Zase to SME, zase ten Harabin
1. Podľa informácií dostupných zo spisového materiálu Ministerstva spravodlivosti SR je menovaný macedónskym štátnym občanom. Pokiaľ ide o jeho národnosť, údaje sa líšia (macedónska, albánska). 2. V prípade odsúdeného macedónskeho štátneho občana má dôjsť k odovzdaniu na výkon zvyšku trestu odňatia slobody, nie k vydaniu osoby na výkon trestu odňatia slobody, ako sa nesprávne uvádza v článku. Vydanie a odovzdanie sú dva rôzne inštitúty právneho styku s cudzinou a je nevyhnutné ich rozlišovať. Kým v prípade vydania je účelom konania zabezpečenie prítomnosti osoby v konaní pred súdom, resp. zabezpečenie výkonu trestu uloženého v dožadujúcom štáte – t.j. záujem štátu na vykonaní trestného konania pred príslušnými orgánmi štátu, kde sa vedie konanie, resp. zabezpečenie výkonu trestu v štáte, ktorý osobu odsúdil. Pri odovzdaní odsúdeného ide predovšetkým o zabezpečenie resocializácie už odsúdenej osoby, ktorá sa nachádza na území odsudzujúceho štátu, ale má záujem vykonať trest uložený v odsudzujúcom štáte v inom štáte – najčastejšie v štáte, ktorého je občanom. 3. Ministerstvo spravodlivosti SR udelilo súhlas s odovzdaním odsúdeného do cudziny podľa § 523 ods. 1 Trestného poriadku 15. februára 2007, t.j. rok predtým, ako uvádza autor vo svojom článku, hoci predchádzajúce vyjadrenie, ktoré si autor vyžiadal od ministerstva, už obsahovalo konkrétny vyššie uvedený dátum. MS SR postupovalo striktne podľa zákona. 4. Inštitút odovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody je bežným medzinárodnoprávnym inštitútom. ČSSR bola zmluvnou stranou Dohovoru o odovzdávaní osôb odsúdených na trest odňatia slobody na výkon trestu v štáte, ktorého sú štátnymi občanmi (Berlín 19.5.1978, vyhl.č. 123/1980 Zb.) a Slovenská republika je týmto dohovorom naďalej viazaná. Najčastejšie používaným dohovorom v praxi je v súčasnosti Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb (ozn. č. 553/1992 Zb.), ktorý doposiaľ ratifikovalo 46 zo 47 členských štátov Rady Európy a 17 nečlenských štátov Rady Európy (Austrália, Bahamy, Bolívia, Kanada, Chile, Kostarika, Ekvádor, Izrael, Japonsko, J. Kórea, Mauricius, Mexiko, Panama, Tonga, Trinidad a Tobago, Spojené štáty americké, Venezuela). 5. Najčastejšie dochádza k odovzdávaniu odsúdených vo vzťahu s Českou republikou a susediacimi štátmi (ide o logický dôsledok toho, že veľa občanov týchto štátov žije na území SR a veľa slovenských občanov žije na území týchto štátov). 6. V rámci Európskej únie bola 15. februára 2007 dosiahnutá dohoda (na úrovni Rady ministrov spravodlivosti) o rámcovom rozhodnutí upravujúcom odovzdávanie odsúdených osôb v rámci Európskej únie, pričom ide o skoro automatické odovzdávanie odsúdených osôb medzi členskými štátmi EÚ, v určitých prípadoch aj proti vôli odsúdeného (t.j. bez jeho súhlasu). K celej veci ešte považujem za potrebné uviesť, že podľa čl. 15 písm. a) Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb z roku 1983: „Vykonávajúci štát poskytne odsudzujúcemu štátu tieto informácie o výkone trestu: a) kedy považuje výkon trestu za ukončený; b) keď odsúdená osoba ujde ešte predtým, než je výkon trestu ukončený, alebo c) keď si odsudzujúci štát vyžiada osobitnú správu.“
Michal Jurči, hovorca MS SR
