MF SR - Podľa predloženého návrhu sa poslanie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (ďalej len „TASR“) vymedzuje ako poskytovanie služieb vo verejnom záujme. V prípade poskytovania pomoci pre spoločnosti, ktoré vykonávajú služby vo verejnom záujme nie je možné jednoznačne vylúčiť poskytovanie štátnej pomoci. Pravidlá pre posudzovanie, či predmetná pomoc spoločnostiam vykonávajúcim služby vo verejnom záujme predstavuje štátnu pomoc alebo nie, upravuje príslušný právny akt, ktorým je rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2005/C 297/04), (Ú. v. C 297/4 zo dňa 29.11.2005) a rozhodnutie Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu [oznámené pod číslom K(2005) 2673], Ú. v. EÚ L 312/67, 29.11.2005. Podľa rozsudku súdneho dvora vo veci Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg/ Nahverkehrgesselschaft Altmark GmbH [Altmark - rozhodnutie o prípade Altmark Trans GmbH (C-280/00 z 24.7.2003)] náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 Zmluvy o ES za predpokladu splnenia nasledovných štyroch súhrnných kritérií:
1. Prijímajúci podnik musí skutočne plniť záväzky súvisiace so službami vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované. ; 2. Parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočíta musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, aby touto náhradou nebola poskytnutá ekonomická výhoda, ktorá by mohla zvýhodniť prijímajúci podnik pred konkurenčnými podnikmi. Platba náhrady zo strany členského štátu za straty vzniknuté podniku bez použitia vopred stanovených parametrov takejto náhrady predstavuje finančné opatrenie, na ktoré sa vzťahuje pojem štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, ak sa dodatočne preukáže, že poskytovanie niektorých služieb v spojení s plnením záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme nebolo ekonomicky uskutočniteľné. ; 3. Náhrada nemôže prekročiť hodnotu nevyhnutnú na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme, pri zohľadnení relevantných príjmov a primeraného zisku. ; 4. Ak podnik, ktorý má plniť záväzky súvisiace so službami vo verejnom záujme, nebol v konkrétnom prípade vybraný podľa postupu verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber súťažiaceho schopného poskytovať tieto služby pre verejnosť za najnižšiu cenu, výška potrebnej náhrady sa musí stanoviť na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli priemernému podniku, ktorý dobre funguje.
Ak sú tieto štyri kritériá splnené, náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc a články 87 a 88 Zmluvy o ES sa neuplatňujú. Za účelom jednoznačného vylúčenia prvkov štátnej pomoci v prípade výkonov vo verejnom záujme vykonávaných zo strany TASR je potrebné, aby splnenie vyššie uvedených štyroch podmienok bolo jasne deklarované priamo v zákone, resp. v rámci zmluvy, ktorú podľa § 8 ods. 2 má uzatvárať TASR so štátom na obdobie jedného alebo viacerých rozpočtových rokov.
PMÚ SR - Všeobecná pripomienka zásadného charakteru ku koncepcii návrhu : Podľa názoru úradu nie je navrhovaná právna úprava zákona o TASR z hľadiska ochrany a podpory hospodárskej súťaže vhodným riešením pretrvávajúceho problému deformácie hospodárskej súťaže v danej oblasti, naopak, ešte prehlbuje deformáciu v uvedenej oblasti. V predmetnom návrhu pretrváva úradom identifikovaný rozpor s potrebami efektívne fungujúcej hospodárskej súťaže. Nie je vylúčené, aby štát finančne podporoval za transparentných podmienok určité subjekty. Finančná podpora štátu musí byť správne nastavená, pretože ak z finančnej podpory z verejných zdrojov profituje len jeden subjekt v odvetví, môže to viesť k zvýhodňovaniu podporovaných subjektov a tak k skresleniu súťaže na trhu. Preto ak je príspevok poskytovaný len jednému subjektu v odvetví (bez ohľadu na jej formu, vlastníctvo a pod.) je nevyhnutné, aby pri jeho poskytovaní bola zachovaná súťažná neutralita. Pri poskytovaní finančnej podpory štátu, aby sa minimalizovali dopady na súťaž, musí byť konkrétne vymedzený účel, na ktorý sa príspevok poskytuje. Podľa názoru úradu sú v návrhu príliš široko koncipované činnosti, ktoré by TASR mala vykonávať vo verejnom záujme a na ktoré by mal štát prispievať, resp. nie sú v návrhu vymedzené jednoznačne. Z uvedeného znenia návrhu tak nie je zrejmé, na financovanie ktorých činností TASR bude štát prispievať. Je potrebné presne a konkrétne vymedziť služby verejnosti, ktoré budú účelovo dotované príspevkom štátu. Mali by to byť iba tie činnosti a služby, ktoré vzhľadom na ich povahu a charakter nie sú komerčne zaujímavé, avšak je nevyhnutné ich poskytovať vo verejnom záujme. V zmysle § 4 návrhu poslaním tlačovej agentúry je poskytovanie služieb verejnosti. Zo znenia § 5 návrhu vyplýva, že poskytovanie uvedených služieb je hlavnou činnosťou agentúry, z ktorej plynie TASR príjem v zmysle § 8 ods. 1 písm. a). Návrh zákona tak nerozlišuje, ktoré činnosti agentúry majú komerčný charakter, a ktoré činnosti sa považujú za službu verejnosti. Služba verejnosti (krytá príspevkom štátu) je vlastne totožná s hlavnou činnosťou, za ktorú agentúra získava tržby na komerčnej báze. Zo znenia zákona tak nie je zrejmé, na ktoré služby bude prispievať štát a v akej výške. Takýto systém je netransparentný a nehospodárny a vedie k narušovaniu súťaže. Úrad preto v zmysle vyššie uvedených skutočností požaduje konkrétne vymedzenie, ktoré zo služieb budú poskytované vo verejnom záujme, vymedzenie okruhu prijímateľov týchto služieb, ceny a podmienky, za akých majú byť tieto služby poskytované, ako aj odôvodnenie a nastavenie vhodného a transparentného systému financovania služieb vo verejnom záujme zo strany štátu, vrátane preukázania, prečo je ich nevyhnutné financovať z verejných zdrojov. Na základe uvedeného zásadne nesúhlasíme s predloženým návrhom v zmysle uvedených pripomienok.