29. 7. 2009

SMOKE ON THE WATER

SMOKE ON THE WATER
Rybníček o vypustenom rybníčku...
(dve reakcie na článok v SME)

Reagujem na článok „STV musia stačiť dva okruhy“ v SME 27. júla 2009. Môj osobný názor na hodnotenie riaditeľov STV je, že nejestvuje "dobrý" a "zlý" riaditeľ. Myslím, že na práci všetkých mojich predchodcov je možné nájsť pozitíva aj negatíva. Platí to aj o Richardovi Rybníčkovi. Je ale prekvapivé, zarážajúce, ba až šokujúce, keď sa v denníku SME objaví rozhovor Jána Glovička s bývalým riaditeľom Slovenskej televízie Richardom Rybníčkom – vraj hodnotiaci – tri roky po jeho odchode z STV. Prekvapivé nie je, že o STV informuje SME. Neprekvapuje ani demagógia či jednostrannosť, veď inak to niektorí prispievatelia do SME-čka s ich dobre platenými informátormi z STV asi ani nevedia. Prekvapivá a zarážajúca je zmena taktiky aj rétoriky. Niekto znervóznel... niekto je znepokojený... Pod zdanlivo objektívne a až dojímavo konštruktívne sa tváriacim rozhovorom páchne skryté politické zadanie, ktoré je cítiť vo väčšine článkov o STV v rámci cieľavedomej kampane. Autor sa doň silou–mocou chcel zmestiť, ale autorovi rozhovoru pánovi Glovičkovi akosi ušlo, že sa zhovára s jediným riaditeľom STV, ktorému sa ako píše: „nielen podarilo štyri roky za sebou tvoriť zisk a dva roky nepožiadať o dotáciu“, ale že má pred sebou jediného riaditeľa STV, ktorý počas svojej funkcie predal majetok Slovenskej televízie v objeme 254.101.000,- Sk (príďte sa, pán Glovičko, pozrieť do Mlynskej doliny, aby ste videli, čo vyrástlo na bývalých pozemkoch verejnoprávnej televízie...) a že sa zhovára s jediným riaditeľom verejnoprávnej televízie, ktorý prepustil vyše tisíc zamestnancov. Nebol odkázaný na vlastné manažérske rozhodnutia – veď na ne dostal v bývalej mene vyše miliardy korún v účelových dotáciách od vlády Mikuláša Dzurindu. Ako s tým potom korešponduje nehorázne tvrdenie Richarda Rybníčka z uvedeného rozhovoru: „Pretože vlastný majetok si človek stráži a chráni“ (?!) Prečo ste sa Richarda Rybníčka nespýtali, či "majiteľ" obmedzuje náklady na údržbu až po úplné zničenie majetku (napr. havária výťahov a následná investícia do nových výťahov), odstavenie polovice budovy z prevádzky, obmedzenie servisu vozidiel v autorizovaných servisoch (napr. služobný Mercedes)? V celom rozhovore je tých nelogických súvislostí, no aj otvorených provokácii, lží a manipulácii viacero. Ak niekto hovorí o podliehaní „tlakom prostredia producentov, tvorcov, predajcov práv najvyššej slovenskej futbalovej a hokejovej ligy“, mal by si spytovať svedomie a uvedomiť si, že zrušením a zničením niektorých televíznych profesií v STV ich vlastne vytlačil von – do externého prostredia. No netreba zabúdať ani na „kaskádovitý“ efekt uzatvorených obchodov a podpísaných zmlúv, ktoré v televíznom prostredí dobiehajú ešte dlho potom, ako na nich vyschol atrament...Nemyslím len dlhoročnú zmluvu s taxi či so strážnou službou. Pán Glovičko nevie (alebo jeho respondent už zabudol?), kto a za aké peniaze nakúpil nielen spomínaný komerčný Superstar a iné akvizičné programy, no aj nákladný ale nie najvhodnejší či neefektívny systém Omnibus? Kto vymyslel koncepciu vysielať spravodajstvo z drahého a nekompletného virtuálneho štúdia? Kto podpisoval zmluvy na nákupy techniky a technológií na vysielacie pracoviská a do štúdií bez vopred vypracovaných a schválených projektov - navyše mimo verejného obstarávania? Ak pán Rybníček tvrdí, že „STV musia stačiť dva okruhy“, treba sa poohliadnuť prečo s touto výzvou prichádza on a prostredníctvom denníka SME práve teraz. Treba si tiež všimnúť koordinovanie týchto aktivít s niektorými opozičnými politikmi a poslancami, až po rokovania Rady STV. Takisto je zrejme vhodné pripomenúť platnú legislatívu a obom pánom odporučiť prečítať si aspoň Zákon o digitálnom vysielaní z 31. mája 2007, ktorý priamo ukladá Slovenskej televízii poskytovať najneskôr v roku 2012 až štyri programové služby. To, čo už v titulku rozhovoru tvrdí bývalý riaditeľ, je nielen nezmysel, no i v rozpore so zámermi Európskej únie, EBU a tiež v nesúlade s praxou mnohých ďalších krajín európskeho spoločenstva. Zdá sa mi smiešne, keď sa v rozhovore o ekonomike a financovaní STV zrazu objaví povestné miešanie hrušiek s jablkami : „Máte osobné spory?“ V tomto sa s Richardom Rybníčkom úplne zhodnem. Aj ja odpovedám rovnako - nemáme osobný spor. Súhlasím aj s jeho tvrdením, že toto je smutný príbeh. No úplne naopak, ako to vysvetľuje on. Toto totiž nie je hra na fazuľky, pán Glovičko, ani o osobných vzťahoch... Stačí úprimne odpovedať na otázku, komu a čomu to malo prospieť? Nie som tak naivný - a verím, že ani čitatelia denníka SME - aby som uveril, že v rozhovore s Richardom Rybníčkom išlo o pripomenutie sa úspešného „manažéra roka 2005“ verejnosti v uhorkovej sezóne 2009 po jeho prekvapivo rýchlom odchode zo súkromnej tlačovej agentúry SITA. A som presvedčený, že týmto rozhovorom nešlo ani o bezplatnú PR novo vznikajúcej internetovskej televízii... Veľmi pozorne som si prečítal rozhovor a chcel by som doplniť otázky, ktoré v rozhovore nepadli: Prečo Richard Rybníček nespomenul miliónové odmeny pre vybraných členov krízového manažmentu? Prečo RR nevysvetlil svoju rolu vo fraške s plechovou škatuľou zničeného filmu, keď počas svojho pôsobenie musel zistiť, že správa archívnych fondov a samotné archívy sú v súlade s predpismi? Prečo RR nevysvetlil dôvody uloženia osobných spisov v kancelárii Marcela Paru a chýbajúce riadne vedenie spisov v tejto oblasti? Prečo RR nespomenul, že v rámci "šetrenia" sa vedome obchádzali protipožiarne a bezpečnostné predpisy? Prečo RR ako vzdelaný a kultúrny človek akceptoval zrušenie knižnice STV a následnú premenu regálov s knihami na provizórne štúdio? (Podotýkam, že knihy ostali v regáloch a na ne boli pribité dosky, hoci v knižnici sú aj unikátne a drahé knihy). Určite Richard Rybníček priniesol do STV aj niečo pozitívne. Ale kto zaplatí priame aj nepriame škody za manažéra roka - pokuty za Superstar, znehodnotenú polovicu budovy, zrušené oddelenia a zložky, ktoré STV dodnes nemá? Isto, len a iba občan – televízny divák, ktorý by za svoje úhrady mal dostať programovú službu ...

Mgr. Štefan Nižňanský ,generálny riaditeľ STV STV požiadala o uverejnenie reakcie na článok redakciu SME. Jedno múdre ľudové úslovie hovorí, že drzosť je lepšie imanie ako poplužný dvor. Tieto slová mi zišli na um pri čítaní rozhovoru bývalého generálneho riaditeľa STV Richarda Rybníčka, v ktorom okrem iného hodnotí súčasný stav Slovenskej televízie a porovnáva ho s pôsobením svojho manažmentu. Samozrejme, že štýlom...: “v akom marazme som STV preberal a v akej úžasnej kondícii som ju pred tromi rokmi odovzdal svojim nasledovníkom...“ Dovoľte len niekoľko postrehov. V prvom rade chcem upozorniť, že sa nebudem vyjadrovať ku konzekvenciám ekonomického pôsobenia pána Rybníčka . Na jednej strane mi to neprináleží, na strane druhej komentovanie dopadov pokút za Superstar, podivných nákupov prenosovej techniky, nešťastného virtuálneho štúdia či predaja nehnuteľného majetku na súčasný rozpočet, by si určite zaslúžilo samostatnú analýzu. Chcem sa vyjadriť k o inému. Oveľa horšie sú totiž škody napáchané na ľuďoch, teda na najdôležitejšom kapitále každej firmy, spôsobené diletantským právnym vedomím vtedajšieho manažmentu. Niektoré z týchto škôd, napríklad súdne spory s bývalými pracovníkmi, ktorí boli vyhodení z STV v rozpore so Zákonníkom práce a Kolektívnou zmluvou, sa kvantifikovať dajú. Aj napriek pomerne úspešne fungujúcemu inštitútu mediácie v STV a s tým súvisiacimi mimosúdnymi dohodami, to budú desiatky miliónov v bývalej mene. Ťažko však finančne vyjadriť napríklad odstavenie celej generácie (niektorí dokonca hovoria o dvoch generáciách ) kvalitných novinárov v spravodajstve, doslova vyštvanie najkvalitnejších kameramanov, zvukárov či grafikov (ich mená sú u mňa k dispozícii), nerešpektovanie elementárnych právnych noriem, pravidiel slušnosti a civilizovanej komunikácie medzi zamestnancom a zamestnávateľom, katastrofálne medziľudské vzťahy, ktoré ešte stále mátajú Mlynskou dolinou... Takže, pán Rybníček, aj o tomto bolo Vaše pôsobenie v STV. A pokiaľ chcete konkrétne dôkazy (pretože ste zrejme na nich v návale iných aktivít pozabudli), rád ich Vám, ale napríklad aj pánom Záhradníkovi a najmä Parovi, poskytnem v Mediačnom centre STV. Osobne verím, že hoci od Vášho odchodu z STV uplynuli len tri roky, para nad tým smutným, vyprahnutým rybníčkom v Mlynskej doline sa v dohľadnej dobe rozplynie a aj na ťažko skúšanú Slovenskú televíziu sa konečne začnú usmievať prvé lúče slnka.

JUDr. František Kutlík, Mediačné centrum STV