Ad Lex Nižňanský 9 by Nižňanský
K návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska . Prinášame niekoľko pripomienok generálneho riaditeľa STV Štefana Nižňanského k textu návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pripravilo Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR. Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov V závere Predkladacej správy sa hovorí: "Z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody (podľa vykonávacieho plánu a programového konceptu Slovenskej televízie počíta táto inštitúcia v roku 2011 s deficitom až 37 miliónov eur) sa navrhuje predložiť návrh zákona na skrátené legislatívne konanie." Tento záver má vlastne zdôvodňovať, prečo je nevyhnutné prijať navrhnutý zákon. Avšak v Zákone č. 198/2007 Z. z. v platnom znení (§ 26, ods. 6, písm. j/) sa o škode hovorí: "Na účely zákona o účtovníctve sa škodou rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo strata majetku je manko". Nevieme si vôbec predstaviť, akú inú škodu pod týmto označením (keď ju označuje odborným ekonomickým termínom) môže mať predkladateľ na mysli, keď hovorí o údajnej ´hospodárskej škode´ a nie o nejakej inej (napr. poistnej, technickej a pod.). Takéto najdôležitejšie resp. aj hlavné zdôvodnenie, ktorým sa má akože odborne zdôvodňovať nevyhnutnosť predloženého zákona na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní, v žiadnom prípade nie je možné považovať za vecne a formálne pravdivé, za odborne zdôvodnené, za hodnoverné, za argumentačne doložené a za právne, terminologicky a ekonomicky a akokoľvek ináč obhájiteľné... Predkladateľ zákona totiž nič nehovorí o tom, na základe akých konkrétnych dokladov a argumentov k takémuto svojmu tvrdeniu (že hrozí údajne ´značná hospodárska škoda´) dospel a čo ho k takémuto veľmi závažnému tvrdeniu v tak závažnom materiáli, akým je návrh zákona, oprávňuje. Preto musíme vysloviť podozrenie, či takéto tvrdenie nenapĺňa aj skutkovú podstatu trestného činu ohovárania, nepravdivého obviňovania, osočovania a poškodzovania dobrého mena STV a jej pracovníkov. Máme podozrenie, že jednoznačným účelom takéhoto ničím nepodloženého tvrdenia verejného činiteľa je len dehonestovať, ublížiť a poškodiť Slovenskú televíziu, jej pracovníkov, členov manažmentu STV a Rady STV, a to s jednoznačným zámerom vymeniť celé súčasné vedenie tejto verejnoprávnej inštitúcie a možno aj s cieľom mocensky ju ovládnuť. A teraz k podstate problému: Návrh vykonávacieho plánu a programového konceptu je štandardný plánovací materiál, v ktorom sa Slovenská televízia štandardným spôsobom snaží zosumarizovať a zosúladiť na jednej strane požiadavky a potreby tejto verejnoprávnej inštitúcie (výkony vo výrobe a vysielaní programov), ktoré si musí plniť, a to v zmysle platných zákonov (svojich úloh, poslania a postavenia), na druhej strane sa Slovenská televízia snaží tieto zákonom stanovené úlohy, požiadavky a potreby aj finančne vyjadriť. Toto sa deje práve v návrhu vykonávacieho plánu a programového konceptu na príslušný rok. A že v takomto materiáli (návrhu) vzniká disproporcia, tak toto najlepšie ukazuje na to, aký nesúlad je medzi vecným a finančným vyjadrením toho, čo by Slovenská televízia aspoň v minimálnom vyjadrení mala plniť, a medzi tým, koľko na to dostáva a získava peniazi... Môžeme ubezpečiť Ministerstvo kultúry SR, že všetky manažmenty STV a Rady STV vždy hľadali a hľadajú to najlepšie riešenie. A to také, ktoré by na jednej strane nepoškodzovalo divákov, ale zároveň umožňovalo STV plniť si svoje zákonom stanovené úlohy a poslanie. O tom, že manažment STV a Rada STV sa aj teraz snažia túto neľahkú (často až syzifovskú) úlohu riešiť, hovoria aj prijímané uznesenia z jednotlivých ich rokovaní (bližšie pozri príslušné zápisnice). Pritom zákonom stanovené úlohy si neurčili ani manažment STV a ani Rada STV, pričom stále platný zákon dokonca ukladá STV začať vysielanie ešte aj na štvrtom vysielacom okruhu... Preto manažment STV a Rada STV dôrazne odmietajú takéto ničím nepodložené, klamlivé a lživé tvrdenia. Upozorňujeme, že manažment STV a Rada STV v prípade zisteného nehospodárneho nakladania s pridelenými finančnými prostriedkami, zisteného poškodzovania majetku STV a pod. vždy vyvodzovali voči konkrétnym osobám, ktoré to spôsobili a zlyhali, prísne sankčné postihy. Avšak ani pochybenie takýchto jednotlivcov z radov STV nikoho neoprávňuje takýmto zovšeobecňujúcim a hrubým spôsobom poškodzovať dobré meno celej STV, jej manažmentu a Rady STV. Preto proti nemu dôrazne protestujeme. Je to podobný druh obvinenia, ako keby niekto Vládu SR pri zostavení deficitného rozpočtu na nasledujúci rok tiež obvinil z údajnej ´hospodárskej škody´. Aj STV aj vláda zápasia s podobnými problémami - ako zabezpečiť plnenie úloh, a to pri tých istých finančných zdrojoch. Rovnako ako STV ani vláda to v súčasnosti tiež nedokáže... Do podobnej zložitej hospodárskej situácie, v akej sa nachádza STV, sa v súčasnosti - v období hospodárskej krízy - dostali aj viaceré mestá, obce, štáty, ale aj verejnoprávnej televízie z okolitých krajín, ale nikto ich neobvinil z toho, že tým spôsobili hospodársku škodu... Aj STV je v takejto situácii nie preto, že by manažment a Rada STV hospodárili (nakladali s finančnými zdrojmi) nezodpovedne, ale preto, že postupne vznikala a vzniká až príliš veľká disproporcia (t. j. až príliš sa otvorili nožnice) medzi tým, čo má STV plniť na jednej strane a aké finančné zdroje na to má na druhej strane. Je preto veľmi zavádzajúce a skresľujúce tvrdiť, že súčasnú ekonomickú situáciu STV spôsobil manažment a Rada STV. Manažment a Rada STV totiž nestanovili pre STV úlohy, ktoré má plniť na jednej strane, ani na druhej strane nestanovujú výšku tzv. koncesionárskych poplatkov, neobmedzili reklamu v televíznom vysielaní, neoslobodili platcov tzv. koncesionárskych poplatkov od ich platenia, nespôsobili hospodársku krízu atď. Veľmi zjednodušené vysvetlenie rozdielu, prečo STV nedokáže postupovať pri pokrývaní takejto disproporcie podobne ako rozhlas, možno vysvetliť aj nasledovne: Kým rozhlas poskytovaní svojej služby vysiela iba zvuk, televízia vysiela okrem zvuku aj obraz. Kým opakovanie tej istej hudobnej skladby v rozhlase poslucháčom tak veľmi nevadí a dokonca viaceré opakovanie momentálne populárnej hudobnej skladby pritiahne ešte viac poslucháčov, v prípade reprízy televízneho programu takéto počínanie STV televízneho diváka odoženie a ten potom prepne na iný vysielací kanál. Preto STV nemôže pri riešení spomenutej disproporcie v žiadnom prípade postupovať rovnakým spôsobom, ako postupuje rozhlas. O tom sa účelovo vôbec nehovorí, ale postup Slovenského rozhlasu sa hodnotí ako zodpovedný a správny. Pritom je to len časť pravdy, aj keď sa tým vôbec nechceme dotknúť kolegov v Slovenskom rozhlase. Navyše, porovnávať nákladovosť výroby pri rozhlasovom vysielaní a pri televíznom vysielaní je ako porovnávať neporovnateľné. Pripomíname, že v dôsledku poddimenzovaného financovania STV hľadala a hľadá riešenia a východiská, a to ako pokryť rozsah vysielania na jednotlivých vysielacích televíznych okruhoch v zmysle úloh, postavenia a poslania STV. Ide totiž aj o to, aby STV sa postupne nestavala iba tzv. reprízovou televíziou (keďže na výrobu kvalitných a vysielanie kvalitných televíznych programov nemá dostatok finančných zdrojov), aby nemusela časovo obmedzovať vysielanie na jednotlivých televíznych okruhoch, aby nemusela zastavovať vysielanie na niektorom z vysielacích televíznych okruhov a pod. Avšak ani o tom nikto nehovorí. Kvalitný televízny program sa bez potrebných finančných prostriedkov na ich výrobu nedá zabezpečiť. Ak tvrdí niekto niečo iné, potom nehorázne klame a verejnosť účelovo zavádza. V súčasnosti sa niektoré médiá a tzv. mediálni odborníci snažia pripísať všetku zodpovednosť za súčasné problémy STV, jej manažmentu a Rade STV, čo nie je pravda, a preto proti tomu dôrazne protestujeme. V ďalších sprievodných materiáloch predkladaného návrhu zákona (príloha13. c/ - sociálne vplyvy) sa napríklad hovorí, že predložený návrh zákona nebude mať vplyv na domácnosť. Nie je to však pravda. Televízni diváci (domácnosti) za tie isté platby dostanú menej služieb (bez Trojky resp. možno aj bez niektorej ďalšej verejnoprávnej rozhlasovej stanice). V skutočnosti to teda jednoznačne svojím spôsobom znamená nepriame zdražovanie poskytovanej služby, a teda má to negatívny (nepriamy) vplyv na domácnosti. Ak však niekto tvrdí, že zrušením tzv. koncesionárskych poplatkov obyvatelia ušetria, tak to nie je pravda, tie isté náklady opäť zaplatia iba obyvatelia, ale z iného vrecka... V doložke zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie sa žiada dodať, že vo svojej podstate ide predložený návrh tohto zákona asi predsa len proti niektorým uzneseniam a odporúčaniam Európskej únie. Tie totiž hovoria o potrebe posilňovať verejnoprávne vysielanie v krajinách EÚ, a nie o ich oslabovaní. Znižovanie rozsahu verejnoprávneho vysielania je totiž proti takýmto uzneseniam a odporúčaniam inštitúcií a orgánov EÚ. K jednotlivým ustanoveniam príslušného návrhu zákona asi ani nemá význam predkladať konkrétne pripomienky, pretože v celom svojom koncepte, východiskách, prístupe, spôsobom riešenia navrhnutého zlučovania STV a SRo a pod. je pripravený zle a neodborne. Navrhujeme ho preto úplne prepracovať. Ak z takto navrhnutého zákona vzniknú značné a nezvratné hospodárske škody, potom sa vôbec nebudeme čudovať. Avšak dôrazne protestujeme proti veľmi krátkemu času na pripomienkovanie tak veľmi závažného a dôležitého návrhu zákona, ktorý rozhodujúcim spôsobom v budúcnosti ovplyvní, obmedzí a zníži nielen vysielanie niektorých žánrových a typových druhov verejnoprávneho televízneho vysielania STV (od náboženského, cez športové, vzdelávacie, menšinové, detské, umelecké a pod.), ale aj rozhodným spôsobom zasiahne do platného duálneho systému televízneho vysielania u nás. Tým významne zasiahne aj do demokratickej podstaty a budovaného demokratického systému v našej krajine. Upozorňujeme aj na názor jedného z televíznych divákov, ktorý sa sťažoval, že mu bolo upreté dôležité občianske a ľudské právo, a to právo na informácie, pretože nemal dostatok času oboznámiť sa s predloženým návrhom zákona...
Mgr. Štefan Nižňanský , generálny riaditeľ STV
