Na úvod je korektné povedať, že slovenská realita ukazuje, že súčasná podoba médií verejnej služby v SR je dlhodobo neudržateľná.
V prípade médií verejnej služby v SR – Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu (a ak plne akceptujme súčasný legislatívny stav – aj Tlačovej agentúry SR) je nevyhovujúce, nefunkčné a opakovane zlyhávajúce v podstate všetko, či už ide o ich legislatívne postavenie , alebo spôsob ich zriadenia – zadefinovania ich obsahu, systém a spôsob ich riadenia a kontroly a takisto spôsob a výška financovania. Takisto je korektné povedať, že situácia v STV je ńeudržeteľná a dlhy narastajúce.
Konečne som však pochopil, že tento závažný problém sa dá riešiť tak, že vytvorím ešte závažnejší problém a budem sa tváriť, že predchádzajúci je vyriešený. Naakumulujem tak predošlé problémy, navýšim ich o nové a spokojne to predhodím verejnosti.
Konečne som pochopil, že také programové vyhlásenie Vlády SR je iba obyčajným zdrapom papiera. V programovom vyhlásení vlády SR sa v podkapitole Kultúra – Média a audiovízia píše, že: Vláda SR zruší koncesionárske poplatky a vytvorí nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cielom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter. Bude komplexne riešiť jednotný systém označovania televíznych programov s dôrazom na ľudskú dôstojnost a ochranu maloletých. Vláda SR prehodnotí uplatňovanie tlačového zákona a vykoná potrebné legislatívne zmeny, najmä zrušenie práva na odpoveď, najmä verejného činitela. Vláda SR transformuje Tlačovú agentúru SR. Na medzinárodnej úrovni podporí lepšiu ochranu detí pred nástrahami internetu (šikanovanie, násilie, obťažovanie, pornografia). Vláda SR bude aj naďalej vytvárať podmienky na záchranu a obnovu audiovizuálneho dedičstva, na jeho zachovanie pre ďalšie generácie a na jeho systematické sprístupňovanie na kultúrne, vzdelávacie, prezentačné aj obchodné účely.
O spojení STV s SRo v programovom vyhlásení nič nehovorí.
Nevadí, aj horšie sa môže prihodiť.
Konečne som pochopil, že na Ministerstve kultúry pracujú géniovia. Vyriešili všetky problémy za 11 dní ! Odborná pracovná skupina na reformu verejnoprávnych médií zasadla 15. októbra a 26. októbra bol Zákon na svete. Kto ho priparavoval ?
Ministerstvo ?
Alebo títo, ktorí si to z krku už nikdy nesnímu : Ing. Miroslav Galamboš ,PhDr. Miloslava Zemková ,prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc ,doc. PhDr. Samuel Brečka, PhD. ,Pavol Múdry, Andrej Miklánek , Miroslav Kollár Peter Abrahám a Vladimír Klimeš .
Toto sú tvorcovia Zákona, alebo dodali podklady ? Odobrili návrh Zákona ?
Videli návrh Zákona ?
Súhlasia s návrhom Zákona ?
Na odpoveď majú DVA DNI !
Pripomienky k nemu prijíma miniterstvo dnes do štvrtej poobede . Prečo nie do tretej, alebo do pol piatej. Alebo...
Konečne som pochopil, že nie je nutné vyčísliť dopady na štátny rozpočet, keďže nová organizácia bude mať okamžitý dlh , a väčšinou splatný do konca roku 2011, vo výške 36. 969. 000 EUR / tvoria ho platby z minulých období, platby za spor Omega Plus- istina+ trovy + úroky z omeškania+ odmena za vyhratý spor Beta štúdio/ . Zaplatí to nová organizácia , lebo si môže zobrať úver a všetko sa vyrieši? Asi ťažko. Nakoniec to padne na štát, len minister financií to nebude vedieť. Zatiaľ. aby všetko vyzeralo dobre. Nepríjemným faktom je zjednodušovanie Výpočtov vplyvov na verejné financie, kde ktosi zámerne nespomenul vyvolané dopady zo zlučovania / hromadné prepúšťanie, rebranding- zs všetkým, čo to obnáša a novými zmluvami, predovšetkým autorskými./ Namiesto deklarovanej úspory v prvom roku- 1. 653. 725,-,EUR tak dôjde k ďalším nákladom a minimálnemu zaťaženiu vo výške cca 1.800.000,- EUR. Nehovoriac o znižujúcom sa trende počtu platiteľov úhrady, ktorý takisto zníži ministerstvom očakávané čísla. Na efektívne vymáhanie nová spoločnosť nebude mať prostriedky a všetci neplatiči sa spoliehajú na generálny pardon, na ktorom SaS asi bude stavať svoje ďalšie politické prežitie Minister Krajcer predložil potrebné legislatívne opatrenia na novembrovú schôdzu parlamentu. Pripomienkové konanie najdôležitejšej zmeny v histórii novodobého televízneho a rozhlasového vysielania na Slovensku po roku 1989 je- DVA DNI. To je všetko, čo sa dá o papieroch, ktoré zaslali z Námestia SNP ,povedať. DVA DNI. Bez analýzy, bez štúdie uskutočniteľnosti. Iba podľa pocitov. S bulharskou konštantou a politickou /z/ vôľou. Minister chce, aby parlament zvolil generálneho riaditeľa SRTV už v decembri tohto roka tak, aby Rozhlase a televízii Slovenska začala fungovať od začiatku budúceho roka. Ak si pozrieme výroky minulých období „ Nižňanský nemá miesto v STV, STV je dnes nepozerateľná, nekvalitná, stranícka a v prospech politikov, šíri nenávisť. Chceme ho vymeniť a dať tam človeka, ktorý by sa správal rovnako ale v opačnom garde“; „Absolútne nezvládol riadenie STV,“ tak je jasné, že problém je zástupný , pričom sa dá riešiť rýchlo a zodpovedne. A potom pristúpiť ku kroku DVA.
Nie za DVA DNI.
Ozaj, tiež by ste chceli vidieť analýzu, ako vytvoriť z rozhlasovej budovy Guggenheimovo múzeum ? Alebo tú, ktorá hovorí, že budova STV sa rozpadá ? Neuvidíte, lebo neexistuje. Tak, ako neexistuje žiadne ďalšia predstava o zlúčení. A to je desivé.
