MEDIA NEWS
Egyptský syndikát novinárov vyzval dnes na odvolanie tamojšieho ministra vnútra v reakcii na nedeľňajšie zadržanie dvoch novinárov v budove syndikátu v Káhire. Informovala o tom agentúra AP.
Syndikát vydal vyhlásenie po mimoriadnej schôdzi a vyzval na časovo neohraničený protest vo svojej budove.
Vstup polície do budovy označil za "raziu bezpečnostných síl, ktorých do očí bijúce barbarstvo a agresia voči dôstojnosti tlače, novinárov a ich syndikátu prekvapil novinársku obec a egyptský ľud".
Okolie budovy strážila polícia niekoľko dní a postavila okolo nej zátarasy, dodala AP.
Polícia zadržala novinárov, ktorí boli kritickí voči vláde, konštatovala agentúra Reuters. Podľa nej sa bezpečnostné sily momentálne snažia potlačiť odpor v súvislosti protestmi proti rozhodnutiu vlády odovzdať dva strategické ostrovy v Červenom mori Saudskej Arábii.
Približne každý tretí poslucháč slovenských rádií počúva Rádio Expres alebo Rádio Slovensko.
Generálny tajomník Rady Európy (RE) Thorbjörn
Jagland vyzval dnes pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa slobody
tlače (3.5.) všetkých 47 členských štátov tejto paneurópskej organizácie, aby
zabezpečili, že ich vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ohovárania nevedú
k autocenzúre v médiách a neoslabujú verejnú diskusiu v spoločnosti.
Vo svojej oficiálnej správe na rok 2016 o stave demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Európe Jagland zdôraznil, že Európa je dnes svedkom znepokojujúceho trendu vlád zneužívať zákony a súdy na politické účely. Pripomenul, že ide napríklad o žaloby za ohováranie alebo svojvoľné uplatňovanie zákonov proti hanobeniu, ktoré vedú k väzneniu novinárov a snažia sa revidovať legislatívne reformy, ktoré dekriminalizujú hanobenie.
"Je veľmi dôležité pre demokraciu, aby si médiá plnili svoje poslanie monitorovať a kritizovať tých pri moci. Pri plnení svojej úlohy strážneho psa by médiá mali naplno využívať záruky Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv," upozornil Jagland v správe pre médiá. Spresnil, že zákony týkajúce sa ohovárania a ich vykonávanie v praxi by nemali byť odstrašujúcim prvkom pre slobodu prejavu.
Jagland okrem toho uviedol, že pri navrhovaní alebo pozmeňovaní už existujúcich zákonov z tejto oblasti by vlády krajín RE mali brať do úvahy skutočnosť, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) stanovil, že trest odňatia slobody je v súlade s uvedeným dohovorom iba vo výnimočných prípadoch, najmä ak boli porušené ostatné základné ľudské práva. Vhodným príkladom sú podľa neho prejavy, ktoré podnecujú k nenávisti alebo násiliu.
Zároveň poznamenal, že je dôležité, aby trestné postihy za ohováranie, ktoré sú stanovené v občianskom zákonníku, boli primerané a neboli zámerne zneužívané na umlčanie tlače a potlačenie slobody názorov.
Správa Rady Európy, ktorú predstavil Jagland, pripomína, že trestný čin hanobenia bol postupne zrušený vo väčšine európskych krajín a tam, kde hanobenie predstavuje trestný čin, sú trestné postihy zriedkavé. Aj napriek tomu však v uplynulých rokoch došlo v Európe k prudkému nárastu počtu žalôb a počtu žiadostí o nadmernú, niekedy až päťnásobne vyššiu, náhradu škody za ohováranie, ako je stanovená jej výška v trestnom zákonníku.
Vo svojej oficiálnej správe na rok 2016 o stave demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Európe Jagland zdôraznil, že Európa je dnes svedkom znepokojujúceho trendu vlád zneužívať zákony a súdy na politické účely. Pripomenul, že ide napríklad o žaloby za ohováranie alebo svojvoľné uplatňovanie zákonov proti hanobeniu, ktoré vedú k väzneniu novinárov a snažia sa revidovať legislatívne reformy, ktoré dekriminalizujú hanobenie.
"Je veľmi dôležité pre demokraciu, aby si médiá plnili svoje poslanie monitorovať a kritizovať tých pri moci. Pri plnení svojej úlohy strážneho psa by médiá mali naplno využívať záruky Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv," upozornil Jagland v správe pre médiá. Spresnil, že zákony týkajúce sa ohovárania a ich vykonávanie v praxi by nemali byť odstrašujúcim prvkom pre slobodu prejavu.
Jagland okrem toho uviedol, že pri navrhovaní alebo pozmeňovaní už existujúcich zákonov z tejto oblasti by vlády krajín RE mali brať do úvahy skutočnosť, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) stanovil, že trest odňatia slobody je v súlade s uvedeným dohovorom iba vo výnimočných prípadoch, najmä ak boli porušené ostatné základné ľudské práva. Vhodným príkladom sú podľa neho prejavy, ktoré podnecujú k nenávisti alebo násiliu.
Zároveň poznamenal, že je dôležité, aby trestné postihy za ohováranie, ktoré sú stanovené v občianskom zákonníku, boli primerané a neboli zámerne zneužívané na umlčanie tlače a potlačenie slobody názorov.
Správa Rady Európy, ktorú predstavil Jagland, pripomína, že trestný čin hanobenia bol postupne zrušený vo väčšine európskych krajín a tam, kde hanobenie predstavuje trestný čin, sú trestné postihy zriedkavé. Aj napriek tomu však v uplynulých rokoch došlo v Európe k prudkému nárastu počtu žalôb a počtu žiadostí o nadmernú, niekedy až päťnásobne vyššiu, náhradu škody za ohováranie, ako je stanovená jej výška v trestnom zákonníku.
Copyright © TASR 2016
