RTVS nie je dcéra MK SR a
nikomu neskáče po hlave
Rozhlas a televízia Slovenska nesúhlasí s viacerými tvrdeniami režiséra Juraja Nvotu, publikovanými v článku denníka Sme „Nechceme čakať ďalší rok“ z 19. januára 2012. / Presnejšie : Juraj Nvota: Televízia si nechala naše peniaze, pozn. Celamko /.
Pán Nvota nehovorí pravdu, keď tvrdí, že minister kultúry Daniel Krajcer „ako otec myšlienky spojiť televíziu a rozhlas, si nechá od dcéry skákať po hlave. Televízia dostala od štátu desať miliónov eur určených aj na spoluprácu s nezávislými filmármi a mali sa z toho vyrobiť kinofilmy, televízne aj animované filmy. Riaditeľka Zemková však z tej sumy dala len minimum na dokumentárnu tvorbu a doplatila jeden film, ktorý schválil jej predchodca. Za zvyšné vyrábala programy, ktoré má vyrábať z vlastných peňazí. Samozrejme, tak opticky ušetrila. Od štátu RTVS na svoju tvorbu a chod dostáva ročne asi 70 miliónov eur. Neuzavrela ani jednu zmluvu pre slovenský film. Takto sa naša televízia stáva jedinou v Európe, ktorá sa nepodieľa na vzniku národnej kinematografie, hoci peniaze od daňových poplatníkov na to dostáva.“
RTVS nie je dcéra MK SR a nikomu neskáče po hlave. Zmluva so štátom na rok 2011 hovorí niečo iné ako pán Nvota – peniaze sú určené na 55 projektov vo vlastnej výrobe, 10 koprodukčných projektov, 1 viacročný projekt a viaceré investičné projekty. RTVS od štátu nedostáva 70 miliónov eur, ale v roku 2011 to bolo 10 miliónov eur na televíznu časť a 4 milióny na rozhlasovú. Takisto nie je pravda, že RTVS neuzavrela ani jednu zmluvu na slovenský film. Zo slovenských filmov je to Modrý tiger, Ovce.sk a 4 filmy vo vlastnej produkcii z cyklu Filmoviedky a z veľkých dokumentárnych filmov Konzervy času, Zamatoví teroristi, Až do mesta Aš, Nezvyčajné príbehy na slovenskom sídlisku, Najkrajšie tatranské štíty, Deti o deťoch, ...a já Katarína Kolníková, Celuloid country. Na film Konfident, ktorý pán Nvota režíroval, dala RTVS 318 tisíc eur. Ďalšie finančné prostriedky vyčlenila RTVS na film Lidice, pričom napr. Posledné deti z Aporveru a Tanec medzi črepinami sme umožnili prekvalifikovať a zaradiť do kinodistribúcie v roku 2012, podporili sme desiatky samostatných dokumentov a dokumentárnych seriálov slovenských tvorcov, ktoré odvysielame v roku 2012 a viacročný animovaný projekt pre deti Mimi a Líza.
Takisto nie je pravda, že „televízni dramaturgovia už dlhší čas nedostávajú scenáre a externí scenáristi dostávajú cyklostylovanú odpoveď, že, žiaľ, ale že sa môžu so svojimi príbehmi o priazeň RTVS uchádzať aj o rok.
Na rok 2012 je pripravených do záverečného rokovania o podmienkach realizácie niekoľko projektov slovenských tvorcov, či už vo forme koprodukcie so spoluúčasťou financovania prostredníctvom AF, resp. ďalších koprodukčných partnerov, ale aj vo forme vlastnej a objednávkovej výroby. V súčasnosti prebieha aj súbeh na námety, dokumenty a hraný seriál. Z vyše 300 doručených návrhov z externého prostredia sa RTVS predbežne rozhodla pre spoluprácu v 65 prípadoch. Ak by chcela realizovať všetky projekty, musela by mať rozpočet najmenej o 30 miliónov eur vyšší. O tom hovoria slušné odpovede na návrhy, ktoré nemôžeme realizovať.
Pán Nvota v článku denníka Sme tvrdí: „V iných televíziách, samozrejme, dramaturgovia v spolupráci s ekonómami zostavujú výrobný plán. Európsky model je taký, že každý film musí byť financovaný z viacerých zdrojov. Preto bola vymyslená zmluva so štátom, v ktorej RTVS dostáva peniaze na financovanie slovenských scenárov, ktoré už dostali podporu z Audiovizuálneho fondu. Až potom sa film môže uchádzať o potrebnú zahraničnú podporu. Ťažko sa vonku vysvetľuje, prečo ponúkate spoluprácu inej televízii, keď vás vlastná odmietla.“
Rovnaký postup je aj v STV – výrobný plán je pripravený a realizuje sa. Zmluva so štátom vôbec nebola vymyslená ako lievik peňazí zo štátu do externého prostredia, ale ako kompenzácia nedostatočného financovania RTVS z úhrad. RTVS nie je doplnkový zdroj Audiovizuálneho fondu.
Režisér Juraj Nvota v článku ďalej uvádza, že „minister môže s televíznou radou ešte na základe pochybení RTVS podpísanú zmluvu so štátom otvoriť a peniaze daňových poplatníkov ošetriť. Keď vstúpite do zahraničnej spolupráce, musíte si navzájom vyúčtovať každú hodinu práce, zdôvodniť každé euro, naplánovať každý krok. Veď toto by sme mohli robiť aj doma. Viem, že potom by sa peniaze ťažšie strácali.“
RTVS podpísala zmluvu s MK SR po viacnásobnom pripomienkovom konaní, po prerokovaní v Rade RTVS, a preto nevie, o akých pochybeniach pán Nvota hovorí. Rovnako ako v zahraničí, aj my vieme vyúčtovať každú hodinu práce a zdôvodniť každé euro. Problém s tým majú práve niektorí koprodukční partneri.
V účtovníctve RTVS sa žiadne peniaze nestrácajú – ani ťažko, ani ľahko, nijako.
