SLOVAK MEDIA NEWS
Podnietiť rozhovory o slobode slova v médiách je jednou z hlavných priorít novovzniknutej slovenskej pobočky Medzinárodného tlačového inštitútu (International Press Institute - IPI) na Slovensku. "Chceme vytvoriť dialóg cez ľudí, ktorí majú v redakciách rozhodujúce slovo, čiže našimi členmi sú šéfredaktori alebo generálni riaditelia," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii po prvom riadnom zasadnutí Valného zhromaždenia v Bratislave riaditeľ celosvetovej IPI David Dadge.
Základný kameň slovenskej pobočky položila diskusia k tlačovému zákonu, kde chýbal jednotný hlas žurnalistov. V blízkej budúcnosti chce IPI Slovensko kontroverzný tlačový zákon znova predložiť na Ústavný súd SR. Podľa členky Správnej rady IPI Slovensko a generálnej riaditeľky Rádia Expres Evy Babitzovej však organizácia nie je odpoveďou na nedostatočnú aktivitu Slovenského syndikátu novinárov. "Syndikát je masovou organizáciou, ktorej členmi sú novinári, vydavatelia, šéfredaktori a podobne. IPI združuje len osobnosti, ktoré majú vo svojom médiu závažné slovo," vysvetľuje Babitzová.
Medzinárodný tlačový inštitút pôsobí vo vyše 120 krajinách sveta, pre Slovensko je pobočka výzvou. "Členovia IPI z celého sveta sa vždy stretávajú na výročnom kongrese. Je to fantastická príležitosť na výmenu skúseností, možno tam stretnúť osobnosti zo všetkých médií a absolútne voľne sa porozprávať so šéfredaktormi Neue Zürcher Zeitung alebo New York Times - kde inde máte takú príležitosť?" hovorí člen predstavenstva Slovenskej tlačovej agentúry SITA a Správnej rady IPI Pavol Múdry. O členstvo už podľa Babitzovej prejavili záujem najrelevantnejší hráči na slovenskom mediálnom trhu, medzi inými denníky Sme, Pravda, týždenníky .týždeň a Trend, vydavateľský dom Ringier či televízie Markíza, Joj, Rádio Expres a tlačová agentúra SITA.
IPI založilo 34 šéfredaktorov z 15 krajín v októbri 1950 na stretnutí v Columbia University v New Yorku. Ako nezisková stavovská organizácia bude aj na Slovensku v prípade porušenia slobody tlače vydávať stanoviská, písať listy štátnym činiteľom a iným spôsobom upozorňovať na neštandardné kroky. Jej cieľom nie je bojovať proti niečomu či niekomu, ale za niečo, za slobodu slova, slobodu médií, uviedol Múdry.
Televízia JOJ dnes spúšťa hudobnú internetovú televíziu www.huste.sk. Nonstop, bezplatná internetová televízia je rozdelená na tri kanály – hudobný, športový a zábavný a ponúkne aj bezplatnú možnosť videa na vyžiadanie. Agentúru SITA o tom informoval Bohdan Fedor, marketing and content manager New Media TV JOJ.
Hudobný kanál Hustéklipy.sk ponúka rôzne žánre, rock, hip hop, pop a ďalšie. Jeho dramaturgia vznikne hlasovaním používateľov, ktorí môžu hlasovať raz denne za akýkoľvek videoklip. Do budúcnosti sa tiež počíta s funkciou on demand, umožňujúcej okamžité prehratie obľúbeného videoklipu. Športový kanál Hustýšport.sk je postavený na živých prenosoch z domácich najvyšších súťaží v hokeji a futbale, najvyššej ligy hádzanej a ďalších športov. Tretí, zábavný kanál Hustázábava.sk prezentuje pôvodnú tvorbu televízie JOJ. Obsahuje však aj študentské filmy Vysokej školy múzických umení, prehliadku animovanej tvorby a v budúcnosti sa počíta aj s vlastnou tvorbou špeciálne pre tento kanál.
Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe k spusteniu internetovej televízie, Huste.sk je strategickým projektom TV JOJ. Podľa Ondreja Jurovčáka, riaditeľa Nových Médií TV JOJ totiž patrí podnikanie v oblasti internetu medzi strategické piliere rozvoja televízie. Huste.sk chce osloviť najmä mladú generáciu a bude zadarmo. Uživiť by ju mala najmä internetová reklama, pričom JOJ avizuje, že príde aj s jej novými formami.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) zmení od 1. januára budúceho roka svoje postavenie, keď sa pretransformuje z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu.
Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) zmení od 1. januára budúceho roka svoje postavenie, keď sa pretransformuje z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu. Vyplýva to z návrhu zákona o TASR, ktorý dnes schválil parlament. Agentúra sa definuje ako verejnoprávna, národná, nezávislá informačná inštitúcia poskytujúca službu verejnosti v oblasti spravodajstva. TASR bude mať autonómne postavenie, sama bude nakladať so svojím majetkom.
Poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý neuspel so svojím návrhom, podľa ktorého mala agentúra zverejňovať informácie získané v rámci hlavnej činnosti na internete najneskôr 24 hodín po ich spracovaní. Rovnako nepresadil, aby prezidentovi, parlamentu, vláde, Ústavnému súdu, Najvyššiemu kontrolnému úradu, Kancelárii súdnej rady, Kancelárii verejného ochrancu ľudských práv a iným ústredným orgánom štátnej správy TASR poskytovala informácie bezplatne.
Nová právna úprava vyplýva podľa ministerstva kultúry z nutnosti nahradiť prekonaný legislatívny predpis z roku 1992. Ten bol prijatý ešte v čase existencie Československej tlačovej kancelárie. Okrem postavenia agentúry sa definuje aj jej hlavná činnosť a úlohy. K nim patrí napríklad vyhľadávanie, spracovávanie a sprostredkovanie informácií iným médiám a verejnosti. Na nekomerčné použitie bude verejnosti poskytovať zadarmo svoj slovný archív a po postupnej digitalizácii aj obrazový archív.
V rámci hlavnej činnosti sa osobitne vymedzujú povinnosti tlačovej agentúry, ktoré vykonáva vo verejnom záujme a na ktoré bude tlačovej agentúre poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu. Ide o poskytovanie informácií o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov EÚ, vyhľadávanie a spracovávanie informácií zo SR pre zahraničie či zhromažďovanie a sprístupňovanie databáz obrazových a zvukových záznamov v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely.
Na služby vo verejnom záujme získa agentúra 52,6 milióna Sk (1,69 milióna eur), čo je aj výška doterajšieho príspevku na činnosť agentúry. Na tento účel podpíše ministerstvo kultúry s TASR zmluvu, ktorá sa uzatvorí na jeden až tri rozpočtové roky a bude špecifikovať spôsob využitia príspevku od štátu.
Ekvivalentom k radám ostatných dvoch verejnoprávnych médií bude Správna rada TASR, zložená z piatich členov. Štyroch z nich volí a odvoláva Národná rada SR na návrh parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Pôjde o odborníkov z oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Jedného volia a odvolávajú zamestnanci agentúry zo svojich radov. Táto päťročná funkcia je nezlučiteľná s politickou činnosťou ani s niektorými aktivitami v mediálnej oblasti.
Nadpolovičnou väčšinou hlasov zvolia členovia rady na základe verejného vypočutia na päťročné funkčné obdobie generálneho riaditeľa.
V európskych krajinách existujú rôzne formy tlačových agentúr. Od štátnych cez akciové spoločnosti s majoritnou účasťou štátu (Slovinsko, Portugalsko, Turecko, Španielsko, Poľsko), akciové spoločnosti s minoritným zastúpením štátu (Francúzsko, Grécko) až po obchodné spoločnosti (napríklad Belgicko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia či Nemecko). Ako verejnoprávne inštitúcie čiastočne napojené na štátny rozpočet fungujú agentúry v ČR, Chorvátsku a Maďarsku. "Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila ani čiastočne sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych agentúr," pripomína rezort kultúry.
Zákon po podpísaní prezidentom nadobudne účinnosť 1. januára 2009. 
Televízia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) TV 13, ktorá mala podľa predsedu BBSK Milana Murgaša vysielať od 10. septembra, ešte stále nevysiela. Ako dnes TASR informoval výkonný riaditeľ televízie Miroslav Lupták, Rada pre vysielanie a retransmisiu SR práve dnes schválila zmenu programovej služby z TV BBSK na TV 13, zmenu v štatutárnych orgánoch Televíznej spoločnosti BBSK, a. s. a spôsob šírenia signálu.
Dúfam, že do zajtra 24. septembra budeme mať podpísanú zmluvu s káblovou televíziou UPC, ktorá by nás mala vysielať nie v digitálnych, ale klasických rozvodoch v Banskej Bystrici a vo Zvolene, povedal dnes Lupták. Za odkladom začiatku vysielania boli tiež technické problémy, ktoré však nechcel bližšie konkretizovať.
BBSK podľa Murgaša nebol spokojný s informovaním o činnosti regionálnej samosprávy a preto založil vlastnú televíziu. Očakáva spätnú väzbu od občanov a chce, aby sa tu prezentovali organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Podľa neho objektívnosť vysielania zabezpečia jej riadiace orgány predstavenstvo a dozorná rada, v ktorej je vyvážené zastúpenie poslancov koalície a opozície. Sám v týchto orgánoch nie je.
V predstavenstve Televíznej spoločnosti BBSK, a. s., ktorá televíziu prevádzkuje, opoziční poslanci absentujú a v sedemčlennej dozornej rade je len jeden. Predsedom predstavenstva tejto spoločnosti je najbližší spolupracovník župana Murgaša, z korupcie obvinený riaditeľ úradu BBSK Ján Marcinek, ktorého orgány činné v trestnom konaní obvinili z prijatia dvojmiliónového (66.388 eur) úplatku. Spolu s ním obvinili aj riaditeľku Domova sociálnych služieb Milenu Demeterovú z podplácania.
Stopercentným akcionárom Televíznej spoločnosti BBSK, a. s. je Banskobystrický samosprávny kraj. Jej základné imanie je milión korún (33.194 eur). V súčasnosti má deväť interných zamestnancov a päť externých spolupracovníkov.
Copyright © TASR 2008
