Niektorí nechcú, on áno
Vážený pán Mgr. Bohumír Bobocký predseda Rady STV
Dovoľujem si Vás oboznámiť s mojim Stanoviskom k vývoju v STV (priložené v prílohe a zverejnené na stránke) http://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=5678
ktoré vyjadruje moje rozhodnutie kandidovať za člena Rady STV.
Ubezpečujem Vás, že po mojom zvolení budem razantne presadzovať záujmy širokej verejnosti, koncesionárov, Zákon o STV a najmä nápravu panujúceho stavu.
Ak Rada STV dovtedy nenájde silu pomenovať problémy tohto verejno-právneho média, neučiní kroky vedúce k náprave a bude otáľať s vyjadrením nedôvery generálnemu riaditeľovi a jeho „tzv. top-manažmentu“ som pripravený, aj na základe osobností a inštitúcií mne vyjadrujúcich podporu, navrhnúť na prvom zasadnutí, na ktorom budem prítomný, okamžité odvolanie GR STV, pána Nižňanského.
Dúfam, že ste si vedomý, aké nielen finančné ujmy tým môžu STV vznikať. Spolieham, že moje stanovisko pochopíte a v skorej budúcnosti budeme môcť spolu komunikovať v prospech ozajstného progresu v Slovenskej televízii.
S pozdravom Daniel Mikletič
Daniel Mikletič: Stanovisko k vývoju v Slovenskej televízii
Vývoj v Slovenskej televízii sa opäť neuberá želaným smerom. Napriek vyhláseniam a prí-sľubom z projektu nového Generálneho riaditeľa STV o vytvorení „tvorivej autorskej dielne“ je súčasný stav viac než zakonzervovaný a divák dosiaľ nepostrehol očakávané zmeny. Nenastáva proklamovaná zmena k posilneniu vlastnej tvorby, konsenzu s odbornou verej-nosťou, zástupcami tvorcov, umelcov, autorov, interpretov či umeleckých stavovských orga-nizácií, profesných skupín a podobne. Nižňanského predstava o sľubovanej „materskej lietadlovej lodi“ končí kdesi v horných kajutách vo všeobecnom veselí, streľby štartovacej pištole a šampusu, pri potápajúcom sa Titanicu. Informácie prenikajúce zo STV sú znepokojujúce a hovoria o príkrom odklone od národ-ného charakteru média verejnej služby – nové formáty a programy sú opäť bez konkurzu zadávané do externého prostredia, opäť sa vraj nakupujú drahé zahraničné licencie, miesto posilňovania vlastných kapacít sú zákazky (napr. dabingu) údajne zadávané podivným „garážovým“ firmám, neprehľadné sú finančné toky, nie je definovaná stratégia programovej koncepcie, nekoncepčne pôsobia programové zmeny a zaradenie nových formátov do jesennej vysielacej štruktúry, absentuje predstava o Programovej štruktúre od roku 2009, uspatá je aj vízia prechodu k verejno-právnemu multiplexu, nie najšťastnejšia je komunikácia s Radou STV. Generálny riaditeľ STV doteraz nepredložil novú organizačnú štruktúru, napriek prísľubom neoboznámil Radu STV so svojim tzv. „top-manažmentom“, neobmedzil počet riaditeľov, nezrušil podozrivé dcérske spoločnosti, neprijíma dôsledne opatrenia k profesionalizácii ľudských zdrojov, zvýšeniu výrobných kapacít, skvalitneniu úpadku spravodajstva a publicistiky, programovej skladby v prospech vlastnej tvorby. Podľa mojich informácií sú námety väčšiny slovenských tvorcov a producentov odkladané na neurčito... V STV panuje znovu atmosféra arogancie moci. Všetky sily a prostriedky boli venované štartu okruhu Trojka, ktorý však dosahuje len nedostatočné pokrytie územia Slovenska, nahráva komerčným zámerom súkromným distribučným spoločnostiam, marginálne oslovuje divákov a jej „poolympijská“ budúcnosť je viac než nejasná. Je „verejným tajomstvom“, že Slovenské televíziu riadi vlastne niekto iný. Všetci noví „Nižňanského muži“ a jedna ženská „rozprávková bytosť“ sú akoby v súkolí ďalšieho tunelovania inštitúcie patriacej širokej verejnosti. STV potichu opúšťajú poslední zamračení nositelia zvyšku svojich názorov. Chodbami v Mlynskej doline, ako bludný Holanďan s výzorom zneužitého maskota, chodí poradca, ktorý zrazu nemá komu radiť. Radoví zamestnanci STV mlčia a potajmo krútia hlavami nad častými neprofesionálnymi zásahmi do výroby a neefektívnym nakladaním prostriedkov pri realizácii programov. Rada STV čaká v pozícii „mŕtveho chrobáka“ na plnenie zákonných povinností riaditeľa, po čiastočnej listovej prestrelke s ním možno upadá do letargie. Jej zloženie je však azda závislé na politickom „požehnaní“ názorov, preto čaká na výstupy z koaličných rád. V augustových sparnách však zatiaľ niet politickej vôle čosi v STV meniť. Všeobecne panujú názory, že buď by sa mala STV „samo-očistiť“, či na strane druhej „samo-zničiť“. Tieto skutočnosti ma mrzia, a to aj preto, že pred voľbou riaditeľa som mu bol čiastočne nápomocný. Zhodou náhod som mu do jeho kandidátskej prezentácie poskytol moju predstavu o sektore zábavy a hudby vyplývajúcu z dôslednej analýzy televízií verejnej služby v Európe. Ako mnohí iní, som veril, že to myslí úprimne. Zmýlil som sa! Preto som sa rozhodol, po zrelom uvážení, kandidovať za člena Rady STV. Uvedomujem si, že toto moje rozhodnutie, nie je možné bez podpory. Nakoľko nie som (a nikdy som nebol) členom žiadnej politickej strany, dúfam len v podporu jednotlivcov, osobností a subjektov, ktorých si vážim a verím, že im ešte stále nie je Slovenská televízia ľahostajná. Preto som po podaní návrhu do NR SR, všetkými dostupnými cestami (mailom, telefonicky, osobne) oslovil niektoré inštitúcie, organizácie a najmä osobnosti s prosbou o vyjadrenie podpory mojej kandidatúry. Ďakujem za prvé povzbudivé reakcie a verím, že sa pridajú aj ďalší, ktorí pociťujú stav v Slovenskej televízii za kritický. Toto stanovisko zasielam všetkým dostupným redakciám a médiám na Slovensku s nádejou, že bude tlmočené širokej verejnosti, koncesionárom, všetkým, ktorí STV platia a tým, čo by mali dbať na jej riadne fungovanie v rámci platných zákonov. Daniel Mikletič
Daniel Mikletič (1959) - absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Odbor žurnalistika- scenárista, textár, producent a režisér- dramaturg STV v rokoch 1989 až 1991- spolupracujúci na desiatkach projektov vo všetkých TV na Slovensku
