MEDIA NEWS
Vatikán zavádza vlastný kanál YouTube, aby sa tak mohol viac priblížiť "digitálnej generácii" a mohol lepšie kontrolovať on-line imidž pápeža Benedikta XVI. Predstavitelia Vatikánskej televízie a internetovej spoločnosti Google to oznámili v piatok. Arcibiskup Claudio Maria Celli, ktorý predsedá Pápežskej rade pre spoločenskú komunikáciu, povedal, že pápež kanál explicitne schválil. Podľa jeho slov je Benedikt "mužom dialógu", ktorý sa chce kontaktovať s ľuďmi, kdekoľvek sú. Celli uviedol, že Vatikán zavádza kanál, aby tak mohol kontrolovať pápežov imidž, ktorý je podľa neho na stránkach používaný s "rešpektom i bez neho". Svätá stolica plánuje svoju stránku www.youtube.com/vaticanit denne aktualizovať. Dostupná je v taliančine, nemčine, angličtine a v španielčine. Celli prirovnal kanál k pápežovým púťam po celom svete, počas ktorých sa stretáva s miliónmi veriacich. Ako dodal, majiteľovi YouTube, spoločnosti Google, "nezaplatili ani cent", pretože Vatikán zriadil kanál ako "ponuku" pre svet.
Francúzsko je pripravené poskytnúť 600 miliónov eur v nasledujúcich troch rokoch na pomoc tlači. Sobotňajšie vydanie denníka Le Monde informuje o opatreniach, ktoré má navrhnúť prezident Nicolas Sarkozy. Z článku vyplýva, že štát chce odložiť zvýšenie poštových poplatkov za distribúciu tlače, ako aj to, že štátne inštitúcie majú v pláne zdvojnásobiť počet platenej inzercie v elektronickej a printovej tlači. Pomoc sa dotkne aj zníženia sociálnych odvodov.
Elyzejský palác po konzultáciách s vydavateľmi navrhuje, aby 18 roční mali počas jedného roka predplatné vybraného titulu zdarma. Bezplatný titul tejto vekovej kategórii pritom poskytne vydavateľ a štát zabezpečí jeho distribúciu. Súčasťou balíka je aj profesionalizácia internetovej tlače. Krajina by mala prijať zákon, ktorý oficiálne uzná štatút webového novinára. Paríž sa pokúsi vybojovať v Európskej komisii aj zníženú DPH na 2,1 percent pre online médiá. Investície do webu budú môcť byť odpísané z daní. Na záver chce štát prispieť na modernizáciu tlačiarní tak, aby sa náklady znížili o 30-40 percent.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Francúzsko je pripravené poskytnúť 600 miliónov eur v nasledujúcich troch rokoch na pomoc tlači. Sobotňajšie vydanie denníka Le Monde informuje o opatreniach, ktoré má navrhnúť prezident Nicolas Sarkozy. Z článku vyplýva, že štát chce odložiť zvýšenie poštových poplatkov za distribúciu tlače, ako aj to, že štátne inštitúcie majú v pláne zdvojnásobiť počet platenej inzercie v elektronickej a printovej tlači. Pomoc sa dotkne aj zníženia sociálnych odvodov.
Elyzejský palác po konzultáciách s vydavateľmi navrhuje, aby 18 roční mali počas jedného roka predplatné vybraného titulu zdarma. Bezplatný titul tejto vekovej kategórii pritom poskytne vydavateľ a štát zabezpečí jeho distribúciu. Súčasťou balíka je aj profesionalizácia internetovej tlače. Krajina by mala prijať zákon, ktorý oficiálne uzná štatút webového novinára. Paríž sa pokúsi vybojovať v Európskej komisii aj zníženú DPH na 2,1 percent pre online médiá. Investície do webu budú môcť byť odpísané z daní. Na záver chce štát prispieť na modernizáciu tlačiarní tak, aby sa náklady znížili o 30-40 percent. 
Opätovné publikovanie nemeckých nacistických novín spolu s poznámkami ministra propagandy Josepha Geobbelsa spustilo v Nemecku ostrú diskusiu o vhodnosti tohto kroku.
Úrady sa už pokúsili stiahnuť noviny Völkischer Beobachter zo stánkov. "Aktuálne" číslo z 1. marca 1933, je už druhým v sérii, za ktorou stojí britský vydavateľ Peter McGee. Ten plánuje znovu vydávať nacistickú tlač až do roku 1945. Na titulnej strane posledného čísla, ktoré sa vo štvrtok dostalo do nemeckých novinových stánkov, je budova parlamentu v plameňoch, čo sa považuje za symbolický moment pri nástupe diktátora Adolfa Hitlera k moci. Hitler sa stal kancelárom štyri týždne pred požiarom, ten využili nacisti na to, aby "dokázali", že komunisti chystali puč proti nemeckej vláde, čím chceli ospravedlniť tvrdé zásahy voči nim. "Vraždy, teror, požiar a ničenie: toto sú hrozné veci, ktoré táto fanatická strana (komunisti) necháva za sebou," napísal Goebbels v komentári na prvej strane čísla. Bavorské ministerstvo financií, ktoré vlastní práva na všetky publikácie najvýznamnejšieho nacistického vydavateľstva, tento víkend nariadilo, aby sa noviny stiahli z predaja, a zakázalo ich ďalšie vychádzanie. Úrady sa obávajú reakcií ľudí, ktorí prežili holokaust, a možného zneužitia novín zo strany neonacistov. Toto rozhodnutie však vzbudilo búrlivú diskusiu o slobode tlače. Šéfeditorka série Sandra Paweronschitzová označila tvrdenie, že noviny by mohli povzbudiť neonacistické aktivity, za "rovnako krátkozraké ako nesprávne". Zdôraznila, že opätovné vydania novín sprevádzajú komentáre vplyvných historikov, ktorí uvádzajú vtedajšie udalosti do historického kontextu. "Proti tomuto útoku na slobodu tlače budeme bojovať všetkými legálnymi prostriedkami - ak to bude nutné nielen pred civilnými súdmi, ale aj na Federálnom ústavnom súde," povedala. Proti opätovnému vydávaniu nacistickej tlače nie je dokonca ani Centrálna rada Židov v Nemecku, jej šéfka Charlotte Knoblochová sama podporuje vydávanie týchto novín ale dúfa, že ľudia budú popri článkoch čítať aj poznámky historikov. "Pre mňa ako pre človeka, ktorý prežil holokaust, znamenajú tieto texty oveľa viac ako len zaujímavé historické dokumenty. Sú súčasťou mučivej skutočnosti, na ktorú si stále spomínam," uviedla vo svojom komentári na stránke vydavateľa. Dodala však, že ak by ľudia čítali len propagandu, mohlo by to byt "katastrofálne".
Nemecké úrady začali v sobotu so sťahovaním stoviek výtlačkov časopisu, ktorý obsahuje reedície starých novín z nacistickej éry. Ako informoval nemenovaný hovorca ministerstva spravodlivosti spolkovej krajiny Bavorsko, tamojšie orgány zadržali 280 kópií týždenníka Zeitungszeugen, ktorého súčasťou je vydanie nacistického denníka Völkischer Beobachter z 1. marca 1933. Ďalšie výtlačky by mali podľa neho zhabať v nasledujúcich dňoch.
Konfiškácia výtlačkov kontroverzného časopisu prebieha v celom Nemecku po tom, ako úrady vo štvrtok podnikli právne kroky proti jeho britskému vydavateľovi Petrovi McGeemu. Bavorské ministerstvo financií, ktoré vlastní autorské práva na všetky nacistické noviny a písomnosti Adolfa Hitlera, oznámilo, že plánuje McGeeho žalovať pre ich porušenie. Bavorská vláda tiež vyjadrila obavy, že materiál by mohol pohoršiť pamätníkov holokaustu alebo by ho mohli zneužiť neonacisti. Druhé vydanie Zeitungszeugen s reedíciami troch nacistických novín začali predávať vo štvrtok. Vydavateľ časopisu vyjadril názor, že nemecké úrady svojimi krokmi porušujú tlačovú slobodu.
Členovia britskej vlády včera kritizovali spravodajskú televíziu BBC, pretože odmietla odvysielať výzvu na humanitárnu zbierku pre vojnou postihnuté pásmo Gazy.
Verejnoprávna BBC odmietnutie inzerátu odôvodnila tým, že by to mohlo poškodiť jej reputáciu ako nestranného média. Podľa BBC tiež nie je isté, či by sa na chaotickom území pomoc dostala k tým, ktorí ju potrebujú.
Hlavné britské súkromné vysielacie stanice inzerát odmietli tiež, informovala agentúra AP. Minister pre medzinárodný rozvoj Douglas Alexander označil krok BBC za "zlé rozhodnutie" a televíziu vyzval, aby uverejnenie inzerátu znovu zvážila.
Minister zdravotníctva Ben Bradshaw nazval rozhodnutie televízie nepochopiteľným. Obvinil televíziu, financovanú z verejných zdrojov, že je zastrašená izraelskou vládou.
BBC predtým zadarmo poskytla vysielací čas výboru naliehavej pomoci pri nešťastiach, ktorý zastrešuje humanitárne organizácie, ako sú Červený kríž, Oxfam alebo Zachráňte deti (Save the children).
Vďaka uverejneným výzvam sa zozbierali milióny britských libier na pomoc obetiam vojny a prírodných pohrôm v Kongu, Mjanmarsku a inde vo svete, pripomína AP.
Generálny riaditeľ BBC Mark Thompson povedal, že kríza v Gaze bola z novinárskeho hľadiska veľmi kontroverznou. Uverejnenie inzerátu by mohlo spochybniť nezaujatosť BBC pri celkovom informovaní o týchto udalostiach.
Novinárska organizácia zaslala dnes protestný list zimbabwianskemu veľvyslancovi v Číne. Novinári v ňom protestovali proti útoku manželky prezidenta Roberta Mugabeho na hongkonského fotografa.
V liste pre zimbabwianskeho veľvyslanca Fredericka Shavu prezident Klubu zahraničných korešpondentov v Hongkongu vyjadril "hlboké zdesenie nad hanebným incidentom."
Richard Jones (42) z agentúry Sinopix utrpel totiž pred desiatimi dňami modriny a poranenia po tom, čo ho mala napadnúť prvá dáma Zimbabwe. Jones fotografoval Grace Mugabeovú (43) počas nákupov v bývalej britskej kolónii, kde jej dcéra Bona študuje. Fotograf mal povolenie fotiť pre londýnsky denník Sunday Times, keď bol konfrontovaný najprv s bodyguardom a potom s prezidentovou manželkou osobne.
Polícia vyšetruje útok, ktorý sa odohral pred nákupným centrom v obľúbenej turistickej časti mesta, dodáva tlačová agentúra DPA.
Copyright © TASR 2009
