Vinník sa našiel
Dámy a páni, slovenská spoločnosť od novembra 1989 v mnohom nadviazala na životný štýl západnej spoločnosti, založený na individualizme a liberálnej ideológii. Do popredia verejného života ale aj osobných životných stratégií vystúpili hodnoty nové. Ich prínos však nebol vždy iba pozitívny. Materiálne zameranie prevážilo nad duchovnými hodnotami, ktoré nás robia skutočne slobodnými a činorodými.
Vo verejnej mienke prevláda presvedčenie, že "všetko sa dá kúpiť". Demonštratívna spotreba slúži na reprezentáciu spoločenského statusu. Stala sa kritériom vzájomného posudzovania ľudí, ale aj karikatúrou bezduchého života. Ruka v ruke so spotrebiteľskou orientáciou postupuje duchovné a kultúrne odcudzovanie sa spoločnosti. Spoločenské ovzdušie na Slovensku nie je formované zmysluplnou spoločenskou diskusiou. Prístupy veľmi, veľmi obmedzeného počtu médií spravodajského charakteru nestačia na jej vyvolanie. Plytké diskusie, napr. aj medzi mladými ľuďmi na sociálnych sieťach formulujú skôr virtuálne problémy, ktoré neodrážajú skutočné potreby občanov Slovenska.
Verejnosť je stále viac kontrolovaná ekonomickou mocou a médiami. Stráca autonómnosť. Médiá ju vytláčajú a nadmerne preberajú jej pôvodné poslanie kritického posudzovania diania v krajine. Väčšina médií už nie je pre verejnosť objektívnym sprostredkovateľom informácií a názorov, ale je pričasto ich spolitizovaným manipulátorom. Média nie sú súčasťou politického systému, ani nesmú byť, ale často sa tak správajú. Pre občanov je neakceptovateľné, že prestávajú byť aktérmi utvárania verejného života. Nie sú objektívne informovaní, sú skôr ovplyvňovaní až zavádzaní. Aj preto sa stále menší počet osôb zúčastňuje volieb.
Nechcem však zvaľovať na média všetku vinu. Niektoré sa snažia plniť úlohu strážcu demokracie. Je však očividné, že v oblasti médií i kultúry prevládla tvrdá komerčnosť. V oblasti zábavy sa verejnosti podsúvajú témy, ktoré rozdeľujú spoločnosť a nepestujú dobrý vkus. Vývoj akoby sa uberal k mediokracii. Väčšina médií nie je nezávislá, lebo nimi ani nemôže byť. Otázka zodpovednosti médií voči spoločnosti ostáva, žiaľ, nezodpovedaná.
