súčasnosti sa Polanski pripravuje na nakrúcanie nového filmu o výbuchu sopky Vezuv v Pompejach. Prvá klapka by mala padnúť vo februári. Ide o triler podľa románovej predlohy Roberta Harrisa, ktorá bola preložená do vyše 30 jazykov, vrátane slovenčiny. Polanski siahol prvý raz po materiáli z obdobia prvého storočia po Kristovi, ktorý sa venuje úplne obyčajným ľuďom, ktorí v tom čase žili. Na internete sa už objavili aj mená údajných protagonistov, Polanski však tieto informácie vyvrátil. Už na tlačovej konferencii na festivale v Cannes spomenul, že novinári majú problém s internetom, kde nachádzajú informácie, ktoré si neoveria a podávajú ďalej. "Informácia začne žiť svojím vlastným životom. Je to ako snehová guľa, ktorá sa postupne nabaľuje," uviedol. Pred samotným nakrúcaním ho čaká ešte veľa práce. Roly ešte neobsadil, avšak najradšej má anglických hercov. Podľa Polanskeho existujú vo Veľkej Británii katalógy tisícok hercov, z ktorých je každý minimálne dobrý.
Roman Polanski mal výborné podmienky pre rozvoj svojho talentu už na filmovej škole v Lodži. Študovať na nej bolo privilégium, mal prístup aj k filmom zo zahraničia, ktoré bežní ľudia nemohli vidieť a politické názory študentov boli v tom čase tolerované. "Škole som veľmi vďačný, pretože všetko, čo som v živote dosiahol, som dosiahol vďaka nej. Talent sa naučiť nedá, ale profesia a techniky sa dajú naučiť," prezradil Polanski. Základom výučby bolo fotografovanie. "Mohli ste prepadnúť zo všetkého, ale keď ste prepadli z fotografovania, tak vás vyhodili zo školy. Fotografiou sa všetko začína a musíte rozumieť, že film je 24 fotografií za sekundu," vysvetlil princíp štúdia. Po fotografiách začal nakrúcať troj- a desaťminútové krátke snímky. Najdôležitejšie však boli školské schody, na ktorých sa stretávali a diskutovali. Bola to škola v škole, ktorá mu dala veľa skúseností a možnosť experimentovať.
Roman Polanski vyrastal v krakovskom gete, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a vojnu prečkal potulkami po poľskom vidieku. Vždy myslel na to, že jedného dňa nakrúti film, ktorý sa bude zaoberať týmto obdobím. Veľmi ťažké však bolo pre neho nájsť nejakú tému. "Chcel som urobiť film, ktorý by sa zaoberal touto témou, ale nechcel som, aby to bola autobiografia alebo niečo príliš osobné," povedal. Do Oscarom ovenčenej snímky Pianista (2002) vložil všetky svoje skúsenosti, ktoré si z tých čias pamätal. "Film nie je o mne, ale mnohé scény vo filme sú presne také, aké si ich pamätám," spresnil.
Polanski sa v súčasnosti radšej venuje adaptáciám, pretože na písanie scenárov nemá čas ani energiu. "Som lepší v robení filmov, ako v písaní a myslím si, že je napísaných tak veľa dobrých kníh, že je škoda neadaptovať ich a neurobiť z nich filmy," dodal.
Slovenský herec Marián Labuda si včera na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach prevzal mosadznú plaketu Hercova misia. Na Moste slávy tak počas jubilejného 15. Medzinárodného filmového festivalu Artfilm pribudla už tretia tabuľka, avšak prvá s mužským menom.
Marián Labuda si počas príhovoru pred svojimi priaznivcami spomenul aj na zážitok zo školy. Pri ukončení štúdia za ním prišiel profesor Viliam Záborský a povedal mu, že si pre jeho tenký hlas počas celého štúdia myslel, že je homosexuál. Labudovi napokon hlas zhrubol po návštevách krčmy, ktorej vďačí za to, že sa stal hercom. S cenou za mimoriadny prínos do hereckého umenia v oblasti filmu Labuda ochotne zapózoval aj okolostojacim fotografom. "Teraz by som sa mal asi rozplakať, ale nie som až taký dobrý herec, aby som to dokázal," rozlúčil sa s úsmevom na tvári.
Slávnostné odovzdávanie si pozrel aj režisér Roman Polanski, ktorý si dnes večer prevezme v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach Zlatú kameru.
Koncert hudobníka a skladateľa Gorana Bregovića, ktorý spolu s režisérom Emirom Kusturicom preslávil balkánsku dychovku, si na Mierové námestie v historickom centre Trenčína prišlo vypočuť asi päťtisíc ľudí. Tí si potleskom vynútili ešte polhodinový prídavok. Asi dvojhodinový koncert zakončila úderka Kalashnikov. Bregović v Trenčíne nevystúpil s kompletnou zostavou Wedding and Funeral Band, sprievod mu robila cigánska dychovka a bulharské speváčky. Koncert bol hudobným vyvrcholením končiaceho sa 15. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Artfilm.
Goran Bregović sa narodil srbskej matke a chorvátskemu otcovi v roku 1950 v Sarajeve. Len z donútenia sa učil hrať na husliach v sarajevskom konzervatóriu. Ako 16-ročný hral v skupine Bestije, v roku 1974 založil kapelu Bijelo Dugme (Biela gombička), ktorá bola až do rozpadu v roku 1988 jednou z najvplyvnejších juhoslovanských hudobných formácií. Študoval filozofiu a sociológiu, ale rozhodol sa profesionálne venovať hudbe. K filmu sa dostal už na sklonku 70. rokov.
Na začiatku 90. rokov sa Bregović intenzívne a úspešne venoval komponovaniu filmovej hudby. V priebehu troch rokov sa mu podarilo zložiť hudbu k približne dvadsiatim snímkam. Jeho tvorba odznela vo filmoch Dom pre obesenca, Arizona Dream, Underground, ale aj v kontroverznom filmovom hite Borat. Nepokladá sa však za príliš dobrého skladateľa tohto typu hudby.
Po rozpade Juhoslávie Bregović pôsobil vo Francúzsku, Grécku, Turecku a v Poľsku. Pracoval s Iggym Popom, so židovsko-jemenskou speváčkou Ofra Haza, s Grékom Georgom Dalarasom, tureckou interpretkou Sezen Aksu aj s poľskou speváčkou Kayah. Po úspechu Undergroundu na festivale v Cannes sa vybral na turné po Grécku a Švédsku s desiatkou ľudových muzikantov, päťdesiatčlenným zborom a symfonickým orchestrom. Tak vzniklo teleso Wedding and Funeral Band.
Účinkuje na open-air festivaloch, vystupoval v Montreale, Chicagu, New Yorku, Soule, na Námestí sv. Jána v Ríme hral pre viac ako pol milióna divákov. Dnes tvorí Bregovićov Wedding and Funeral Band dychová sekcia z Belehradu, štvorica bulharských speváčok, pravoslávny mužský zbor, sláčiková sekcia z Poľska, perkusie, dirigent a zbormajster Ognjan Radivojevič.
