ART FILM FEST NEWS
„Tento rok sa už konali festivaly v Rotterdame, Berlíne i Cannes a ich výsledky hovoria pomerne jasnou rečou: európska kinematografia si udržiava vysoký umelecky štandard
i kredit. Aj v minulom roku sa na troch najprestížnejších festivaloch tešili z víťazstva iba európski tvorcovia. Nie je preto náhoda, že najpočetnejšiu sekciu na Art Film Feste tvorí práve výber európskych snímok,“ vysvetlil zostavovateľ sekcie Peter Nágel.
Priamo zo slávneho festivalu v americkom Sundance sa na plátna Art Film Festu dostane jeden z posledných filmov, v ktorých exceluje oscarový herec Philip Seymour Hoffman, ktorý tragicky zahynul vo februári tohto roka. V snímke Najhľadanejší muž/A Most Wanted Man slávneho holandského fotografa a režiséra Antona Corbijna stvárnil nemeckého špióna, ktorý prenasleduje podozrivého čečenského emigranta a má ho na nátlak tajných služieb zajať ako moslimského teroristu. Corbijnov sugestívny film zobrazuje Achillovu pätu korupčného biznisu likvidácie teroristov a Hoffman v ňom vytvoril strhujúcu postavu, ktorá sa snaží zachovať sa správne v zvrátenom spoločenskom systéme.
Diváci budú môcť po prvýkrát v slovenskom priestore zhliadnuť novú snímku oscarového režiséra Romana Polanského, ktorý v roku 2007 osobne navštívil Art Film Fest a prebral si ocenenie Zlatá kamera. Jeho film Venuša v kožuchu/Venus In Fur má na konte štyri národné francúzske ceny César 2014 za najlepšiu réžiu, adaptovaný scenár, herečku a herca. V premyslenej a strhujúcej hre sexuálnej príťažlivosti, dominancie a submisie excelujú režisérova manželka Emmanuelle Seigner a Mathieu Amalric, jeden z najvýznamnejších francúzskych hercov súčasnosti.
S ocenením za najlepšiu réžiu a strih v súťaži Svetových dokumentov na Sundance prichádza k divákom Art Film Festu fascinujúca dokumentárna dráma 20 tisíc dní na zemi/20 000 Days on Earth britskej režisérskej dvojice Iaina Forsytha a Jane Pollard o živote Nicka Cavea, jednej z najtajomnejších postáv v hudobnom a filmovom svete. Invenčná doku-dráma dôverne zobrazuje umelecké pôsobenie austrálskeho speváka, textára, básnika a herca, ale súčasne vytvára aj fiktívny príbeh jeho dvadsaťtisíc dňového pôsobenia na našej planéte.
O živote ďalšieho nezvyčajného umelca sa diváci dozvedia aj v dokumentárnom filme Mr. X francúzskej režisérky Tessy Louise-Saloméovej. Prináša podmanivý portrét záhadného a brilantného francúzskeho filmára Leosa Caraxa, ktorý prešiel cestou od fantastického úspechu ako mladý, nezávislý filmový tvorca k povesti kontroverzného, bláznivého génia, ktorý nakrútil Holy Motors, jeden z najobľúbenejších filmov posledného obdobia, uvedený aj na Art Film Feste. V snímke o ňom hovoria filmoví kritici, herci, členovia filmárovho štábu a rozhovoru sa nevyhol ani samotný Carax. Zrejme najfascinujúcejším elementom v snímke je nekonečné porozumenie Caraxovho ústredného predstaviteľa a virtuálneho dvojníka Denisa Levanta.
„Som veľmi rád, že sa podarilo získať aj filmy, za ktorými nestoja zvučne mená, ale veľkú pozornosť si získali odvážnou témou, inovatívnou formou a často krát ostrým kontroverzným vyznením,“ povedal Peter Nágel.
K takýmto dielam patrí grécky film Nepovšimnuté násilie/Miss Violence režiséra Alexandrosa Avranasa, ktorého ocenili na festivale v Benátkach Strieborným levom ako najlepšieho režiséra. Na plátne vypovedal príbeh dievčaťa, ktoré v deň svojich jedenástich narodenín vyskočí s úsmevom na tvári z balkónu. Pokým sa polícia a sociálne služby pokúšajú zistiť dôvod náhlej samovraždy, rodina tvrdí, že išlo o náhodu. Themis Panou získal za úlohu otca rodiny v Benátkach Volpiho pohár pre najlepšieho herca.
Aj najlepší írsky film roka ovenčený aj národnou cenou pre režiséra Kalvária/Calvary z dielne Johna Michaela McDonagha zobrazuje utajované násilie, ktoré môže byť oveľa nebezpečnejšie ako to otvorené. Je príbehom kňaza, ktorému jedného dňa neznámy muž odhalí pri spovedi, že ako dieťa bol roky zneužívaný kňazom a teraz je rozhodnutý pomstiť sa. Film možno vnímať ako aktualizovaný variant klasického diela Roberta Bressona Denník vidieckeho farára. Temná, komediálna dráma predstavuje filozofickú reflexiu na vieru, prameniacu z biblického príbehu o dvoch zlodejoch z Kalvárie – vykúpenom a zatratenom. V Berlíne získala Cenu ekumenickej poroty.
