Zomrel Jozef
Adamovič
Slovenský herec,
režisér a pedagóg Jozef Adamovič dnes náhle zomrel vo veku 74 rokov. TASR jeho
úmrtie potvrdila tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela
Pažítková.
Jozef Adamovič sa narodil 23. apríla 1939 v Trnave. Po maturite v roku 1956 začal v Bratislave študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
Po ukončení štúdia na VŠMU (1960) sa stal členom Slovenského národného divadla (SND), v ktorom pôsobil až do roku 1990. Vytvoril približne 60 divadelných postáv (Cornelle: Cid, Gozzi: Kráľ Jeleň, Goldoni: Učiteľ tanca, Shakespeare: Sen noci svätojánskej a Richard II., Kráľ Lear: Edgar, Rostand: Cyrano z Bergeracu).
V roku 1960 ho obsadili do českého filmu Valčík pro milión režiséra Josefa Macha. Od tých čias hral aj v ďalších českých a hlavne slovenských filmoch a televíznych inscenáciách. Svoj herecký naturel uplatnil napríklad vo filmoch Synové Velké medvědice (1966), Hry lásky šálivé (1971), Temné slunce (1980), Noční jazdci (1981), Súdim Ťa láskou (1981), Pták Ohnivák (1997). Z televíznych filmov, v ktorých hral, sú známe Kubo (1965), Tiene v raji (1986), Kamene (1989). V roku 2012 si zahral v televíznom seriáli Pod povrchom.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia utrpel vážne zranenia pri autohavárii a odvtedy ho bolo možné vídať s nezameniteľnou jazvou na tvári.
V roku 1971 dostal hlavnú úlohu grófa Mórica Beňovského v 13-dielnom koprodukčnom slovensko-maďarskom, pomerne nákladnom a výpravnom televíznom seriáli Vivat Beňovský! Málokto sa vtedy mohol pochváliť nakrúcaním priamo na autentických miestach - na Madagaskare.
Od konca 70. rokov sa na filmovom plátne objavoval iba príležitostne. Na svojom konte má 120 televíznych inscenácií, seriálov a projektov filmových štúdií Koliba a Barrandov Praha. V rokoch 1981-1985 študoval divadelnú a filmovú réžiu v Moskve na divadelnej škole GITIS a na filmovej škole GOSKINO u Tarkovského. Od roku 1985 pôsobil aj ako režisér v českých divadlách v Přerove a Ostrave. Bol spoluzakladateľom Akadémie múzických umení (AMU) v Banskej Bystrici, neskôr tam začal prednášať na fakulte Dramatických umení. Od 90. rokov minulého storočia až do svojho skonu pôsobil na košickom konzervatóriu a na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil 3. januára 2012 pri príležitosti 19. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania. Trom osobnostiam sa ušiel Pribinov kríž II. triedy. Herec a pedagóg Jozef Adamovič ho získal za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR. Ocenenie Identifikačný kód Slovenska dostal Jozef Adamovič 4. augusta 2012.
Na bratislavský Filmový chodník slávy, ktorý sa tiahne pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava, pribudla 20. júna 2012 ďalšia pamätná dlaždica. Je na nej podpis divadelného a filmového herca, režiséra a pedagóga Jozefa Adamoviča. Umelec pripustil, že poctu, ktorá mu dodala energiu, prijal s "veľmi zvláštnymi pocitmi aj rozpakmi". "Po tej obrovskej 30-ročnej kariére som sa vyblokoval. Do tohto mediálneho a biznisového prostredia, čo sa týka kultúry, som sa tak nehrnul," priznal Jozef Adamovič.
Do médií sa po roku 1991, kedy odišiel z divadla, vracal už len zriedkavo. Známym sa stal svojimi vystúpeniami z čias, keď mal rakovinu. Vyliečil sa z nej, ako on sám hovorieval, hladovkou, počas ktorej pil len debakterizovanú a demineralizovanú vodu. Potom nasledovala špeciálna makrobiotická diéta.
Manželkou Jozefa Adamoviča bola známa slovenská herečka Božidara Turzonovová.
Jozef Adamovič sa narodil 23. apríla 1939 v Trnave. Po maturite v roku 1956 začal v Bratislave študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
Po ukončení štúdia na VŠMU (1960) sa stal členom Slovenského národného divadla (SND), v ktorom pôsobil až do roku 1990. Vytvoril približne 60 divadelných postáv (Cornelle: Cid, Gozzi: Kráľ Jeleň, Goldoni: Učiteľ tanca, Shakespeare: Sen noci svätojánskej a Richard II., Kráľ Lear: Edgar, Rostand: Cyrano z Bergeracu).
V roku 1960 ho obsadili do českého filmu Valčík pro milión režiséra Josefa Macha. Od tých čias hral aj v ďalších českých a hlavne slovenských filmoch a televíznych inscenáciách. Svoj herecký naturel uplatnil napríklad vo filmoch Synové Velké medvědice (1966), Hry lásky šálivé (1971), Temné slunce (1980), Noční jazdci (1981), Súdim Ťa láskou (1981), Pták Ohnivák (1997). Z televíznych filmov, v ktorých hral, sú známe Kubo (1965), Tiene v raji (1986), Kamene (1989). V roku 2012 si zahral v televíznom seriáli Pod povrchom.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia utrpel vážne zranenia pri autohavárii a odvtedy ho bolo možné vídať s nezameniteľnou jazvou na tvári.
V roku 1971 dostal hlavnú úlohu grófa Mórica Beňovského v 13-dielnom koprodukčnom slovensko-maďarskom, pomerne nákladnom a výpravnom televíznom seriáli Vivat Beňovský! Málokto sa vtedy mohol pochváliť nakrúcaním priamo na autentických miestach - na Madagaskare.
Od konca 70. rokov sa na filmovom plátne objavoval iba príležitostne. Na svojom konte má 120 televíznych inscenácií, seriálov a projektov filmových štúdií Koliba a Barrandov Praha. V rokoch 1981-1985 študoval divadelnú a filmovú réžiu v Moskve na divadelnej škole GITIS a na filmovej škole GOSKINO u Tarkovského. Od roku 1985 pôsobil aj ako režisér v českých divadlách v Přerove a Ostrave. Bol spoluzakladateľom Akadémie múzických umení (AMU) v Banskej Bystrici, neskôr tam začal prednášať na fakulte Dramatických umení. Od 90. rokov minulého storočia až do svojho skonu pôsobil na košickom konzervatóriu a na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil 3. januára 2012 pri príležitosti 19. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania. Trom osobnostiam sa ušiel Pribinov kríž II. triedy. Herec a pedagóg Jozef Adamovič ho získal za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR. Ocenenie Identifikačný kód Slovenska dostal Jozef Adamovič 4. augusta 2012.
Na bratislavský Filmový chodník slávy, ktorý sa tiahne pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava, pribudla 20. júna 2012 ďalšia pamätná dlaždica. Je na nej podpis divadelného a filmového herca, režiséra a pedagóga Jozefa Adamoviča. Umelec pripustil, že poctu, ktorá mu dodala energiu, prijal s "veľmi zvláštnymi pocitmi aj rozpakmi". "Po tej obrovskej 30-ročnej kariére som sa vyblokoval. Do tohto mediálneho a biznisového prostredia, čo sa týka kultúry, som sa tak nehrnul," priznal Jozef Adamovič.
Do médií sa po roku 1991, kedy odišiel z divadla, vracal už len zriedkavo. Známym sa stal svojimi vystúpeniami z čias, keď mal rakovinu. Vyliečil sa z nej, ako on sám hovorieval, hladovkou, počas ktorej pil len debakterizovanú a demineralizovanú vodu. Potom nasledovala špeciálna makrobiotická diéta.
Manželkou Jozefa Adamoviča bola známa slovenská herečka Božidara Turzonovová.
Copyright © TASR 2013
