MEDIA NEWS
Najvyšší predstaviteľ postsovietskej republiky z rokov 1994-2005 bude chýbať v súdnej sieni, keď sa bude rozhodovať o žalobe prokuratúry, ktorá žiada zrušiť doterajšie verdikty ukrajinskej justície a vrátiť prípad na prerokovanie príslušnému obvodnému súdu v Kyjeve.
Práve ten 14. decembra 2011 zamietol obvinenie exprezidenta ako neoprávnené. V zdôvodnení konštatoval, že tajne zhotovené audiozáznamy, ktoré mali Kučmu usvedčovať, nie sú prípustným dôkazom.
Odvolací súd tento rok 20. januára potvrdil verdikt súdu nižšej inštancie.
Kučma akúkoľvek spojitosť s brutálnou vraždou populárneho 31-ročného novinára, ktorého telo bez hlavy sa našlo v lese poldruha mesiaca po jeho únose, odmietol.
Niekdajší vysokopostavený predstaviteľ ukrajinského ministerstva vnútra sa k zabitiu Gongadzeho vlani priznal s tým, že konal na Kučmov príkaz
Izraelský generálny prokurátor včera oznámil, že obžaluje Uriho Blaua - reportéra denníka Haarec - za zverejnenie utajovaných vojenských dokumentov, ktoré mu odovzdala bývalá vojačka Anat Kammová.
Kammová tvrdila, že mala ideologické pohnútky na skopírovanie viac ako 2000 vojenských dokumentov z vojenských počítačov v rokoch 2005-2007. Vtedy pracovala v kancelárii izraelského veliteľa, zodpovedného za Západný breh. Zhruba 700 dokumentov bolo tajných.
Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že Uri Blau bude obžalovaný za nedovolené prechovávanie štátneho tajomstva, za čo mu hrozí v krajnom prípade sedem rokov väzenia. V reakcii na správu o obžalovaní novinára predsedníčka Izraelskej tlačovej rady Dalia Dornerová konštatovala, že prokuratúra týmto "poškodila slobodu tlače".
Po prepustení z vojenskej služby Kammová poskytla dokumenty, vrátane operačných plánov, personálnych zoznamov a zoznamov cieľov, redaktorovi ľavicového denníka Haarec. Uri Blau niektoré údaje publikoval vo svojich investigatívnych článkoch. Články síce schválila izraelská vojenská cenzúra, ale vzhľadom na ich obsah sa začalo pátranie po zdroji. Kammovú odsúdili vlani na štyri roky väzenia.
Rebeli podľa televízie odovzdali rukojemníka zástupcom Medzinárodného Červeného kríža a francúzskej vlády v dedinke San Isidro v juhokolumbijskom departemente Caquetá.
Langlois koncom apríla sprevádzal kolumbijských vojakov počas akcie zameranej na ničenie výrobní kokaínu v provincii Caquetá, bašte povstalcov na juhu krajiny, keď na nich zaútočili povstalci z FARC a reportéra zajali. Novinár utrpel vtedy pri prestrelke zranenie ľavej ruky.
Usmievajúci sa žurnalista dnes v prvej reakcii uviedol, že únoscovia s ním zaobchádzali dobre.
Francúzsky novinár Romeo Langlois, ktorého v stredu prepustili povstalci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) vyhlásil, že v súvislosti so zajatím nemá sťažnosti, až na jeho 33-dňové trvanie a skutočnosť, že rebeli jeho prepustenie využili pre propagandistické účely.
Langlois (35) tiež poukázal na to, že vojna v Kolumbii je "neviditeľný konflikt", kde chudobní zabíjajú chudobných.
Novinára, ktorý konflikt v Kolumbii viac ako desať rokov pokrýva pre televíziu France24 a noviny Le Figaro, prepustili na 48. výročie založenia FARC na špeciálnom pódiu v odľahlej horskej osade San Isidro, kde rozvešali transparenty s mierovými odkazmi a zorganizovali piknik s opekaním.
"Nikdy ma nezviazali. Vždy so mnou zaobchádzali ako s hosťom. Dávali mi dobré jedlo. Vždy boli zdvorilí," povedal. Langlois pôsobil uvoľneným dojmom, usmieval sa a zjavne mu neprekážalo strelné zranenie ľavej ruky, ktoré utŕžil 28. apríla, keď povstalci zaútočili na vojakov, ktorých sprevádzal na akcii proti laboratóriám na výrobu kokaínu.
"Nepotreboval som túto skúsenosť, aby som spoznal kolumbijský konflikt alebo povstalcov. Som tu už dlho," povedal na otázku, čo si odniesol zo zajatia. "Odnesiem si z neho presvedčenie, že o tomto konflikte treba naďalej informovať."
Bezprostredne po tom, čo povstalci Langloisa odovzdali zástupcom Medzinárodného Červeného kríža, nebolo jasné, či novinár zostane v Kolulmbii, alebo sa vráti do Francúzska. Rebeli z FARC novinárovi dali list pre francúzskeho prezidenta Francoisa Hollandea.
Langlois sa neospravedlnil za to, že sprevádzal armádu, za čo ho povstalci začiatkom mája kritizovali s tým, že sa nechal využiť na vládnu propagandu.
"Dúfam, že armáda neprestane brať ľudí do oblastí bojov, a dúfajme, že aj povstalci zoberú novinárov so sebou, aby ukázali svoj každodenný život, lebo tento konflikt nie je pokrývaný," povedal Langlois.
Maďarský prezident János Áder dnes oznámil, že novelu mediálneho zákona, prijatú 24. mája, nepodpíše a vráti ju parlamentu. Hlava štátu podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zdôraznila, že právna norma je v súlade s ústavou, má však procesnú chybu, ktorú je potrebné odstrániť.
Podľa Ádera parlament v procese prijímania tohto zákona urobil bližšie nešpecifikovanú chybu, preto ju vracia späť, aby tým umožnil zákonodarnému zboru odstrániť nedostatok.
"Vyžaduje si to princíp právnej istoty a ústavnosti. Úprimne verím, že zásadným záujmom Maďarska je, aby teraz a ani v budúcnosti nikto nemohol z formálnych, či procesných dôvodov, alebo pohnútok spochybniť platnosť tohto ústavného zákona," cituje MTI z Áderovho vyhlásenia.
Poslanci v súlade s decembrovým verdiktom ústavného súdu schválili 24. mája zmeny mediálneho zákona. Za novely hlasovali poslanci vládnych strán, pozmeňujúce návrhy opozície neboli schválené.
Úprava sa dotkla ustanovení o ochrane zdroja informácií. Do právnej normy zasadili niekoľko prvkov záruky, v zmysle ktorých nie je možné požadovať od redakcie či novinára, aby zverejnili svoj zdroj informácií.
Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) po prijatí zákona vyhlásila, že očakáva od prezidenta republiky Jánosa Ádera, že novely mediálneho zákona nepodpíše a obráti sa s ňou na ústavný súd. Socialista László Mandúr povedal, že cieľ i obsah prijatej právnej normy, ako aj samotný proces prijatia novely, sú poburujúce. Zdôraznil, že v novelizovanom zákone sú prijaté všeobecné normy, ktorých cieľom ale je znemožnenie opozičnej rozhlasovej stanice Klubrádió.
Obavy v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom opätovne vyjadrila 16. mája európska komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová. Rada Európy (RE) so sídlom v Štrasburgu vydala expertnú správu, v ktorej okrem iného žiadala posilnenie pravidiel ochrany informačných zdrojov novinárov, vytvorenie možnosti právneho odvolania sa voči rozhodnutiam komisára pre médiá a odpolitizovanie procesu vymenúvania mediálnych orgánov.
Maďarský ústavný súd v rozhodnutí vydanom vlani 19. decembra kritizoval okrem iného rozsah právomocí mediálneho orgánu a mediálneho komisára. Tieto právomoci podľa súdu protiústavne obmedzujú slobodu tlačených médií. Súd zrušil príslušné ustanovenia k 31. máju.
Copyright © TASR 2012
Kanadská speváčka Céline Dion vyhrala súdny spor s francúzskym bulvárnym magazínom Ici Paris. Sudca v Toulouse uznal, že periodikum hrubo porušilo súkromie jej rodiny v roku 2010, keď uverejnilo informácie o zlom zdravotnom stave vtedy tehotnej speváčky. Časopis musí hviezde zaplatiť odškodné vo výške osemtisíc eur a uhradiť súdne trovy vo výške dvetisíc eur.
Céline Dion v súčasnosti pôsobí v Las Vegas. S Colosseom v miestnom Caesar's Palace má podpísanú zmluvu na 70 rezidentných šou ročne v rokoch 2011 až 2014. Ide už o jej druhú sériu koncertov, prvú s názvom A New Day... absolvovala v rokoch 2003 až 2007. Stala sa tak z nej historicky druhá najúspešnejšia interpretka v Las Vegas po Elvisovi Presleym. Okrem koncertovania sa Dion stíha venovať manželovi Renému Angélilovi a ich trom synom - jedenásťročnému René-Charlesovi a ročným dvojičkám Eddymu a Nelsonovi. V septembri minulého roka uviedla na trh pod značkou Celine Dion Parfums už svoju 15. vôňu. Speváčka počas svojej kariéry vydala 23 štúdiových albumov, šesť live albumov a 17 kompilácií.
Parížsky súd v utorok zamietol žalobu súkromnej francúzskej televízie TF1, ktorá sa sťažovala na neoprávnené zverejňovanie materiálov na internetovom portáli YouTube. Podľa súdu vyššej inštancie však jeho správcovia v princípe nezodpovedajú za obsah videí a nie sú povinní kontrolovať ich, aj keď môžu porušovať autorské práva. Súd preto nariadil žalujúcej strane zaplatiť svetoznámemu portálu sumu 80-tisíc eur ako náhradu súdnych trov.
TF1 zažalovala YouTube ešte v roku 2008 za neoprávnené zverejňovanie videí patriacich televízii. Súd to však odmietol, keďže jedna z najväčších vysielacích spoločností v Európe nedokázala preukázať konkrétne škody, ktoré jej z toho údajne vyplynuli. Predstavitelia portálu YouTube, ktorý funguje od roku 2005 a patrí pod Google, vyjadrili s verdiktom spokojnosť najmä v súvislosti s bojom za slobodné šírenie a prístup k informáciám.
© 2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
