STV NEWS
Slovenská televízia (STV) sa pripravuje na vznik tretieho, športového, ale aj štvrtého spravodajského kanálu. Chce priblížiť občanom národné dedičstvo, venovať sa menšinovým témam aj zábave. Nie je dôvod sa báť znižovať podiel reklamy vo verejnoprávnych inštitúciách," povedal v rozhovore pre TASR štatutárny zástupca STV poverený vedením televízie Jozef Mračna.
Má byť, podľa vás, verejnoprávna televízia plnoformátová, alebo má len dopĺňať vysielanie súkromných televízií žánrami, ktoré sú potrebné, ale na trhu nie je po nich dostatočný dopyt? Má vôbec forma verejnoprávnosti v ére digitalizácie perspektívu? Stretávam sa s týmito pohľadmi. Aj komerčné televízne stanice prinášajú témy, ktoré sú témami verejnoprávnych inštitúcií. Verejnoprávne inštitúcie však majú prinášať verejnosti aj témy a formáty, ktoré nie sú aj širokospektrálne a sú to tematiky, ktoré sú úzko spojené s mnohými činnosťami v rámci celej spoločnosti. Dobre to vystihuje zákon o STV a Slovenskom rozhlase (SRo), ktorý poníma a presne definuje oblasti, ktorým sa má televízia venovať. Cieľom tohto vysielania nie je komercionalizácia a účel prinášania zisku, ale účelom je prinášanie informácií v širokom rozsahu spektra, či už pre úzke záujmové skupiny alebo pre široké vrstvy obyvateľstva. Týka sa to napríklad menšinových žánrov, menšinovej kultúry, detskej tvorby, domácej tvorby, približovania histórie... Sú tam ešte iné aspekty? Áno, napríklad informovanosť formou rozsiahlejších diskusií o tom, ktoré zákony, resp. ich časti sa dotýkajú tej ktorej skupiny občanov. Je to aj tvorba národného dedičstva v oblasti archívov, ktoré je alfou a omegou blízkej, ale i vzdialenej budúcnosti, samozrejme, vo vzťahu k prítomnosti, ktorú je nevyhnutné sanovať napr. formou dokumentárnou. Potom je to náboženská oblasť vo svojom širokom spektre a rozsahu a mnohé ďalšie kultúrnospoločenské, nie zásadne komerčne zaujímavé podujatia. Ten výpočet by bol značný a je úplne jedno, či je to vysielanie analógové alebo digitálne i keď vo vzťahu k digitalizácii sa tu možno trošku mýlia pojmy v tom, čo sa dnes prezentuje ako digitálne pozemné alebo satelitné vysielanie. My plne chápeme, že digitalizácia vysielania prinesie široké spektrum programov, ale nám ide napríklad aj o slovenčinu a o Slovensko, o to, čo má vzťah k národnej kultúre a národnému dedičstvu. Môže si divák vyskladať svoj program z viacerých kanálov STV? Ako by mali byť koncipované tieto programy? Narážate na to, čo sme začali v úvode, či verejnoprávna televízia má byť televíziou pre všetkých, čiže priniesť v programe významnú časť istých komerčných prvkov. Čo sa týka prvého okruhu áno, ide aj o zábavu a zábavné žánre pre všeobecnú vrstvu spoločnosti. Aj o diskusné relácie populárnejšieho typu, tak ako ich vidíte aj na komerčných staniciach. Súčasťou vzniku nového - tretieho tematického okruhu zameraného na šport je práve filozofia, že Dvojku chceme postupne oslobodiť od športu a nastaviť ju tak, aby pokryla aj požiadavky minoritných skupín, otvorila širší priestor pre publicistiku, vzdelávanie, náboženské a národnostné témy a rozsiahlejšiu dokumentárnu tvorbu. Práve u dokumentu je vzácna hlavne jeho pridaná hodnota, nadčasovosť. Nejde len o to vytvoriť dokument pre dokument, ale nám ide i o zachovanie tejto hodnoty pre budúcnosť. Myslím si, že má veľký zmysel rozširovať vysielanie STV aj na treťom a v blízkej budúcnosti aj na štvrtom kanáli, ktoré by priniesli i tzv. komerčne nezaujímavé vysielania, ako je napríklad priamy prenos z Národnej rady SR, ktorý je náročný hlavne svojím časovým rozsahom, ďalej relácie zamerané na rôzne občianske, politické a spoločenské aktivity, ktoré môžu priniesť značný rozsah informácií, čiže tých informácií, ktoré si dnes ľudia pýtajú. Ide o relácie, ktoré nie sú sledované státisícmi, ale ktorých hodnota je zrejmá. Radim Hreha ešte keď bol riaditeľom povedal, že spravodajský kanál má čas kvôli tomu, že tento priestor na Slovensku zatiaľ vypĺňa súkromná televízia TA3. Druhá vec je, že pre televíziu, aj spravodajského typu nie je únosné dva týždne vysielať z parlamentu... Robiť paralelu medzi budúcim kanálom, ktorý by sa mal venovať spravodajstvu, povedzme podľa vzoru Českej republiky a porovnávať to s TA3, nie je celkom na mieste. TA3 má inak koncipovaný programový okruh v oblasti spravodajstva a poskytovania informácií, ako by mal mať programový okruh STV zameraný na spravodajstvo. Vysielať v polhodinových opakovačkách určite nebude naším cieľom. Musíme byť, samozrejme, aktuálny, ale aj širší v celom kontexte. Témam budeme venovať väčšiu pozornosť so zakomponovaním interaktívnych prvkov. Kedy by mohol tento kanál prísť na rad? Lebo momentálne televízia doslova bojuje ešte so športovým STV3, stále nie je pokryté jeho financovanie... Predpokladá sa, že spravodajský kanál by mal byť zriadený v priebehu roku 2010. Nie pre to, že by sme ho neboli schopní spraviť skôr. Dôvodov, prečo by to tak malo byť, je niekoľko. Treba najprv vybudovať sebavedomú a silnú redakciu spravodajstva, rozsiahlejšiu, v širokom kontexte vnímania všetkých troch štúdií STV na Slovensku. Aby boli tieto štúdiá doplnené, resp. napojené na regionálne štúdiá, ktoré by dopĺňali obsah spravodajského kanála v širokom slovenskom rozsahu. Aby to nebolo len o Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, ale aby to bolo aj o Žiline, Liptovskom Mikuláši, Veľkom Krtíši, Michalovciach a podobne. Aby to nakoniec neskončilo len pri myšlienke. Hreha nastupoval do televízie s ideou výrazne rozšíriť spravodajstvo a publicistiku a nakoniec sa jeho projektom skôr inšpirovala TV Markíza, ktorá zaviedla Správy o sedemnástej hodine a výrazne rozšírila spravodajskú zložku, pričom STV sa to nepodarilo. Ako teda chcete garantovať, že to tentokrát neostane len v rovine úvah? Z môjho momentálneho postavenia mi je ťažko dávať nejaké garancie. I keď to, čo povedal pán Hreha, malo zrejme istý potenciál. Mne je ťažko vysvetľovať z akého poznania vychádzal. Domnievam sa, že budúcnosť je práve o tomto, a myslím si, že sa to zriadiť dá. Som presvedčený, že ak budeme rozumní, nielen tu v televízii, ale aj mimo televízie, že kanál STV Šport od 8. augusta tohto roku pôjde. Pripravený ho máme programovo aj technicky v zásade do tej miery, že sme presvedčení, že 8. augusta sme schopní ho spustiť. Netvrdím, že je dnes všetko vybavené ideálne, ale príprava je i o tom, kedy je to či ono dobudované. A toto sa týka aj redakcie spravodajstva pre rok 2010, obdobia, kedy bude tento kanál spustený. Bude záležať na novom manažmente, ale prípravy môžu začať, tomu nikto a nič nebráni. Je možné pripraviť programový koncept tohto kanála, výrobnú a distribučnú filozofiu s využitím a rozšírením toho, čo máme dnes. Ako bude vybavený, ako sa bude pracovať so základňou - to sú veci, ktoré sa dajú riešiť aj dnes. Bez ohľadu na to, či je rok 2008 alebo 2010. Je to predpríprava, ktorá je nevyhnutná. Samotná realizácia potom už nie je problémová, pretože už dnes pripravujeme pracoviská tak, aby sa dala vysielať aj Štvorka. Minulý rok bol pre STV dosť nešťastný, v lete vznikli v spravodajstve problémy a veľké diskusie medzi vedením a redaktormi, nakoniec časť redaktorov odišla. V decembri ste prišli aj o generálneho riaditeľa. Napokon sa ale podarilo schváliť aspoň koncepciu spravodajstva. Ako by ste hodnotili jeho terajší stav? Terajší stav je vlastne pokračovaním istého kontinuálneho vývoja televízie. Nechcem hodnotiť rozhodnutia môjho predchodcu, pána Hrehu, nechcem hodnotiť rozhodnutia Rady STV, proste to, čo sa stalo, vnímam ako fakt. Materiál rozvoja hlavnej redakcie spravodajstva a športu bol prezentovaný v Rade STV už za mňa a myslím si, že má isté rezervy a je možné ho dopracovávať. Je šitý na mieru toho, čo je dnes. Že k zlepšeniam môže prísť, to vidím z dnešného pohľadu lepšie a bližšie, ako keď som to sledoval ako riaditeľ techniky. Určite sa dá pracovať s časom, ale hlavne sa dá pracovať s obsahom, ktorý je pre mňa v tejto chvíli jedným z najpodstatnejších meradiel. Nikto nám nebráni, aby sme sa zlepšovali. Musíme si vstúpiť do svedomia, aj preto, že leto 2007 poukázalo na isté rezervy v spravodajstve. Ja to nechcem nazývať krízou, lebo podľa môjho názoru je názorová rozdielnosť v takej redakcii, akou je spravodajstvo, normálna. Keď to však dopadne tak, ako sa to stalo v lete, potom vám príde následne veľa nových tvárí a šéfredaktor má isté obdobie problémy nastaviť redakciu. Nie je jednoduché siedmich - ôsmich nových redaktorov naučiť v rýchlosti a v tempe pracovať tak, aby sa jeho predstavy naplnili. Otázka je, či výber nových redaktorov bol správny... Verme, že áno. Súčasťou Hrehovho projektu bolo aj rozšírenie publicistiky, tiež sa však nerealizovalo... Po skončení relácie Pod Lampou, mala nastúpiť iná... Nestalo sa tak. Prehuplo sa to do obdobia, kedy som nastúpil ja. Z môjho pohľadu je dosť ťažké spúšťať takú širokospektrálnu reláciu v oblasti občianskej publicistiky, ako je tá, ktorá má nahradiť rozsah Lampy, s názvom Klub2. Myslím si, že je nevyhnutné, aby tá relácia bola a nielen ona. V oblasti publicistiky je veľa tém, ktoré je potrebné spúšťať s istou periodicitou. Komunikujem na túto tému aj so šéfredaktorom spravodajstva. Odvysielali sme prvú diskusnú reláciu o koncesiách, resp. poplatkoch za službu verejnoprávnych inštitúcií, bude mať, samozrejme, nadväznosť. Nasledovať budú ďalšie diskusie vo vzťahu k iným občianskym témam, ktoré vyplývajú z nových zákonov v oblasti sociálnych záležitostí, zdravotníctva, o nástupe digitalizácie... Viacerí členovia Rady STV sa vyjadrili, že nie sú spokojní s úrovňou verejnej služby, ktorú televízia poskytuje... Neviem, či si spomínate aj na minulé obdobie, kde sa veľmi často dávala za príklad pre STV Česká televízia (ČT). Vždy som to tak zvláštne vnímal, že obsahovo dávali Českú televíziu za príklad Slovenskej televízii. Nedávali však za príklad rozpočet ČT. Na Slovensku, tak ako v Českej republike trvá hodina 60 minút a vychádzajúc z tohto faktu, náklady na výrobu a vysielanie nie sú v ČR príliš vyššie ako v SR. Samozrejme, dá sa o tom polemizovať. Tým chcem len poukázať na fakt, že STV je dlhodobo finančne podvyživená. Dôvody, prečo tak je, nebudem rozoberať. V roku 1995 mala STV naposledy vyrovnaný rozpočet. Potom urobilo Slovensko niekoľko krokov, pri ktorých sa zodpovední nezaoberali dopadmi na verejnoprávne inštitúcie. Nastavili sa rôzne modely, či už pre Slovenské telekomunikácie alebo iné inštitúcie, ktoré poskytovali služby pre verejnoprávne inštitúcie. Dopad bol taký, že sa verejnoprávne inštitúcie postupne dostávali do finančného prepadu. Rástli výdavky, vymieňali sa manažmenty. Samozrejme, nechcem tým povedať, že aj manažmenty nemohli v tejto veci niečo urobiť, ale vždy tam bolo niečo, čo bolo tak trošku skryté, a kto si to uvedomí, určite si spomenie, o čom je reč. Dnešná situácia je taká, že parlament prijal zákon, ktorý konečne istým spôsobom nastavil parametre, ktoré hovoria o tom, že STV je tu pre každého, pre všetkých, v oblasti poskytovania informácií, ktoré nie sú všeobecne dostupné. Páči sa mi napríklad v ČR, že v ich zákone je zahrnutá aj inflácia. Keby bol tento prvok doplnený do tohto zákona, bol by viac nadčasový, i keď aj toto, čo bolo spravené, prinesie STV značné finančné prostriedky. Ak bude zákon naplnený tak, ako bol postavený, som presvedčený, že na budúci rok nebude mať televízia žiadne problémy, bude mať vyrovnaný rozpočet, vrátane STV3. Prijali ste vedenie STV v takej situácii, že na tento rok už rozpočet rátal aj s príjmom financií na základe nového zákona o koncesionárskych poplatkoch. Hoci bolo na 99 percent pravdepodobné že bude prijatý, to jedno percento neistoty ostávalo. Ekonóm Richard Sulík vás kvôli tomu označil za kozmonautov, lebo tvrdil, že si nevie predstaviť, ako môže niekto dať do rozpočtu príjem zo zákona, ktorý zatiaľ nie je schválený. Prečo ste teda takto koncipovali rozpočet? Ja som síce technik, ale na kozmonauta sa necítim. Nie je to o kozmonautike alebo o nejakej uletenej hypotéze. Bol tu veľmi reálny predpoklad, že zákon bude prijatý. Prijať rozpočet v tom správnom kontexte a pripravovať sa na programový koncept bez počítania aspoň s polovicou peňazí, ktoré by sme mohli navýšiť a ktoré prinesie nový zákon o platení koncesionárskych poplatkov, by bola istá nerozvážnosť, pretože programový koncept sa pripravuje na celý rok. Mali by ste navýšenie zdrojov, ale nemali by ste pripravené na čo sa využijú? Presne tak. Ide o to, aby boli peniaze v súlade s programovými návrhmi, ktoré dostávame od tvorcov. Museli by sme odmietnuť niekoľko desiatok ponúk, resp. desiatok programových titulov, ktoré sa pripravujú a ktoré aj vďaka týmto peniazom prinesieme na obrazovky. Napriek tomu všetkému, ani z týchto peňazí sme nevedeli pokryť programovú skladbu STV3. Brali sme do úvahy všetky odhady, tak STV, SRo a ministerstva kultúry. Vychádzajúc z týchto poznaní i napriek tomu, že by odhady mohli byť naplnené a ja si myslím, že v zásade budú, napriek tomu sme si nedovolili dať do rozpočtu ani polovicu odhadovaných navýšených príjmov. Dôvod je ten, že začiatok býva vždy ťažký a myslím si, že inak to nebude ani s aplikáciou nového zákona. Rád by som sa mýlil, pretože ak pôjde všetko ideálne, STV môže mať vyrovnaný rozpočet už v tomto roku. Podľa ekonóma Sulíka by bolo solidárnejšie a spravodlivejšie financovať STV zákonom stanoveným podielom na štátnom rozpočte. Viacej zarábajúci občania by platili vyššie dane a tým viac by prispievali aj verejnoprávne médiá, menej zarábajúci by prispievali menej alebo vôbec... Osobne si myslím, že pracovať s týmito pojmami je populistické. Ja som od roku 1990 poslancom v jednom meste na Slovensku. Ak by sme vychádzali z tohto princípu a vzali by sme, že ten kto zarobí viacej, bude platiť väčšie poplatky, tak potom aj za iné - poplatky za nehnuteľnosti, poplatky z pozemkov v obciach, poplatky za psov. Prečo platia občania za drahé domy tú istú daň, ako platia tí, ktorí majú obyčajné domy? Vcelku chápem, že je to populárne rozprávať týmto spôsobom, pretože ľuďom sa páči, keď im niekto povie, že budú menej platiť. Ak by som vychádzal z toho, že ja som len vykonávateľ povinností v rámci manažmentu STV, tak z tohto pohľadu mi môže byť úplne jedno, odkiaľ peniaze na fungovanie televízie dostanem. Z pohľadu občianskeho aj osobného platenie televízie podielom z rozpočtu nepovažujem za šťastné riešenie. Už len dohoda na tom, koľko to má byť, aká percentuálna čiastka to má byť a z ktorej kapitoly táto čiastka pôjde, by priniesla minimálne taký istý súboj, ako je dnes, či to má byť formou koncesionárskych poplatkov alebo zo štátneho rozpočtu. Česká republika sa vybrala cestou zvýšenia koncesionárskych poplatkov a zároveň znižovania podielu reklamy v ČT. Považujete to za nasledovaniahodný príklad? Myslím si, že nie je dôvod sa báť znižovať podiel reklamy vo verejnoprávnych inštitúciách. Skôr si myslím, že ak táto krajina prijala duálny systém, mala by otvoriť priestor, aby komerčné stanice mali z čoho žiť. Podľa môjho názoru by mala ísť dole, ale malo by sa súčasne nastaviť financovanie televízie z verejných zdrojov. Pripravuje sa voľba nového generálneho riaditeľa, aké sú vaše očakávania? Záleží na tom, s akou predstavou príde, pretože každý riaditeľ si prináša so sebou svoju vlastnú, i keď nie úplne inú koncepciu, aká je aktuálne nastavená. Podľa môjho názoru sa nedá vymyslieť úplne nová televízia. Od programovej skladby sa príliš odtrhnúť nemôže, ale môže podporiť vlastnú tvorbu. A ja očakávam, že to urobí, ak na to bude kondične dobre pripravená táto inštitúcia. Vznikla iniciatíva na podporenie dokumentárnej tvorby, tá iniciatíva je úplne legitímna a má zmysel, len televízia na to musí mať. Považujem za dôležité pripraviť si a dotiahnuť do konca zmenu spravodajského konceptu ako takého, dokončiť všetko v oblasti športu tak, ako sa začalo... Čo všetko prinesie nový riaditeľ, nedokážem predpovedať, i keď si viem veľa domyslieť, ale hovoriť môžem len sám za seba.
Copyright © TASR 2008
