Zemková Strikes Back
„Že situácia nebola optimálna a v krátkom časovom horizonte ani nemôže byť, upozorňovalo súčasné vedenie RTVS pred rokom pri nástupe do funkcie. Očakávať zásadné zmeny za jeden rok v inštitúcii typu RTVS je viac ako iluzórne. Projekt je stavaný na 5 rokov a ak si politici nevšimli za rok žiadne zmeny, je to síce mrzuté, ale symptomatické. Neviem si predstaviť robiť ďalšie zmeny v spravodajských reláciách v spolupráci s ministrom kultúry – neumožňuje to súčasný zákon o RTVS ani štatút jeho programových pracovníkov a v európskom kontexte by to bolo prinajmenšom neštandardné. RTVS ani jeho spravodajstvo nemôžu riadiť politici ani štátna exekutíva, pokiaľ má byť spravodajstvo naozaj objektívne, nezávislé a apolitické. RTVS nie je príspevková ani rozpočtová organizácia zriadená a riadená ministerstvom kultúry, je to samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom a plní zákonné úlohy, nie úlohy ministerstva kultúry. Ohradzujem sa proti výrokom ministra na adresu riaditeľky Centra spravodajstva RTVS za jej údajný ironický až posmešný postoj voči jej predchodcom, považujem ich za nemiestne a nevhodné, nič podobné by som si ako GR RTVS nedovolila voči zamestnancom ministerstva kultúry. STV mala dlhodobo klesajúci trend sledovanosti všetkých svojich programov. Týkalo sa to aj spravodajských relácií. Tento trend sme zastavili a stúpame. V súčasnosti je sledovanosť hlavnej spravodajskej relácie STV stabilizovaná v priemere na úrovni nad 9%, v niektorých dňoch dosahuje 11%, teda nad úroveň priemeru stanice. Pán minister pracuje so starými číslami: po presune vysielacieho času na 19.00 (v januári 2012) došlo k skokovému nárastu sledovanosti v časovom slote 19:00 – 19:40 o takmer 80%. Takže ak predtým naozaj dosahovala len okolo 5%, teraz sme ju vytiahli z programového suterénu a dostali sme ju na úroveň priemeru Jednotky. Spravodajstvo nie je len jedna relácia. Športové spravodajské relácie dosahujú štandardne 15%, relácia O 5 minút dvanásť, ktorú tiež vyrába Centrum spravodajstva RTVS, dosahuje 30%, vo svojom vysielacom čase je lídrom na trhu, je výrazne mienkotvorná a citovaná v ostatných médiách. Ani minister nemôže narábať s číslami účelovo, nech je jeho motivácia akákoľvek. (Z hodnotenia MEMO 98 vychádza predvolebné vysielanie RTVS vrátane jeho spravodajstva prvý krát po dlhej dobe pozitívne, v tomto kontexte môže jeho neobjektívna kritika od vládnych politikov vyznievať ako útok na nezávislosť.)
Spravodajstvo ČT je v identickej trhovej pozícii ako naše spravodajstvo – je tiež trojkou na trhu, komerčné spravodajstvo je niekoľkonásobne sledovanejšie ako verejnoprávne. Rovnaká situácia je u nás. No kým ČT si môže vďaka svojim finančným zdrojom dovoliť aj personálne, vizuálne, technologické a štúdiové zmeny v úplne inom tempe ako si to môžeme dovoliť my, nie je možné porovnávať celkové výkony STV s výkonnosťou ČT. (ČT má štvornásobne vyšší príjem ako STV, cca trojnásobne vyšší ako celá RTVS.)
Najjednoduchšia cesta k zvyšovaniu sledovanosti spravodajstva vedie cez bulvarizáciu jeho obsahu, celý televízny trh to veľmi dobre vie. Za takúto cenu trhový podiel zvyšovať nechceme. Ani ďalšie zmeny, ktoré pripravujeme, sa touto cestou neuberajú.
Našou snahou je mať televízne spravodajstvo 1. spoľahlivé, 2. dôveryhodné, 3. mienkotvorné, 4. sledované. Presne v tomto poradí. Téza o mienkotvornosti v korelácii s určitou (bližšie nešpecifikovanou) mierou sledovanosti a počúvanosti, je politický bonmot, dá sa použiť v rôznych situáciách rôznym spôsobom. A nielen pri spravodajstve.
Pán minister hovorí aj o spravodajstve v Slovenskom rozhlase. Skutočnosť je podľa posledných prieskumov počúvanosti taká, že počas troch hlavných denných spravodajských relácií (Rádiožurnál) je Rádio Slovensko lídrom na rozhlasovom trhu. Ani to nestačí?
Televízne spravodajstvo v RTVS má ešte potenciál rastu, ale nie vtedy, keď doňho budú akýmkoľvek spôsobom zasahovať politici a ministri. Prvým predpokladom všeobecného akceptovania spravodajských relácií je to, že do ich tvorby politici nezasahujú, aspoň vo vyspelých európskych štátoch je to tak. STV sa dodnes trápi s reliktným imidžom „politickej slúžky“ a návrat k tejto „funkcii“ zničí nielen celé spravodajstvo, ale celú RTVS.Pán minister akosi pozabudol na fakt, že aj verejnoprávna televízna tvorba je audiovizuálnou tvorbou a pokiaľ úhrady na samozrejmú vec – televíznu tvorbu v jej zákonnom rozsahu nestačia, RTVS ju musí saturovať aj inštitútom zmluvy so štátom. Na to bola zmluva so štátom vymyslená – napráva zle riešený zákon o úhradách. Jedna z najchudobnejších televízií v Európe nemôže nahrádzať ešte aj absenciu štátnych filmových ateliérov alebo nedostatočný grantový systém a sama sa pritom zadlžovať do horibilných súm. (A zároveň zvyšovať deficit verejných financií.) Je to cesta do pekla. Návrh dodatku k zmluve na každý rok predkladá RTVS ministerstvu kultúry, nie naopak. Problémy s rokom 2010, kedy ministerstvo kultúry televízii nadiktovalo tituly, z ktorých viaceré mali byť mnohomiliónovými „katedrálami“ a nijako nesúviseli s programovou štruktúrou STV, budeme riešiť ešte niekoľko rokov, aj súdnymi spormi. Takáto cesta je neschodná. Ak má ministerstvo záujem výrazne podporovať nezávislú audiovizuálnu produkciu a nie verejnoprávnu audiovizuálnu produkciu, nemôže ako lievik na štátne peniaze použiť rozpočet RTVS. Má na to iné nástroje a iné inštitúcie. V takom prípade bude RTVS nakupovať vysielacie práva formou akvizícií, nie koprodukčným vkladom. Rozpočet RTVS nikdy nemôže fungovať ako grantový systém, riadi sa zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“
© 2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
