MEDIA NEWS
Americká vláda v auguste súhlasila so žiadosťou polície obmedziť vyše 96 štvorcových kilometrov vzdušného priestoru v okolí mesta Ferguson. Ako dôvod 12 dní trvajúceho opatrenia uviedla bezpečnosť. Získané audionahrávky však dokazujú, že účelom bolo nevpustiť do zóny vrtuľníky médií počas vtedajších pouličných protestov po zastrelení černošského tínedžera Michaela Browna belošským policajtom. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) nariadil prvé obmedzenia 12. augusta. Snažil sa redefinovať nariadenie tak, aby umožnil komerčné lety na neďalekom medzinárodnom letisku Lambert-St. Louis a lety policajných vrtuľníkov a zároveň zakázal všetky ostatné.
"Napokon priznali, že v skutočnosti išlo o to, nevpustiť dovnútra médiá... Očividne sa málo obávali, že by sa dialo niečo iné," uvádza jeden z predstaviteľov FAA na adresu polície v sérii zaznamenaných telefonických hovorov, ktoré získala agentúra AP.
"Skutočne neexistuje možnosť ohľadne dočasného obmedzenia letov, ktorá hovorí, že fajn, všetci okrem médií sú v poriadku," uviedol ďalší predstaviteľ FAA. Manažéri FAA potom vypracovali formuláciu, ktorá udržala novinárske vrtuľníky mimo kontrolovanej zóny.
Konverzácie sú podľa AP v rozpore s tvrdeniami polície v St. Louis, podľa ktorej boli obmedzenia prijaté výhradne z dôvodu bezpečnosti a nemali nič spoločné s tým, aby zabránili médiám pokrývať násilnosti a policajné zákroky.
Polícia ešte v piatok minulý týždeň pre AP uviedla, že požiadala o opatrenia po tom, čo niekto vystrelil na policajný vrtuľník. Polícia potom potvrdila, že na vrtuľníku neboli žiadne škody. Správu o incidente ale neposkytla. Zástupca FAA na audionahrávke opísal streľbu na vrtuľník ako nepotvrdené "fámy".
Agentúra AP informovala, že nahrávky získala na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa nej tak vyvstávajú vážne otázky, či polícia obmedzením leteckých záberov z demonštrácií a policajného zásahu neporušila ústavné práva novinárov s tichou asistenciou federálnych úradov. Takéto zábery by poskytli neprikrášlený pohľad na jednu z najvážnejších epizód občianskeho násilia v krajine za posledné obdobie.
"Akýkoľvek dôkaz, že bezletová zóna bola zavedená ako zámienka pre vylúčenie médií z pokrývania udalostí vo Fergusone, je mimoriadne znepokojujúci a je nehanebným porušením novinárskych práv z prvého dodatku (ústavy)," povedal Lee Rowland, právnik z Amerického zväzu pre občianske slobody. Prvý dodatok ústavy USA zaručuje základné právo ako je sloboda tlače.
Lotyšsko neudelí vstupné vízum ruskému hercovi Michailovi Porečenkovovi, ak oň požiada. Dôvodom je jeho verejná podpora samozvanej Doneckej ľudovej republike, informoval dnes lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkévičs.
Porečenkov nie je v Lotyšsku vítaný, povedal minister s tým, že vláda bude zásadovo postupovať proti porušovateľom medzinárodného práva.
Podľa agentúry Interfax-Ukrajina sa Rinkévičs takto vyjadril na Twitteri po škandále, ktorý vypukol po zverejnení videa s Porečenkovom, ako v prilbe s nápisom PRESS strieľa z ťažkého guľometu.
Agentúra Ukrinform minulý týždeň v piatok informovala, že Porečenkov počas svojej návštevy separatistov na letisku v Donecku údajne strieľal z ťažkého guľometu na pozície ukrajinskej armády.
Ukrajinské ministerstvo vnútra začalo voči hercovi trestné stíhanie za to, že sa osobne zúčastnil na ostreľovaní vládnych síl. Hrozí mu tak 7-12 rokov väzenia.
Porečenkov ale tvrdil, že mal slepé náboje a na nikoho nestrieľal. "Samozrejme, že to boli pripravené scény a dokonca aj munícia bola slepá. Prečo z ničoho robia príbeh?" uviedol v rozhovore pre TASS.
Ohľadne prilby s nápisom PRESS povedal, že si ju nasadil, aby bol v bezpečí, keďže na letisku je ustavične počuť streľba. Inú prilbu, ako dodal, si nemohol požičať.
Predstaviteľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Dunja Mijatovičová incident označila za "nehanebné a nebezpečné zneužitie insígnie PRESS. Novinári nie sú bojovníci".
Porečenkovo konanie podľa Interfaxu-Ukrajina odsúdili aj niektoré ruské novinárskej zväzy.
Český rozhlas bude naďalej vysielať reláciu Hovory z Lánov, v ktorej prezident Miloš Zeman v nedeľu predniesol celý rad vulgarizmov. Doposiaľ však nie je jasné, či budú pokračovať aj živé prenosy. Na reláciu, v ktorej zaznel nevyberaný slovník hlavy štátu, prišlo českej Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie už 100 sťažností, napísal dnes spravodajský server iDNES.cz.
Hovorca Českého rozhlasu Jiří Hošna spresnil, že podrobnejšie sa reflexii nedeľňajšej relácie Hovory z Lánov na vlnách verejnoprávnej stanice bude Čro podrobnejšie zaoberať vo štvrtok. Na tento deň si rokovanie zvolal riaditeľ ČRo Peter Duhan, uviedol portál Novinky.cz.
"V komunikácii s prezidentskou kanceláriou sa k poslednému vysielaniu Hovorov z Lánov vrátime," povedal Hošna.
Česká Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie sa vysielaním Zemanových slov bude pravdepodobne zaoberať o 14 dní; do utorkového rokovania tento týždeň už nestihne reláciu zanalyzovať. Sťažnosti podľa riaditeľa rady Ivana Krejčího naďalej prichádzajú.
Kritici postupu Českého rozhlasu upozorňujú, že rozhlasový kódex dáva moderátorovi možnosť prerušiť neslušne sa vyjadrujúceho hosťa alebo mu odobrať slovo. Podľa iDNES.cz je však ťažšou otázkou, či prerušiť prezidenta, teda najvyššieho politického predstaviteľa krajiny.
"Je to pán prezident. Toto rozhodovanie precedens určite nemá," povedal Krejčí. Vlani v októbri rozhlas predčasne ukončil rozhovor s arcibiskupom Dominikom Dukom, ktorý sa rozčúlil kvôli reštitúciám.
Copyright © TASR 2014
