Medzinárodnej novinárskej organizácii Reportéri bez hraníc udelili včear v nemeckom Aachene za jej angažovanosť európsku mediálnu cenu Medailu Karola Veľkého. Prestížne nedotované ocenenie s oficiálnym názvom Médaille Charlemagne pour les Médias Européens udeľuje rovnomenný spolok od roku 2000 každoročne osobnostiam a inštitúciám za zásluhy o integráciu a vzdelávanie v mediálnej sfére na starom kontinente. V jej zdôvodnení, s ktorým na slávnostnom akte oboznámila predsedníčka príslušného kuratória Frauke Gerlachová, sa vyzdvihol dôležitý príspevok organizácie Reportéri bez hraníc k základným európskym hodnotám. Doterajšími laureátmi tohto ocenenia sú britský novinár, vydavateľ a diplomat sir George Weidenfeld (2000), holandský spisovateľ Cees Noteboom (2001), nemecký filmový a televízny producent slovenského pôvodu Jan Mojto (2002), francúzsky filmový režisér Jean-Jacques Annaud (2004), nemecký novinár, bývalý intendant Západonemeckého rozhlasu (WDR) Fritz Pleitgen (2005), poľská herečka Krystyna Janda (2006) a svetoznámi Berlínski filharmonici (2007). Vlani sa laureátmi Medaily Karola Veľkého stali renomovaní filmári Fatih Akin z Nemecka a Abdellatif Kechiche z Francúzska. V Aachene udeľujú už od roku 1950 osobnostiam a inštitúciám, ktoré sa zaslúžili o proces zjednocovania starého kontinentu, jedno z najvýznamnejších európskych ocenení - Cenu Karola Veľkého. Obe ocenenia nesú meno franského kráľa a prvého stredovekého rímskeho cisára Karola Veľkého (742-814). Laureátmi tej staršej a známejšej sa stali okrem iných významní politici a štátnici ako Konrad Adenauer (1954), Winston Churchill (1955), Joseph Luns (1967), Walter Scheel (1977), španielsky kráľ Juan Carlos I. (1982), Henry Kissinger (1987) či Francois Mitterrand a Helmut Kohl, ktorí ocenenie získali spoločne v roku 1988. Po spoločenských zmenách v strednej a východnej Európe sa medzi laureátmi objavili aj početné osobnosti z tohto regiónu, napríklad Gyula Horn (1990), Václav Havel (1991), Franz Vranitzky (1995), Bronislaw Geremek (1998) či György Konrád (2001). Medzi laureátmi ceny dotovanej symbolickou sumou 5000 eur (približne 200.000 Sk), ktorú tvoria medaila a diplom, figurovali v posledných rokoch aj britský expremiér Tony Blair (1999), bývalý americký prezident Bill Clinton (2000), spoločná európska mena euro (2002), predseda Konventu EÚ Valéry Giscard d'Estaing (2003) či taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi (2005), vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana (2007) a vlani nemecká kancelárka Angela Merkelová. V máji 2004 sa pápež Ján Pavol II. stal vôbec prvým laureátom mimoriadnej Medzinárodnej ceny Karola Veľkého. Vtedajšiemu, medzičasom zosnulému najvyššiemu predstaviteľovi katolíckej cirkvi udelili toto ocenenie za angažovanie sa a príkladný príspevok k procesu európskej integrácie.
Niekoľko stoviek opozičných aktivistov demonštrovalo včera pred budovou gruzínskej verejnoprávnej televízie a požadovali širšie pokrytie ich protivládnych protestov. Protestujúci sa zoradili pred vládou kontrolovanou televíznou stanicou, utvorili "koridor hanby" a posmievali sa okoloidúcim novinárom. Zároveň obvinili stanicu, že ukazuje len negatívne správy z mesiac trvajúcej protestnej kampane. Budeme pokračovať v našich pokojných protestoch, kým prezident Michail Saakašvili nerezignuje, vyhlásila jedna z opozičných lídrov Salome Zurabišviliová. "Tento koridor hanby nie je demokraciou," uviedla riaditeľka televízie Teona Jenukidzeová. "Je to priamy nátlak na novinárov a pre náš personál je to nebezpečné," dodala. Gruzínska opozícia vedie už mesiac každodenné protesty za odstúpenie Saakašviliho, ktorého obviňuje z podkopávania demokracie a z toho, že vohnal v auguste Gruzínsko do vojny s Ruskom. Saakašvili uviedol, že v úrade ostane, kým sa mu v roku 2013 neskončí funkčné obdobie. Plány na protestnú akciu pred televíznou stanicou minulý týždeň pozastavili po tom, čo zatknutie troch demonštrantov viedlo k zrážkam s políciou.
Právnik americko-iránskej novinárky Roxany Saberiovej, ktorú v Iráne štyri mesiace väznili pre podozrenia zo špionážnej činnosti a v pondelok prepustili na slobodu, v stredu vyhlásil, že obvinenia, ktorým čelila, vznikli po tom, ako Saberiová získala tajnú správu o vojne v Iraku. "Mala správu o útoku Spojených štátov na Irak, ktorú vypracovalo strategické výskumné centrum pri kancelárii (iránskeho) prezidenta," uviedol Sáleh Nikbacht pre tlačovú agentúru AFP.
"Výskumné centrum považovalo správu za tajnú. Ona ju však vôbec nepoužila," povedal. Neprezradil však, ako sa Saberiová k dôverným dokumentom dostala. Druhý Saberiovej právnik Abdolsamad Choramšáhí, vysvetlil, že novinárka po odvolaní sa dostala dvojročný podmienečný trest, ktorý prináleží takémuto porušeniu zákona. "Bola obvinená z prístupu k tajným dokumentom. Ak by ich použila, dostala by 10-ročný trest, ak nie, tak dva roky," uviedol Choramšáhí.
Saberiovú prepustili v pondelok po tom, ako odvolací súd jej pôvodný trest osem rokov odňatia slobody znížil na dvojročnú podmienku. Súd Saberiovej oznámil, že výkon jej trestu sa pozastavuje na päť rokov
Proces s americko-iránskou novinárkou sa začal v polovici apríla, verejnosť však do pojednávacej miestnosti nemala prístup. Reportérku od januára zadržiavali v teheránskej väznici Evin. Saberiová podľa prokuratúry vykonávala špionážnu činnosť pre USA pod zámienkou, že je novinárka. Pôvodne ju zatkli za kupovanie alkoholu, čo je v Iráne zakázané. V marci iránske ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že Saberiovej v roku 2006 zrušili preukaz totožnosti a že novinárka odvtedy pracovala v krajine ilegálne. Neskôr obvinenie zmenili na špionáž napriek výzvam najvyšších predstaviteľov USA na jej prepustenie. V prípade usvedčenia viny jej hrozil až trest smrti.
V USA narodená Saberiová pracovala ako nezávislá reportérka pre viacero rozhlasových a televíznych staníc vrátane BBC a Fox News a v Iráne žila približne šesť rokov.
