Zrušenie poplatkov za verejnoprávne médiá v Maďarsku v roku 2002 bolo chybou, posilnila sa tým totiž ich závislosť od politiky. Povedal to v rozhovore mediálny analytik Zsolt Antal. V Maďarsku existoval takzvaný poplatok za poskytovanie programu, ktorý sa vyberal za televízny prijímač. To bol podľa Antala vlastne občiansky príspevok k tomu, aby bolo možné udržiavať informačný systém. V roku 2002 tento poplatok zrušila vláda Pétera Medgyessyho v rámci opatrení smerujúcich k zvyšovaniu prosperity obyvateľstva.
Spôsobila sa tým veľká škoda, lebo zo systému financovania verejnoprávnych médií vylúčili zdroj, ktorý nebol závislý od politiky, a tým sa posilnila závislosť verejnoprávnych médií od politiky, od štátu, čo, samozrejme, priamo viedlo aj k obsahovému vplyvu z politického hľadiska.
"Kladiem si preto otázku, či v strednej Európe dospeje politická elita k tomu, aby sa sama vzdala tohto vplyvu a aby prevádzkovala fungujúce verejnoprávne médiá plniace funkcie v prospech spoločnosti. Domnievam sa, že k tomu ešte politická elita nedospela. Musíme teda konštatovať, že financovanie je prostriedkom realizovania vplyvu," povedal analytik.
Pozícia verejnoprávnych médií sa v ostatných 10 rokoch stala v Maďarsku nestabilnou, lebo na mediálnom trhu sa objavili ďalšie dve komerčné televízne stanice vysielajúce terestriálne, a súčasne vznikli dve komerčné rozhlasové stanice, ktoré ohrozili pozíciu Maďarského rozhlasu (Magyar Rádió) tým, že odlákali divákov a poslucháčov od verejnoprávnych médií, ktoré boli dovtedy v monopolnej situácii.
Namiesto toho, aby vznikol program, ktorý by reprezentoval celospoločensky užitočné hodnoty, ďalší informačno-vzdelávací program, tým by sa posilnili verejnoprávne médiá, tieto sa dostali pod silný konkurenčný tlak.
"V zásade vidím problém v tom, že na maďarskom trhu, ktorý je so svojimi 10 miliónmi obyvateľov malým trhom, vznik dvoch komerčných televízií a rozhlasových staníc odlákal divákov a poslucháčov a zobral verejnoprávnym médiám aj reklamu," poznamenal Antal.
Komerčné médiá - silné rádia Danubius a Sláger a silné televízie RTL Klub a TV2 vyjadrujú v závislosti od sledovanosti spotrebiteľské záujmy, ktorým prispôsobujú svoju programovú štruktúru. "Dosiahli pozíciu, v ktorej sú takmer monopolnými hráčmi na maďarskom mediálnom trhu, z reklamného koláča si tieto dva komerčné kanály odkrojili až 90 percent," dodal.
Podľa jeho slov v Maďarsku sa vôbec nevynorila otázka, že by verejnoprávne médiá neboli potrebné. Otázka sa objavila v inej podobe: či je nutné mať tak zle fungujúce verejnoprávne médiá, ako v súčasnosti sú, a či ich nie je možné prevádzkovať lepšie.
Ďalšou otázkou je, ako politika ovplyvňuje tento proces. Aktuálna vláda má silný vplyv na verejnoprávne médiá prostredníctvom toho, že vládne strany odhlasujú rozpočtový príspevok pre verejnoprávne médiá, z ktorých budú prevádzkované.
"Takto sa vyvinul silný systém vplyvu, čo vládne strany, ktoré sú práve pri moci, žiaľ, zneužívajú. Do vedúcich pozícií v médiách sa dostanú ľudia blízki vláde a presadzujú v médiách tie témy, ktoré vyjadrujú vládne záujmy. To jednoznačne potvrdzujú analýzy spravodajských programov, možno to vnímať aj v štruktúre programov, a je to aj problém, ktorý vníma aj Celoštátna rada pre televíziu a rozhlas (ORTT)," povedal.
Na margo verejnoprávnosti v Maďarsku analytik uviedol, že v roku 1997, keď začali fungovať televízie RTL Klub a TV2, do ich licenčných zmlúv zaradili príslušné úrady aj verejnoprávne úlohy, ktoré sa prejavili v tom, že k spravodajstvu a k niektorým magazínovým programom mali pristupovať tieto kanály z celospoločenského pohľadu.
"Očakávalo sa totiž, že ak komerčné televízie odnesú takmer sto percent financií z reklám, potom by mali prevziať aj niektoré verejnoprávne úlohy. K tomu sa síce zaviazali, ale časom sa týchto úloh postupne zbavili," pripomenul analytik.
Ak dnes niekto podľa neho porovnáva spravodajstvo verejnoprávnej televízie a komerčných televízií, tak musí vidieť veľké rozdiely vo výbere tém, keď sa komerčné stanice zaoberajú senzáciami, bulvárom, katastrofami.
"Je to proces, voči ktorému nemožno namietať, lebo všade vo svete to funguje takto. Problém je v tom, že v Maďarsku sa vyvinulo také dominantné postavenie komerčných médií, kvôli ktorému sú nimi prezentované správy vnímané ako mienkotvorne dôležité témy a tieto komerčné stanice sú považované za zásadné zdroje informácií," podotkol.
Podľa Antala je zo spoločenského hľadiska nebezpečné porovnávať verejnoprávne médiá s komerčnými, lebo majú úplne inú úlohu. V Maďarsku sa zo začiatku pokúšali vohnať verejnoprávnu televíziu do konkurenčného boja s komerčnými, čoho výsledkom bolo, že vo verejnoprávnej sa vyprofilovala programová štruktúra komerčnej televízie podradnej kvality, a proces návratu k pôvodným princípom trval veľmi dlho.
Problémom celej strednej Európy je, že otázku sformulovania pojmu verejnoprávnosti si musí každá krajina urobiť sama. Aj na Slovensku sa často spomínajú trendy a štandardy britskej BBC, pričom treba vidieť, že v prípade BBC ide o odzrkadlenie svetovej informačnej siete bývalého britského impéria. Tento model nemožno porovnávať z pohľadu dennej praxe s televíziami alebo systémom informovania malých krajín, akým je Slovensko alebo Maďarsko.
"Domnievam sa, že skúsenosti nás vedú k tomu, aby si každá krajina vytvorila svoj vlastný verejnoprávny systém poskytovania informácií, založený na princípe občianskeho záujmu," konštatoval.
V Maďarsku sa už dlhšiu dobu pripravuje nový mediálny zákon, ktorý by mal nahradiť pôvodnú právnu normu z roku 1996. Na jeho prijatie bude potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov. Návrh by podľa niektorých názorov mohol byť v parlamente prijatý na jeseň tohto roku. Okrem iného návrh ráta aj s tým, že by z verejnoprávnych médií vylúčili reklamu a uvažuje sa o zlúčení dvoch verejnoprávnych televízií – Magyar Televízió a Duna TV. V tejto súvislosti sa diskutuje o tom, či by mali mať komerčné médiá - tak ako doteraz - povinnosť zaoberať sa verejnoprávnymi témami. V návrhu zákona sú aj zmeny v otázke dozorných orgánov médií, dozornú úlohu v súčasnosti plní Celoštátna rozhlasová a televízna rada (ORTT). 
Český premiér a predseda ODS Mirek Topolánek obvinil zo zlyhania po prvom kole prezidentskej voľby verejnoprávnu Českú televíziu (ČT). Podľa Topolánka televízia a jej moderátori sa spreneverili poslaniu verejnoprávnej televíznej stanice.
Výrok vysokého ústavného činiteľa krajiny zaznel v sobotu na Pražskom hrade po skončení tretieho kola prezidentskej voľby po tom, ako ČT počas dvoch dní zvládla vyše 20 hodín živého vysielania "nekonečnej" prezidentskej voľby z Pražského hradu vrátane živých rozhovorov s politikmi v kuloároch a vstupov zo štúdia, kde sa striedali komentátori, politológovia a analytici.
Topolánek sa k svojmu nie prvému ostrému výpadu voči ČT odhodlal v momente, keď pri ňom stál prezident Václav Klaus. Výrok Topolánka pravdepodobne pramenil z frustrácie, že mesiace pripravovaný plán ODS opätovného zvolenia Klausa na ďalšie volebné obdobie stroskotal.
Vedenie ČT kritiku premiéra odmietlo a požiadalo o konkretizovanie výhrad. To sa však už nekonalo.
Analytik a publicista Jan Potůček z týždenníka Reflex, ktorý sa dlhodobo venuje problematike českých médií, invektívu Mirka Topolánka tiež neprijal a ani plne nepochopil.
"Myslím si, že verejnoprávne médiá v ČR plnia svoju funkciu dobre, a jednoznačným príkladom môže byť pokrytie prezidentskej voľby. Zvlášť ČT ukázala, že dokáže divákom ponúknuť to, za čo si ju platia. To je presne to, prečo platíme koncesionárske poplatky, pretože komerčné médiá by nám toto nikdy nepriniesli," povedal pre TASR.
"Pýtal som sa na to aj povereného riaditeľa spravodajstva ČT Milana Fridricha a ten tiež netušil, o čo (Topolánkovi) išlo. Domnievam sa, že hlavná výhrada smerovala k tomu, že v živom vysielaní ČT sa objavili informácie od (predsedu ČSSD) Jiřího Paroubka o údajnom nátlaku (ministra vnútra) Ivana Langera na poslanca ČSSD Evžena Snítilého, a že sa tam objavila aj fotografia ako dôkaz nátlaku. Myslím si, že Topolánek mal pocit, že ČT ide po ruke ČSSD," spresnil Potůček.
Verejnoprávna ČT prešla katarziou pred siedmimi rokmi. Udalosti v roku 2000 zašli až tak ďaleko, že redakcia spravodajstva sa vzbúrila. Protesty proti politicky nominovanej rade ČT, netransparentnej voľbe nového šéfa televízie Jiřího Hodača a nátlaku politikov na spravodajstvo v decembri 2000 podporili aj občania na Václavskom námestí. Opakovanie takejto malej televíznej revolúcie dnes nehrozí. Ale nie všetko, čo k protestom v ČT vtedy viedlo, sa podarilo vyriešiť.
"Pod tlakom verejnosti sa vtedy rýchlo prijala novela zákona o ČT a krátko na to sa obdobným spôsobom upravil zákon o Českom rozhlase (ČRo). Zásadná zmena, ktorá nastala, bola v spôsobe voľby rád ČT a ČRo. Dovtedy volila členov rady Poslanecká snemovňa a kandidátov nominovali priamo politické strany. Po zmene zákona radu síce volí Poslanecká snemovňa, ale jednotlivých členov nominujú nezávislé mimovládne organizácie," pripomenul Jan Potůček.
Českí politici si pomerne rýchlo našli spôsob, ako novelu obchádzať cez nominácie od navonok nezávislých organizácií a občianskych združení, ktoré sú však nepriamo spojené s politickými stranami. Dôkazom toho je fakt, že zloženie rád de facto kopíruje politické rozloženie síl v Poslaneckej snemovni.
Bublajúci hrniec ešte donedávna pripomínala situácia v Českom rozhlase. Po tom, ako nová riaditeľka hlavnej stanice ČRo 1 - Radiožurnál Barbora Tachecí 1. januára 2008 zásadným spôsobom zmenila charakter vysielania stanice, vedenie rozhlasu a Rada ČRo dostali stovky sťažností. Olej do ohňa opakovane priliala aj samotná Tachecí, keď zmeny obhajovala arogantne a bránila sa normálnej diskusii.
Tieto "školácke chyby" Potůčka prekvapili. Zvlášť preto, že Tachecí mala za sebou roky pôsobenia v ČT, komerčnej rozhlasovej sfére, aj v oblasti PR.
"Zásadná chyba sa stala v tom, že Barbora Tachecí nastúpila ako riaditeľka Radiožurnálu 1. novembra 2007, a k zásadným zmenám programu došlo už od 1. januára 2008. Za dva mesiace sa nedá urobiť ani prieskum toho, čo by poslucháči od stanice chceli, ani sa nedá pripraviť skúšobné vysielanie, v ktorom sa vychytajú chyby, aby sa neprejavili v éteri. Oni urobili zmenu priamo v éteri, čo je školácka chyba, ktorá sa nemala - zvlášť verejnoprávnemu rádiu - stať. Zmena mala byť koncepčnejšia, mala ísť cestou postupných zmien, mala sa pripraviť, byť vyargumentovaná a podporená prieskumom," tvrdí publicista, ktorý sa po boku Tachecí objavil na začiatku februára aj v "slávnom" vysielaní štúdia Dobré ráno ČT, v ktorom riaditeľka stanice slovne napadala moderátora.
"Zmena v Českom rozhlase bola potrebná. Vysielanie bolo dlhodobo skostnatené, strácalo poslucháčov. Ale urobiť zo dňa na deň konkurenciu Radia Impuls, Frekvencie 1 a Európy 2 - bola obrovská chyba. Radiožurnál tesne po Novom roku a Radiožurnál v polovici februára - to je už niečo trochu iné. Zmenil sa, vychytávajú chyby. Dnes by som už petíciu proti Radiožurnálu nepodpísal, už vysiela lepšie a stále sa zlepšuje. Ešte pred tým, ako Barboru Tachecí odvolali, už Radiožurnál vyzeral celkom dobre."
Český rozhlas 1 - Radiožurnál pokračuje "po novom" aj po odchode Tachecí, po ktorom sa nervovo zrútila. Vzťahy a komunikácia vo verejnoprávnom rádiu síce utrpeli, ale poslucháči, ktorí mesiac čo mesiac platia koncesionársky poplatok 45 Kč, na zmenách napokon možno získajú.
Dánska polícia zatkla približne 50 ľudí počas už šiestej noci násilností, zmietajúcich prevažne imigrantmi obývanými predmestiami. Skupiny mladých ľudí podpaľovali školy, autá a odpadkové kontajnery.
Vlna násilia odštartovala počas uplynulého víkendu a ešte viac sa zintenzívnila zrejme kvôli stredajšiemu opätovnému zverejneniu karikatúr proroka Mohameda v dánskej tlači.
Podľa policajného hovorcu Jana Markera sa násilie rozšírilo do rôznych častí krajiny a polícia zatýkala v Kodani, Aarhuse, Ringstede, Slagelse a niektorých ďalších mestách.
V Kodani zadržali päť osôb a podľa Markera tam bolo podpálených 19 vozidiel. V ostatných mestách ešte stále bilancujú škody.
Podľa polície zatiaľ nie je jasné, čo bolo dôvodom nepokojov. Niektorí pozorovatelia uvádzajú, že mladí imigranti protestovali proti údajnému zlému zaobchádzaniu zo strany polície, pričom situáciu ešte mohlo zhoršiť opätovné publikovanie karikatúr proroka Mohameda.
Vlna vandalizmu a podpaľačstva v Dánsku pokračuje, ale má klesajúci trend. Polícia v noci na nedeľus zaznamenala 25 menších požiarov, 11 osôb zatkli. Nepokoje vyvolávajú skupiny mladistvých, prevažne z imigrantských komunít.
Polícia si nie je celkom istá, čo pred niekoľkými dňami vyvolalo výtržnosti v Kodani a rôznych častiach krajiny. Vlna násilia sa však v Dánsku zintenzívnila po tom, ako v stredu vyše desať dánskych novín opätovne zverejnilo karikatúru proroka Mohameda.
Išlo o prejav solidarity po odhalení údajného sprisahania na vraždu karikaturistu. Pred dvoma rokmi vyvolalo uverejnenie karikatúry vlnu protestov v moslimských krajinách.
Najväčšie nepokoje zaznamenali v Kodani, najmä na juhovýchode metropoly. Vandali zapaľovali školy, autá a kontajneri na smeti. Vcelku však podľa polície situácia "vyzerá pokojnejšie" a nebolo "to také zlé ako predchádzajúca noc".
Copyright © TASR 2008
Dánsky zahraničnopolitický výbor v sobotu informoval, že zrušil budúcotýždňovú cestu poslancov do Iránu pre žiadosť krajiny o ospravedlnenie pre zverejnenie karikatúr proroka Mohameda v dánskych novinách. "Iránsky parlament požadoval, aby sa naša delegácia oficiálne Iránu ospravedlnila. My sme povedali, že to 'vôbec nepripadá do úvahy'... Nemôžeme to urobiť, išlo by o porušenie slobody prejavu," agentúre AFP to povedal podpredseda výboru Jeppe Kofod. Do Iránu malo odcestovať deväť členov zahraničnopolitického výboru, aby tam diskutovali o ľudských právach a spornom iránskom jadrovom programe. "Povedali nám, že sa s nami nestretnú, pokiaľ sa neospravedlníme. Ale vedia, že im žiadne ospravedlnenie neponúkneme, vedia, že naša demokracia tak nefunguje," povedal Kofod. Irán si v stredu predvolal dánskeho veľvyslanca v Teheráne, aby vyjadril protest nad opätovným zverejnením jednej z karikatúr proroka Mohameda v dánskych denníkoch. Išlo o kresbu, na ktorej je prorok zobrazený s turbanom na hlave, ktorý vyzerá ako zápalná bomba. Noviny sa rozhodli karikatúru opäť zverejniť po tom, čo dánska polícia odhalila údajné sprisahanie proti jej tvorcovi.
Medzi siedmimi politickými väzňami, ktorých by mali prepustiť z kubánskeho väzenia, budú aj štyria novinári, v sobotu o tom zo španielskeho Madridu informovali zdroje z kubánskeho disentu. Traja väzni, ktorých mená neboli doposiaľ zverejnené a ktorých údajne plánujú prepustiť, sú Alfredo Pulido a novinári Normando Hernández a Jorge Luis García Paneque, ktorého zdravotný stav údajne nie je práve najlepší.
Mená ostatných štyroch, ktorí by sa mali krátko po prepustení pripojiť k svojim rodinám v Španielsku, boli známe už v piatok krátko po oznámení o plánovanom prepustení väzňov. Údajne ide o odborára Pedra Pabla Álvareza Ramosa, disidenta Omara Perneta Hernándeza a nezávislých novinárov Josého Gabriela Ramóna Castilla a Alejandra Gonzáleza Ragu. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc bolo koncom roka 2007 na Kube z celkového počtu 234 politických väzňov 24 novinárov. Správy o pripravovanom prepustení väzňov sa medzi predstaviteľmi kubánskeho disentu v Madride stretli s opatrným uspokojením.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
