V PIČIPOPIČI

V PIČIPOPIČI

Zmenu spôsobu voľby šéfa RTVS absolútne vylučujem

Zmenu spôsobu voľby šéfa RTVS 

absolútne vylučujem

Predseda koaličnej SNS a šéf Národnej rady SR Andrej Danko absolútne vylučuje, že by podporil zmenu voľby generálneho riaditeľa RTVS. Povedal to v rozhovore pre TASR ako reakciu na návrh ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD).
Ten predložil novelu statusového zákona RTVS, v ktorej okrem iného navrhuje zmenu mechanizmu voľby generálneho riaditeľa a hovorí aj o presune kompetencie odvolávať ho z NR SR na Radu RTVS. Maďariča prekvapilo, že o jeho návrhu vláda v decembri nerokovala.
"Keď bol v minulosti zvolený riaditeľ, ktorý mal blízky vzťah s Marekom Maďaričom, prečo vtedy pán minister nekričal?" pýtal sa Danko. Jeho názor je, že televízia, rozhlas aj TASR by mali byť štátne s transparentným výberom riaditeľov. "Lebo si myslím, že pod zásterkou verejnoprávnosti sa často deje veľa vecí, nad ktorými zastáva rozum. Hovorím o produkovaní relácií, pri ktorých sa využíva technika RTVS a niekto, kto má len know-how, fakturuje peniaze, z ktorých sa redaktorom pretáčali oči," poznamenal.
Podľa Danka by mali byť zrušené koncesionárske poplatky a televízia by mala dostať možnosť neobmedzenej reklamy. "Ak je Deň Ústavy SR, prvým spotom by nemala byť medvedica v Tatrách, ale výročie ústavy. Redaktori by nemali mať 1,5-krát vyšší plat ako premiér, manažment dva až trikrát viac. Potom sa už ani nečudujem odvahe niektorých mladých redaktorov, ktorí stoja oproti predsedovi vlády či predsedovi parlamentu, ak zarábajú viac," dodal.
V súčasnosti volia šéfa RTVS poslanci NR SR tajnou voľbou. Maďaričov návrh hovorí, že výber generálneho riaditeľa by mal byť rozdelený do dvoch štádií – zvolenie a vymenovanie. Generálneho riaditeľa má voliť osobitný na to určený orgán – zbor voliteľov a vymenúvať do funkcie ho má orgán dohľadu RTVS – rada. Tak ako doteraz má kandidát prezentovať svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS na verejnom vypočutí, ktoré by bolo vysielané naživo. Po prezentácii projektu majú nasledovať odpovede na otázky zboru voliteľov. Pre zvolenie kandidáta by musel získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, teda aspoň osem.
Personálne zloženie zboru voliteľov má garantovať jeho apolitickosť, súčasne v ňom majú byť zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Záujmy umeleckej obce majú reprezentovať riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bude zároveň reprezentovať aj záujmy národnostných menšín.
Zastúpenie v zbore voliteľov však má mať aj novinárska obec, akademická obec (cez prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkev (cez predsedu Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike), športová obec (cez prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce (cez predsedu Združenia miest a obcí Slovenska), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím. Zástupcu v zbore voliteľov majú mať i zamestnanci RTVS.
Maďarič oznámil zámer v júni, deň po tom, ako parlament zvolil Jaroslava Rezníka za nového šéfa telerozhlasu na obdobie nasledujúcich piatich rokov. Tento moment vtedy označil za najvhodnejší. Cieľom má byť odpolitizovanie voľby, ktorú predošlá vláda Ivety Radičovej zverila parlamentu.

Copyright © TASR 2017

DNES V TV!

DNES V TV!

CNN: V roku 2017 sa prehĺbila polarizácia vo svete

CNN: V roku 2017 sa prehĺbila 

polarizácia vo svete 

V roku 2017 sme sa posunuli k svetu, kde sa všetci poznáme akosi menej, v ktorom je na vzostupe polarizácia, myslí si editor americkej spravodajskej televízie CNN Nic Robertson.
      Demokrati verzus republikáni, sunniti verzus šiiti a militantní islamisti proti všetkým. Katalánci verzus Španieli, zástancovia verzus odporcovia brexitu, nacionalisti verzus liberáli. Akoby sa od nás žiadalo, aby sme si na každom kroku vybrali jednu zo strán. "Do tejto situácie sme sa nedostali náhodou. Politické vetry – teraz posilňované vzostupom autokratických lídrov – posúvajú a menia diskurz na celej planéte. Tento trend ešte zosilňujú megafóny sociálnych médií," napísal Robertson.
      Novinár si myslí, že na tejto trajektórii sme boli už dlhšie, ale práve v roku 2017 tento trend zosilnel. Otázne je, či naša "loď" tento vietor prežije alebo stroskotá. To bude podľa Robertsona závisieť od toho, či si všimneme varovné signály a či začneme konať. Ak sa tak nestane, bude rastúci počet siláckych lídrov na celom svete presadzovať svoju rozdeľujúcu agendu bez ohľadu na nebezpečia s tým spojené.
      Podľa Robetsona bol tento rok špecifický. V tejto súvislosti spomenul nástup Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA, ako aj viaceré krízy a vojny na Blízkom východe, ktoré ešte viac polarizovali tamojšie regióny.
      Severná Kórea sa stala viac konfrontačnou, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan viac autoritárskym, Čína mocnejšou a jej susedia ustráchanejšími. Ruský prezident Vladimir Putin si udržal moc a silu, zatiaľ čo Európa sa rozhádala pre utečeneckú krízu. Pridal sa aj brexit a vzostup nacionalizmu v Európe, ako aj odstúpenie USA od parížskej klimatickej dohody. 
      "Pchanie hláv do pohyblivých pieskov populizmu, nacionalizmu a rozdelení nezastaví nevyhnutný úpadok prosperity" súvisiaci s obmedzenými zdrojmi našej planéty, napísal editor CNN.  
      Zároveň zdôraznil, že v roku 2018 musia svetoví lídri zabojovať proti všetkým rozdeleniam a vyvinúť úsilie na "stavanie mostov". Inak bude priepasť medzi nami všetkými ďalej rásť, domnieva sa Robertson. 

Copyright © TASR 2017

IFJ NEWS

IFJ NEWS

Najmenej 81 žurnalistov bolo v uplynulom roku zabitých pri výkone svojej práce. Zároveň v tomto období prudko stúpol počet útokov i obťažovania, ktorých terčom sa stali mediálni pracovníci. Vyplýva to z výročnej správy Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ), z ktorej v sobotu citovala agentúra AP. 
      Novinári podľa správy o život prišli pri cielených útokoch, výbuchoch bômb umiestnených v aute či prestrelkách. V tomto roku ich však bolo za posledné desaťročie zabitých vôbec najmenej, pričom vlani prišlo o život násilným spôsobom 93 novinárov. 
      Najviac žurnalistov prišlo tento rok o život v Mexiku. Mnoho ďalších bolo zabitých v Afganistane, Iraku či Sýrii.
      Medzi zabitými novinármi bolo aj osem žien, z ktorých dve zahynuli v demokratických, európskych krajinách. Išlo o švédsku novinárku Kim Wallovú, ktorá prišla o život v ponorke dánskeho vynálezcu, o ktorom písala, a maltskú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú, ktorú zabila v októbri bomba nastražená v jej aute.
      Okrem počtu úmrtí varovalo IFJ i pred bezprecedentným počtom novinárov, ktorí boli uväznení či nútení utiecť zo svojej krajiny. Podľa údajov tejto inštitúcie bolo v uplynulom roku za mrežami viac ako 250 novinárov. Šéf IFJ Philippe Leruth na margo výročnej správy uviedol, že aj napriek klesajúcemu počtu násilných smrtí žurnalistov, je úroveň násilia páchaného voči médiám stále "neprijateľne vysoká". 

Copyright © TASR 2017

RTVS pripravila k 25. výročiu vzniku SR bohatý program

RTVS pripravila k 25. výročiu 

vzniku SR bohatý program

Dokumenty, diskusie, rozhovory, koncerty, filmy – to všetko pripravila RTVS k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky. Divákov a poslucháčov čaká v pondelok 1. januára 2018 zaujímavý televízny a rozhlasový program.

Jednotka odvysiela o 13.00 h novoročný príhovor prezidenta SR Andreja Kisku a o 17.00 h odovzdávanie štátnych vyznamenaní. O 20.30 h prinesie z Koncertnej siene Slovenskej filharmónie v priamom prenose slávnostný koncert k výročiu vzniku SR. Rodná zem režiséra Jozefa Macha je prvým slovenským farebným filmom z roku 1953, ktorý mapuje bohatstvo slovenského folklóru. Diváci uvidia od 21.40 h v hlavných úlohách zakladajúcich členov SĽUK-u a Lúčnice.

K 25. výročiu Dvojka uvedie o 09.15 h dokument Vznik Slovenskej republiky, v ktorom vďaka svedectvám hlavných aktérov rozdelenia spoločného štátu ožijú fakty a okamihy danej doby. Okrem toho čakajú divákov dve premiéry – o 20.00 h to bude koprodukčný dokument RTVS Žijem Dunajom, v ktorom filmár Braňo Molnár zachytáva čaro dunajskej prírody a o 20.50 h dokument RTVS o Mariánovi Vargovi a následne koncert, ktorý odznel k jeho 70. narodeninám. O 13.50 h sa na Dvojke začne mimoriadna hodinová diskusia o tom, čo všetko predchádzalo vzniku dvoch republík, ako si počínajú na ceste samostatnosti a aký dosah to malo na spoločnosť. Hosťami moderátorov Roberta Kotiana a Petra Turčíka budú sociologička Zora Bútorová, historik Dušan Kováč, politológovia Samuel Abrahám a Jozef Bátora, ekonóm a prvý guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár a novinár Marián Leško.

Rádio Slovensko odvysiela túto diskusiu o 22.20 h. Okrem toho pripravilo publicistický seriál o udalostiach, ktoré sprevádzali tento historický medzník z pohľadu rozdelenia Československého rozhlasu a televízie. Ponúkne v ňom výpovede pamätníkov, archivárov a redaktorov, ale aj pohľad na súčasnú spoluprácu slovenských a českých verejnoprávnych médií. Vznik Slovenského rozhlasu a televízie bude mapovať počas celého prvého januárového týždňa.

Štvrťstoročie Slovenska je názov relácie, ktorá v Rádiu Regina o 12.10 h popíše okolnosti vzniku SR. Poslucháči si vďaka bohatému rozhlasovému archívu pripomenú rokovania o rozdelení ČSFR, prípravu a prijatie Ústavy SR, posledné sekundy spoločného štátu či novoročné „posolstvá“ z 1. januára 1993. O tejto historickej udalosti budú vo večernej relácii Dejiny.sk debatovať s hosťami moderátori Peter Turčík a Róbert Kotian. Séria diskusií odštartuje v piatok 5. januára o 22.00 h.

Rádio Devín o 08.51 h ponúkne vzácny archívny návrat k dobovej atmosfére prostredníctvom reprízy autentického novoročného príhovoru spisovateľa Ladislava Ťažkého, ktorý v roku 1993 nadšene vítal vznik nového štátu. O 17.00 h prinesie reprízu relácie Róberta Šedivého z cyklu Ľudia-fakty-udalosti s Romanom Kaliským, ktorý bol v tom čase zástupcom šéfredaktora denníka Republika a v rokoch 1993 – 1994 pracoval v Kancelárii prezidenta SR. Rozhovor poskytol Slovenskému rozhlasu dva týždne po oslave svojej deväťdesiatky vo svojom byte v Bratislave. Kompozíciu esejí Jána Chryzostoma kardinála Korca a Ladislava Ťažkého si poslucháči môžu vypočuť o 22.30 h v rozhlasovom pásme Úvahy o človeku, ktoré pochádza z roku 1994.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Herečky Halle Berry a Gal Gadotová a ich kolega Chris Hemsworth budú medzi moderátormi slávnostného udeľovania filmových Zlatých glóbusov. Oznámila to dnes Asociácia zahraničných novinárov v Hollywoode, ktorá najlepšie filmy vyberá. Ceremoniál sa bude konať 7. januára.
Okrem prvej vyhlásené trojice by medzi moderátormi mali byť tiež napríklad Hugh Grant, Shirley MacLaineová, Emma Watsonová, Ricky Martin alebo Sharon Stoneová. K dispozícii bude aj moderátorka Oprah Winfrey, ktorá ale bude tiež medzi ocenenými. Asociácia jej prisúdila cenu za významný prínos k zábave.
Ceremoniál sa bude vysielať naživo z hotela Beverly Hilton v Beverly Hills. Nomináciám ohláseným 11. decembra dominovala snímka Tvar vody režiséra Guillerma del Tora navrhnutý v siedmich kategóriách.
Zlaté glóbusy budú v januári udeľované po 75. krát. Ako si všimli kritici, v kategórii najlepšia réžia nebola nominovaná ani jedna žena. Je tiež isté, že niektoré herečky, ktoré budú defilovat na červenom koberci, budú v čiernom, aby poukázali na aféru sexuálneho obťažovania v Hollywoode. Oznámili to už Jessica Chastainová, Emma Stoneová aj Meryl Streepová. Dwayne Johnson príde v čiernom zo solidarity.

Kontroverzný francúzsky film o milostnom vzplanutí na pozadí predminulého teroristického útoku na koncertná sieň Bataclan v Paríži sa zatiaľ vysielať nebude. Stanica France 2, ktorá ho produkovala, dnes oznámila, že zatiaľ zastavila jeho výrobu. Internetovú petíciu proti televíznemu snímke podpísalo vyše 39.000 ľudí.

France 2 v dnešnom vyhlásení uviedla, že film doteraz nebol dokončený, vedenie stanice zatiaľ nevidelo jeho finálnu podobu, a nebol tak stanovený ani žiadny termín odvysielanie. V produkcii sa nebude pokračovať, kým sa vedenie televízie nestretne s pozostalými po obetiach útoku v Bataclan a vec s nimi "dôkladne nepreberie", uviedla France 2. Samotné natáčanie snímky však podľa skorších informácií skončilo už pred Vianocami.

Proti filmu sa zdvihla vlna protestov. Podľa autorky petície s takmer štyrmi desiatkami tisíc podpisov, ktorá bola partnerkou jednej z obetí atentátu v Bataclan, je snímka nevkusný a pozostalých aj obete zraňuje. Na natočenie podobného filmu je podľa nej ešte príliš skoro.

Skupina Life for Paris, ktorá združuje okolo 700 pozostalých a obetí útokov, už skôr uviedla, že je síce ohľadom vhodnosti snímke skeptická, ale zároveň nechce brániť jeho odvysielanie. "Hoci sme nikdy nevolali po cenzúre, som vďační, že prevládla zdržanlivosť," povedal dnes agentúre AFP predseda skupiny Arthur Dénouveaux.

Film s názvom Ce soir-l? (Ten večer) sa odohráva 13. novembra 2015, kedy radikálni islamisti zaútočili na niekoľkých miestach Paríža vrátane koncertné siene Bataclan, v ktorej zavraždili 90 ľudí. Hlavnými hrdinami sú žena menom Ir? Nie, ktorá býva vedľa Bataclan, a náhodný okoloidúci, afganský utečenec Karan. Počas krviprelievania v klube poskytujú pomoc zraneným a zamilujú sa do seba. Otázkou ale je, či láska zrodená za tak dramatických okolností vydrží, citoval zo scenára denník Le Parisien.

Pri sérii atentátov vo francúzskej metropole zahynulo 13. novembra 2015 celkom 130 obetí. V sieni Bataclan sa v čase útoku konal koncert americkej skupiny The Eagles of Death Metal, na ktorý prišlo okolo 1500 ľudí.

Copyright © ČTK 2017

Turecký súd nariadil v piatok prepustenie uväzneného zamestnanca stredoľavo orientovaného denníka Cumhuriyet, Imreho Ipera, ktorý strávil deväť mesiacov vo vyšetrovacej väzbe pre obvinenia súvisiace s terorizmom.
Súd rozhodol o prepustení účtovníka Ipera ešte pred obnovením jeho súdneho procesu, ktorý je naplánovaný na marec, informoval denník kritický voči vláde.
Za mrežami zostávajú traja obžalovaní z denníka Cumhuriyet: šéfredaktor Murat Sabuncu, predseda správnej rady Akin Atalay a investigatívny novinár Ahmet Sik.
Súd v Istanbule v pondelok (25.12.) nariadil, že Iper a jeho traja kolegovia zostanú za mrežami až do marca, keď má opäť pokračovať súdny proces s nimi. Iperovi advokáti sa však proti tomuto rozhodnutiu odvolali a požadovali jeho prepustenie.
Iper je obvinený z toho, že mal vo svojom mobilnom telefóne stiahnutú bezplatnú aplikáciu ByLock. Turecká vláda tvrdí, že túto zakódovanú aplikáciu využívali priaznivci moslimského duchovného Fethullaha Güllena žijúceho v exile v USA, ktorého Ankara obviňuje zo zorganizovania neúspešného prevratu z roku 2016.
Turecko označilo aj celosvetové Gülenovo hnutie za teroristickú organizáciu. Gülen tieto obvinenia popiera, pripomenula v piatok agentúra DPA.
Turecké úrady o využívaní chatovacej aplikácie ByLock oficiálne vyhlásili, že na ňu bolo nevedomky presmerovaných vyše 10.000 ľudí a že okamžite má byť prepustených okolo 1000 osôb. Správu priniesli miestne médiá v stredu.
Iperovi právnici argumentovali, že ich klient patril práve do tejto skupiny a musí byť prepustený.
Na ByLock bolo presmerovaných celkovo 11.480 ľudí bez ich vedomia, povedal v piatok v Ankare novinárom minister dopravy a telekomunikácií Ahmet Arslan.
"Naším cieľom je, aby sa s našimi ľuďmi nezaobchádzalo nespravodlivo," dodal minister.

Počas roka 2017 nebolo vyriešené takmer nič. Bol to rok zmien a nevyriešených konfliktov, ktorý nastolil závažné otázky a nechal ich nezodpovedané. A niektoré z nich nám budú v roku 2018 možno narúšať pokojný spánok, myslí si uznávaná americká komentátorka Frida Ghitisová. Pre spravodajskú televíziu CNN zostavila zoznam desiatich takýchto otázok vyvolávajúcich obavy.
      Prvá otázka znie: čo sa stane s Donaldom Trumpom ako prezidentom? Ghitisová pripomenula, že pokračuje vyšetrovanie údajného ovplyvňovania výsledkov amerických prezidentských volieb Ruskom, šéf Bieleho domu má rekordne zlé hodnotenie svojho výkonu v prieskumoch verejnej mienky a neutíchajú ani pokusy jeho politických rivalov o odstavenie ho z funkcie.
      Ďalšia otázka, ktorá bude znepokojovať ľudí nielen v Spojených štátoch, ale na celom svete, je, či začnú USA a Severná Kórea proti sebe vojnu. Komentátorka pripomenula ostré slovné prestrelky a vyhrážky medzi lídrami oboch krajín a opakované vystatovanie sa Pchjongjangu skúškami rakiet.
      "Experti uviedli, že vojna so Severnou Kóreou by si vyžiadala státisíce obetí," zdôraznila Ghitisová a dodala, že Washington síce dosiahol prijatie ďalších sankcií OSN voči Pchjongjangu, ale cesta k mierovému riešeniu, ktoré by zabránilo tomu, aby Severná Kórea vlastnila jadrové zbrane, je čoraz iluzórnejšia.
      V roku 2017 sa vyostrili aj vzťahy USA s Iránom. Trump označil jadrovú dohodu s Teheránom, ktorú dosiahol jeho predchodca Barack Obama, za "najhlúpejšiu dohodu všetkých čias" a chce ju zmeniť alebo zrušiť. Irán zatiaľ ochotu k zmenám neprejavil. "Necháva to nezodpovedanú otázku, čo ďalej urobia USA a ako bude Irán reagovať," napísala Ghitisová.
      Nedoriešený zostal dlhoročný konflikt v Sýrii. Irán a Rusko sa postavili za  sýrskeho prezidenta Bašára Asada a posilňujú si svoje pozície v krajine. Urobia Spojené štáty niečo proti rastúcemu vplyvu a vojenskej prítomnosti týchto krajín v regióne, pýta sa komentátorka.
      Otázny zostáva vývoj v Saudskej Arábii, kde sa následník trónu princ Muhammad bin Salmán snaží zaviesť revolučné zmeny. Ženám napríklad povolil šoférovanie, obmedzil právomoci náboženskej polície a do väzenia poslal za politickú korupciu množstvo tamojších prominentných ľudí.
      "Je takmer isté, že princ sa v nadchádzajúcich mesiacoch stane kráľom. Jeho ambiciózne úsilie o transformáciu spoločnosti, ekonomiky a geopolitickej pozície Saudskej Arábie je však veľkým hazardom, ktorého výsledok zostáva neistý," myslí si Ghitisová.
      Komentátorka sa ďalej pýta, či sa v roku 2018 konečne dočká medzinárodnej pomoci Jemen, krajina zmietaná vojnou medzi koalíciou vedenou Saudskou Arábiou a rebelmi podporovanými Iránom. Ghitisová zdôraznila, že krok USA, ktoré uznali Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a chcú tam presťahovať svoje veľvyslanectvo, okamžite vyvolal reakcie sveta a OSN, ale udalosti v Jemene pritiahli len málo pozornosti.
      "A to napriek tomu, že podľa OSN je Jemen na pokraji hladomoru, aký svet desaťročia nezažil a už teraz čelí najhoršiemu výskytu cholery v dejinách. To všetko je následok katastrofy zapríčinenej človekom," uviedla komentátorka.
      Tragédiu spôsobenú nekompetentnou vládou zažívajú aj ľudia vo Venezuele a zatiaľ neexistujú náznaky jej skorého vyriešenia. V krajine s jednými z najväčších zásob ropy na svete tak hladujú deti, v obchodoch sú prázdne regály a spod kontroly sa vymkla inflácia aj kriminalita.
      "Človek by si myslel, že existuje hranica toho, aký hrozný sa môže stať život ľudí vo Venezuele, ale môže sa mýliť," napísala Ghitisová.
      Otázne zostáva podľa nej aj to, či sa bude v budúcom roku vo svete naďalej šíriť populizmus a či sa niektorej krajine podarí spomaliť rast Číny. Susedov Ruska bude v roku 2018 zaťažovať aj otázka, či sa prezident Vladimir Putin pustí po Ukrajine a Sýrii do ďalšej vojny. 

V roku 2018 oslávi okrúhle 20. výročie hneď niekoľko dôležitých súčastí sveta popkultúry a počítačov. Človeku sa ani nechce veriť, že sú tu s nami už dve desiatky rokov, alebo že sa odohrali pred toľkými rokmi, napísal portál Mashable zameraný na digitálnu kultúru.
      "Z tínedžera Google sa konečne v roku 2018 stane dospelák. Tento internetový vyhľadávač bol uvedený do prevádzky 4. septembra 1998," pripomenul Mashable. 
      Rovnako starý ako Google je aj iMac. Tento slávny počítač uzrel svetlo sveta v auguste 1998 a odvtedy prešiel obrovskými zmenami – technologickými, výzorovými aj cenovými. 
      V júli budúceho roka to bude už 20 rokov odvtedy, čo uviedli v kinách preslávený film Zachráňte vojaka Ryana s Tomom Hanksom, Mattom Damonom a Edwardom Burnsom v hlavných úlohách. Bol to posledný film editovaný na nedigitálnych systémoch a získal ocenenie Oscara za strih, kameru a réžiu.
      Rovnako starý je i ďalší známy film Armageddon s Bruceom Willisom, Benom Afleckom  a slávnym soundtrackom "I don't want to miss a thing" od skupiny Aerosmith. 
      Dve desaťročia uplynú aj od momentu, keď rádiá zaplavila pieseň Baby One More Time od Britney Spears, ktorá podľa Mashable zadefinovala celú generáciu ľudí. Pieseň vyšla 23. októbra 1998 a speváčka mala vtedy len 16 rokov. "Pripomína nám to, akí sme starí," napísal Mashable. 
      Televízie zase v roku 1998 zaplavil americký seriál Sex v meste, ktorý sa teší obľube dodnes.

Copyright © TASR 2017

Zomrela Sue Grafton

 Zomrela Sue Grafton

Vo veku 77 rokov zomrela americká spisovateľka detektívnych románov Sue Grafton. Autorka takzvanej "Abecednej série" skonala vo štvrtok 28. decembra po dvojročnom boji s rakovinou. Smutnú správu oznámila prostredníctvom sociálnej siete Facebook jej dcéra Jamie, ktorá uviedla, že v posledných momentoch pri spisovateľke stáli jej najbližší.
Sue Taylor Grafton sa narodila 24. apríla 1940 v Louisville v štáte Kentucky. Predtým, ako sa preslávila detektívnymi románmi, pracovala ako scenáristka televíznych filmov. Prvý román zo spomínanej série o detektívke Kinsey Millhone z fiktívneho mesta Santa Teresa A is for Alibi (v češtine vyšla ako A… jako alibi, pozn. red.) uviedla na trh v roku 1982. Posledná kniha s názvom Y Is for Yesterday vyšla tento rok v auguste. Na konte má napríklad ocenenia od Britskej asociácie autorov kriminálnych príbehov či organizácie Mystery Writers of America.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.  

Návrh apolitickej voľby šéfa RTVS mieri na vládu

Návrh apolitickej voľby šéfa 

RTVS mieri na vládu

Návrh na zmenu voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) z dielne ministerstva kultúry by sa mal po novom roku dostať na rokovanie vlády. Iniciatívny materiál, ktorý predkladá minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD), už prerokovali poradné orgány vlády. Maďarič tvrdí, že nepozná dôvod, pre ktorý sa o jeho návrhu ešte nerokovalo.
Ako povedal Maďarič médiám na poslednom tohtoročnom rokovaní vlády 13. decembra, prekvapilo ho, že návrh novely zákona prešiel bez zásadných pripomienok od ministrov a v pripomienkovom konaní. „Niečo asi už indikovali vyjadrenia pána poslanca Hrnka, ale ja to neviem v tejto chvíli. Nepýtal som prečo tento návrh nebol zaradený. Je možné, že niekto má problém s tým, že by bola RTVS nezávislejšia“. Doplnil, že výhrady podpredsedu SNS Antona Hrnka iba čítal. Hrnko pre Aktuality.sk 12. decembra konštatoval, že tento návrh považuje „za obsolentný (zastaraný). Podľa neho je súčasný spôsob voľby generálneho riaditeľa správny a zmenu v parlamente nepodporí.
Ako konštatuje Ministerstvo kultúry (MK) SR v dôvodovej správe k návrhu, „aj keď zákon garantuje nezávislosť RTVS, voľbu jej štatutárneho orgánu zveruje v súčasnosti do pôsobnosti národnej rady, ktorá nepochybne je politickým orgánom, v dôsledku čoho nemožno politické vplyvy v procese voľby generálneho riaditeľa úplne vylúčiť“. Voliť generálneho riaditeľa RTVS by mal podľa návrhu zbor voliteľov. Ak by návrh prešiel vládou aj parlamentom bez výraznejších zmien, menovala by nového šéfa RTVS do funkcie Rada RTVS, ktorá by zároveň mohla generálneho riaditeľa aj odvolať. MK SR, pod ktoré patrí aj mediálna legislatíva, navrhuje účinnosť novely od 1. júla 2018.
Keďže verejnoprávna televízia a rozhlas majú podľa MK SR garantovať nezávislosť, pluralitu a objektivitu vysielania, mal by generálneho riaditeľa RTVS voliť osobitný nezávislý orgán – zbor voliteľov, „ktorý bude pri jeho výbere prihliadať primárne na odbornosť kandidáta a reprezentáciu záujmov adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania“, píše v dôvodovej správe k návrhu novely MK SR. Spomínaný nezávislý orgán by mal mať 12 členov a vznikol vždy pred voľbou nového šéfa RTVS. Ministerstvo zároveň navrhuje, aby šéfa RTVS mohla odvolať Rada RTVS.
Zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo nezasahovanie politických vplyvov do procesu voľby generálneho riaditeľa a súčasne, aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Záujmy umeleckej obce budú reprezentovať riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bude zároveň reprezentovať aj záujmy národnostných menšín. Navrhuje sa, aby svoje zastúpenie v zbore voliteľov mala aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu Združenia miest a obcí Slovenska), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím. Svojho zástupcu v zbore voliteľov budú mať aj zamestnanci RTVS. Zbor voliteľov si volí spomedzi seba svojho predsedu, ktorý vedie verejné vypočutie kandidátov a hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa. Zbor voliteľov je uznášaniaschopný, ak sú prítomné aspoň dve tretiny jeho členov, rovnaké kvórum je potrebné na prijatie jeho rozhodnutia.
Počas voľby bude kandidát na šéfa RTVS, tak ako doteraz prezentovať svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS na verejnom vypočutí, ktoré bude vysielané naživo. Po prezentácii projektu bude kandidát odpovedať na otázky zboru voliteľov. Zákon bližšie popisuje proces voľby generálneho riaditeľa, pričom na jeho zvolenie je potrebné získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, to znamená najmenej osem hlasov. Návrh zákona upravuje aj proces opakovanej voľby a novej voľby.
Voliť generálneho riaditeľa RTVS bude spomínaný zbor voliteľov a do funkcie ho menuje orgán dohľadu RTVS, teda Rada RTVS. Rada bude môcť generálneho riaditeľa odvolať, a to dvojtretinovou väčšinou všetkých svojich členov. „Z dôvodu, že národná rada už nebude podľa navrhovanej úpravy odvolávať generálneho riaditeľa, vypúšťa sa aj právomoc národnej rady odvolať všetkých členov rady z dôvodu, že neodvolala generálneho riaditeľa na podnet rady,“ píše MK SR v dôvodovej správe k návrhu. Ako ďalej zdôvodňuje, „ak národná rada nebude generálneho riaditeľa voliť, nemala by mať možnosť ho ani odvolávať. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o odpolitizovanie nielen procesu voľby, ale aj procesu prípadného odvolávania generálneho riaditeľa, ktoré majú byť zverené do rúk odborným orgánom“.
V súčasnosti môže šéfa RTVS odvolať národná rada na odporúčanie Rady RTVS a následné odporúčanie Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Zákon presne určuje dôvody odvolanie šéfa RTVS, napríklad ak nevykonáva svoju funkciu najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace či, ak Rada RTVS počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov opakovane konštatuje, že RTVS si neplní svoje zákonné úlohy a povinnosti. Národná rada rozhoduje o odvolaní generálneho riaditeľa nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov.
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) 21. júna, deň potom, ako národná rada zvolila Jaroslava Rezníka za šéfa RTVS, na tlačovej besede oznámil, že chce meniť spôsob voľby generálneho riaditeľa RTVS. Maďarič prišiel s týmto návrhom iniciatívne, nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Podľa neho je teraz ten vhodný čas meniť voľbu, keďže nový systém by sa využil až o päť rokov, teda po skončení súčasnej koalície. „V tejto chvíli to považujem za svoju povinnosť ministra kultúry a za svoj dlh voči RTVS a verejnosti,“ povedal 21. júna na margo návrhu, ktorým chce voľbu generálneho riaditeľa odpolitizovať.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané

TO JE TV!

TO JE TV!

Mazurek sa bude brániť na súde

Mazurek sa bude brániť na súde 

Poslanec Národnej rady SR za Kotlebovu ĽSNS Milan Mazurek podal tento týždeň odpor voči trestnému rozkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, ktorým ho uznal vinným za hanlivé výroky na adresu rómskeho etnika odvysielané vlani v októbri v Rádiu Frontinus. Dostal peňažný trest 5000 eur, ak by ho nezaplatil, musel by ísť na polroka do väzenia. Navyše by stratil poslanecký mandát. Mazurek vinu odmieta, chystá sa brániť na súde, advokáta už má. Uviedol to v piatok na tlačovej besede v sídle ĽSNS v Banskej Bystrici.
      Podľa Mazureka ide o "politický proces, politické divadlo". Pre neho nie je skutočným trestom 5000 eur, prípadne polročná podmienka, ale strata poslaneckého mandátu. "Je za tým iba jediný cieľ, zneškodniť skutočnú opozíciu, politického oponenta, ktorý prekáža súčasnej vládnej garnitúre. Skutočným trestom pre mňa je strata mandátu poslanca NR SR, ktorý som získal v riadnych demokratických voľbách od občanov SR. Ide o nebezpečný precedens," zdôraznil Mazurek.
      Na tlačovej besede odcitoval výroky, za ktoré bol trestným rozkazom odsúdený. Tvrdí, že pozná "množstvo slušných Cigánov" a z rozhovoru s nimi vie, že "nikoho sa tieto výroky nedotkli a v mnohom s ním súhlasia". Jeho slová sa týkali "asociálov, ktorí si ako spôsob obživy zvolili parazitovanie na sociálnom systéme".
      Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal obžalobu na Mazureka 4. decembra pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu.
      "Sudca ŠTS sa stotožnil so znením skutku a právnou kvalifikáciou, ako ju uviedol v obžalobe prokurátor ÚŠP. Ten plánuje v zákonnej lehote podať odpor, nakoľko nesúhlasí s výškou trestu v uvedenom trestnom rozkaze," uviedla ešte 20. decembra pre TASR hovorkyňa ÚŠP Andrea Predajňová.
      Keďže poslanec NR SR podal odpor, sudca musí nariadiť hlavné pojednávanie.

Copyright © TASR 2017

Tento smrad podniká aj u nás

Tento smrad podniká aj u nás

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Nenávistné prejavy a extrémizmus v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva. To je publikácia, ktorá má pomôcť rozlišovať, čo je ešte sloboda prejavu a čo už extrémizmus. Vydala ju Via Iuris s podporou Ministerstva spravodlivosti SR. Obsahuje vyše 50 rozsudkov európskeho súdu v Štrasburgu, ktoré sú pre Slovensko záväzné. Verejnosti je publikácia voľne dostupná na internetovej stránke Via Iuris.
Rozsudky v publikácii stanovujú európsky štandard slobody prejavu a vymedzujú, pokiaľ siaha sloboda prejavu a čo je už neprípustný, nenávistný alebo extrémistický prejav, ktorý môže demokratický štát legitímne potláčať a stíhať.
"Sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokracie. Na slobodu prejavu sa ale dnes veľmi často odvolávajú aj extrémisti šíriaci národnostnú a náboženskú nenávisť, obhajujúci totalitné ideológie, vyzývajúci na násilie alebo zvrhnutie demokratického politického systému," upozornil autor publikácie a právnik Via Iuris Peter Wilfling.
Je preto podľa neho potrebné vyjasniť, kde sú hranice slobody slova v takýchto prípadoch. Zdôrazňuje, že ak má demokratický systém pretrvať, musí sa vedieť účinne brániť proti tým, ktorí chcú demokraciu zničiť.
Vyjasnenie toho, ktoré slovné a obrazové prejavy ešte spadajú pod slobodu prejavu a ktoré už predstavujú tzv. nenávistné prejavy nechránené slobodou prejavu, môže podľa Wilflinga pomôcť napríklad orgánom činným v trestnom konaní vo vyšetrovaní a stíhaní extrémistických trestných činov motivovaných nenávisťou.
Z rozsudkov súdu napríklad vyplýva, že možno legitímne potláčať a stíhať vyhlásenia a prejavy, ktoré sa dajú považovať za výzvu k násiliu či za podnecovanie k nenávisti alebo k neznášanlivosti. Tiež paušálne tvrdenia, ktoré útočia na celé etnické, náboženské alebo iné skupiny alebo tvrdenia, ktoré spájajú celé tieto skupiny s kriminálnymi alebo teroristickými činmi.
Legitímne potláčať a stíhať možno okrem iných aj prejavy a vyhlásenia, ktoré obhajovali fašizmus alebo nacistický režim, podnecovali nenávisť k iným národom, popierali holokaust, popierali existenciu plynových komôr v koncentračných táboroch alebo zodpovednosť nacistov za vraždenie Židov.
A tiež vyhlásenia, ktoré vyzývali na paušálne vyhostenie všetkých prisťahovalcov bez rozdielu, schvaľovali teroristické útoky, tvrdili, že homosexuáli chcú bagatelizovať pedofíliu alebo obhajovali násilné zavedenia práva šaría.

Copyright © TASR 2017

Zomrela Rose Marieová

Zomrela Rose Marieová

Vo veku 94 zomrela americká herečka Rose Marieová známa z populárneho sitcomu The Dick Van Dyke Show (Show Dicka Van Dyke). Novinárom to oznámil rodinný hovorca, napísala dnes agentúra AP.
Marieová podľa hovorcu rodiny Harlana Bolla zomrela vo štvrtok vo svojom dome v Los Angeles. Herečka sa na obrazovkách preslávila už ako dieťa v 20. a 30. rokoch minulého storočia a zahrala si aj v muzikáloch na Broadwayi.

Copyright © ČTK 2017

RTVS je podľa Rezníka personálne stabilizovaný

RTVS je podľa Rezníka 

 ersonálne stabilizovaný

Generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska vylučuje hromadné prepúšťanie, verí, že RTVS bude pokračovať v trende naj zamestnávateľa
Verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) je personálne plne stabilizovaný a hromadné prepúšťanie nehrozí. Výmeny sú kontinuálne a v žiadnom prípade nehrozia revolučné zmeny, povedal pre agentúru SITA generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Zmeny boli podľa Rezníka iba evolučné. „S každým jedným človekom, ktorý odišiel, sa viem kedykoľvek stretnúť a normálne sa s ním rozprávať,“ konštatoval nový šéf RTVS v rozhovore pre SITA.

Personálne zmeny súvisia podľa Rezníka s budovaním tretieho a štvrtého televízneho kanála, s posilňovaním online služieb RTVS. Ľudia budú prichádzať, aj odchádzať. „Podstatné je, aby sme všetci spoločne verili, že našu víziu, ktorú máme pred sebou, sa nám podarí naplniť. V tejto chvíli to nie je o štyroch - piatich - ôsmich ľuďoch, veď RTVS má približne 1 500 zamestnancov a mali by byť kvalitní od vrchu až po spod. Darmo budete mať skvelých top manažérov, keď stredný stav nebude v poriadku, ale myslím si, že RTVS bude ďalej pokračovať v trende naj zamestnávateľa,“ domnieva sa Rezník, podľa ktorého sa RTVS darí spolupracovať s mladými, rozhľadenými, múdrymi a pracovitými ľuďmi, čo je viditeľné aj na televíznom a rozhlasovom výsledku.

Rezník ubezpečil, že hromadné prepúšťanie v RTVS sa nezopakuje. „Dnes má Rozhlas a televízia Slovenska plus - mínus 1 500 zamestnancov. Česká televízia, sama o sebe, má 3 000 zamestnancov. Český rozhlas má 1 800 zamestnancov - aby som porovnával porovnateľné. Čo znamená, že môžete ‘katovať‘ náklady do nekonečna tým, že budete vyhadzovať, ale v konečnom dôsledku sa to obráti proti vám. To nie je možné robiť donekonečna,“ zdôraznil v rozhovore pre SITA. V súčasnosti má podľa šéfa verejnoprávnej rádiotelevízie záujem o internú spoluprácu veľmi veľa externých spolupracovníkov RTVS, hoci pred pár rokmi im spolupráca na zmluvu vyhovovala. Z Rezníkovho pohľadu lojalita interných spolupracovníkov je iná ako ľudí, čo robia iba na zmluvu.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Osobne ma mrzí, že múdri a vzdelaní ľudia, akými sú pani Zavacká, či pán Kusý, si dokázali urobiť názor na údajnú zmenu kurzu týždenníka na základe osoby šéfredaktora, či po prečítaní jediného čísla. Verím, že ak budú sledovať obsah týždenníka, zistia, že žiadna ‚zmena kurzu‘ nenastala a že jedinou ambíciou redakcie i šéfredaktora je ponúkať čitateľovi čoraz kvalitnejší a pestrejší obsah.“
Ivan Čeredejev, šéfredaktor Plus 7 dní



Otvorený list predsedu strany #Sieť Ivana Zuzulu predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi

"Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
po svojom zvolení za predsedu strany #Sieť som sa na Vás 12. septembra 2017 obrátil listom, v ktorom som Vás požiadal o stretnutie a o prerokovanie súčasnej pozície strany #Sieť v Národnej rade Slovenskej republiky. Tá totiž nezodpovedá vôli voličov, vyjadrenej v parlamentných voľbách v roku 2016. Pracovné povinnosti Vám zrejme neumožnili odpovedať na môj list, preto som sa na Vás písomne obrátil aj 20. novembra 2017.
Voliči v demokratických voľbách vyjadrili svoj záujem o programové priority strany #Sieť, vďaka čomu sa desať kandidátov našej strany stalo poslancami NR SR. Strana však v dôsledku „zmeny názorov“ svojich poslancov stratila možnosť na pôde parlamentu informovať občanov o svojich názoroch, zámeroch a prioritách. Problém „poslaneckých prebehlíkov“, ktorí kandidujú do NR SR za jednu stranu a neskôr, keď už v NR SR sedia, zastupujú inú stranu, resp. zastupujú len svoje vlastné „nezávislé“ záujmy, nie je nový a závažne poškodzuje samotný princíp zastupiteľskej demokracie. Teoreticky je možné, že sa všetci zvolení reprezentanti ľudu raz rozhodnú riadiť iba svojim svedomím a stanú sa „nezávislými“. Potom bude asi oveľa spravodlivejšie a hospodárnejšie nahradiť demokratické voľby notársky overeným losovaním a z osudia náhodne vybraní „občania-poslanci“ sa sami rozhodnú, koho záujmy chcú zastupovať a aké názory chcú reprezentovať.
Myslíme si, že právne predpisy upravujúce chod parlamentu poskytujú viacero možností na hľadanie východísk z tejto situácie a umožňujú podieľať sa strane #Sieť na práci NR SR aj v zmenených podmienkach.
Vážený pán predseda, obraciam sa na Vás takto – verejne, aby ste mne, našim členom, voličom a sympatizantom dali odpoveď na otázku, či rešpektujete výsledky demokratických volieb, v ktorých strana #Sieť prekročila hranicu 5 % a žiadame Vás o bezodkladné vyjadrenie Vášho stanoviska k postaveniu strany #Sieť na parlamentnej pôde a k jej možnostiam rozvíjať tam svoje aktivity.
Prajem Vám a Vašim blízkym príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa úspechov v novom roku."
S úctou
Ivan Zuzula,predseda strany #Sieť

„Nechápu, jak by to mohly vyjmout, když dotace byla přidělena v rámci evropských fondů a Regionálního operačního programu (ROP) pro střední Čechy, tak nevím, proč se na to ptáte mě. Nevím, komu OLAF zprávu poslal, mně určitě ne. Víc se k tomu vyjadřovat nebudu. mafie. Média hrají jen zprávu OLAF, ale když někdo u soudu řekne, že si někdo objednal moje stíhání, pak o tom tatáž média nenapíší. Na tom je vidět, jak novináři veřejnost selektivně informují.“
Andrej Babiš

„Nenechme se manipulovat Českou televizí.“
Miloš Zeman, Vánoční poselství prezidenta republiky Miloše Zemana

„Už mám hotovú skoro celú analýzu hostí na otvorení kaviarne Týždňa / Pod Lampou. Bolá tam celá rakovina spoločenského života - česť výnimkám... ale toto foto stojí tiež za všetko... vľavo akože najlepší starosta obce Spišský Hrhov (aj dnes v RTVS bola táto obec v správach) Vladimír Ledecký (jeho dcéra Vladimíra je pravá ruka Kisku a on má dokonca kandidovať v budúcich voľbách - už mu robia pôdu) ,potom v strede poradca USA Bútora a vľavo prezident Kiska (zatial ešte vysmiaty) - mnohí z tejto akcie boli aj na palube lietadla, ktorým išiel Kiska do USA a kde na lete spotrebovali pitie a jedlo za takmer 17 tis. EUR! z našich daní ... p.s. v pozadí pán Truban z Progresívneho slovenska - takto spolu varia budúcnosť slovenska spolu s Kordom, Hríbom, Beblavým, Zajacom, Gálom a ďalšími.“
Martin Daňo

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americká spravodajská televízia CNN opäť upozornila na nádheru a hodnotu Spišského hradu. Na svojom webovom portáli v týchto dňoch zverejnila viacero tradičných koncoročných príspevkov typu "naj za rok 2017" a medzi nimi v sekcii cestovanie zopakovala aj článok z augusta tohto roku s titulkom Veľkolepé opustené hrady sveta.
      CNN v tomto článku predstavila novú knihu írskeho spisovateľa Kierona Connolyho s názvom Opustené hrady. Okrem autora a knihy televízia priblížila aj päť hradov z publikácie a medzi nimi hneď na prvom mieste Spišský hrad.
      V odseku s podtitulkom Vrstvy histórie CNN uviedla, že mnohé hrady majú históriu tiahnucu sa celými storočiami.
      "Po celé roky dali rôzni majitelia a rôzne konflikty svoju pečať architektúre hradov. Odlupovanie týchto vrstiev ponúka fascinujúci pohľad do minulosti," uviedla televízia.
      Jedným z takých hradov je práve Spišsky hrad na Slovensku, ktorý začal svoj život v 12. storočí ako románska pevnosť. O storočie neskôr sa otočil smerom ku gotike a v 15. storočí bol kompletne prestavaný. Neskôr ho noví majitelia zmenili na renesančné rodinné sídlo, opísala hrad CNN.
      Televízia pripojila k textu aj fotografiu hradu s popisom "Spišský hrad je skvostným goticko-románskym hybridom".
      Do výberu piatich hradov CNN sa popri Spišskom hrade dostali veža Mortella na Korzike, hrady Ballycarbery a Minard v Írsku a Golkonda v Indii.

Copyright © TASR 2017

New York, Moskva a Londýn sú tromi svetovými mestami, ktoré v roku 2017 najčastejšie tagovali vo svojich príspevkoch používatelia Instagramu. V prvej desiatke miest, ktorú táto služba tradične zverejňuje ku koncu roka, majú Spojené štáty aj Rusko ešte po jednom meste - šieste je Los Angeles a siedmy Petrohrad. Európa s výnimkou európskej časti Ruska je reprezentovaná spolu štyrmi mestami.
Oproti minuloročnému rebríčku nastali iba drobné zmeny, pričom tou asi najzásadnejšou je, že Moskva zosadila z druhého miesta Londýn. Minuloročné číslo osem, brazílske Rio de Janeiro, tento rok z desiatky vypadlo, Brazília však má stále na štvrtom mieste Sao Paulo.
Nováčikom v desiatke najčastejšie tagovaných miest na Instagrame je španielska Barcelona, ktorá sa prebojovala na posledné desiate miesto.
Medzi najčastejšie tagovanými miestami tento rok dominuje kalifornský Disneyland, na druhom mieste je newyorské Times Square a na treťom newyorský Central Park.

Desať najčastejšie tagovaných miest na Instagrame za rok 2017:

01 New York, USA
02 Moskva, Rusko
03 Londýn, Veľká Británia
04 Sao Paulo, Brazília
05 Paríž, Francúzsko
06 Los Angeles, USA
07 Petrohrad, Rusko
08 Jakarta, Indonézia
09 Istanbul, Turecko
10 Barcelona, Španielsko

Mjanmarsko prepustilo dvoch zahraničných novinárov, ktorých v októbri zadržali za to, že v okolí budov parlamentu v hlavnom meste Nay Pyi Taw púšťali dron. Na slobodu sa rovnako dostali aj ich miestny vodič a tlmočník. Štvoricu prepustili len deň po tom, ako súd zamietol ďalšie body obžaloby vrátane nepovoleného dovozu dronu. Všetci štyria sa pritom mali dostať na slobodu až 5. januára po odpykaní si dvojmesačného trestu odňatia slobody za nezákonné púšťanie dronu, prepustili ich však skôr.

Malajzijčana a Singapurčana, ktorí pracujú pre turecký verejnoprávny rozhlas a televíziu TRT, rovnako ako ich prekladateľa a tlmočníka zatkli 27. októbra v Nay Pyi Taw. Mjanmarské štátne noviny v tom čase informovali, že si chceli pomocou dronu vyfotografovať budovy parlamentu a pagody. Podľa ich právnika súd zamietol ďalšie body obžaloby preto, že novinári nemali v úmysle ohroziť štátnu bezpečnosť. Ako dodal, úrady chcú tiež udržať dobré vzťahy s Malajziou a Sigapurom.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.  

Americký prezident Donald Trump obvinil časopis Vanity Fair z podliezavosťou, pretože sa časopis ospravedlnil za nevhodné video zosmiešňujúce niekdajší Trumpovu súperku vo voľbách Hillary Clintonovou.
Cez víkend sa na webovej stránke magazínu objavilo video s prípitky pre Clintonovou a jednotliví hovorca v ňom bývalej kandidátke a ministerke zahraničia dávajú rady do budúceho roka. Jedna z nich znie, že by sa mala venovať napríklad pletenie, dobrovoľníckej práci alebo akémukoľvek inému koníčku, ktorý by ju odviedol od zámeru uchádzať sa znova o prezidentský post.
Na sociálnych sieťach sa rýchlo ozvali americkí liberáli a priaznivci Clintonovej. Niektorí vyzvali k bojkotu časopisu, ďalšie pálili jeho vydanie. Mnohí video, ktoré malo byť iba ľahkým žartom, nepovažujú za žarty a odporučili Vanity Fair, aby sa držal svojho remesla, totiž rozhodoval, ktorá z celebrít kráčajúcu po červenom koberci bola oblečená najlepšie.
Magazín v stredu vydal vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že video bolo myslené ako žart, ale bohužiaľ "prestrelil".
Trump na twitteri napísal, že časopis kvôli drobnému podpichnutiu podlieza. Napísal tiež, že Anna Wintour "je bez seba zo smútku a prosieb o odpustenie". Wintour je ale šéfredaktorkou nie Vanity Fair, ale časopisu Vogue.
Ku kritike sa pripojili aj feministky, ktoré časopis vyzvali, aby prestal ženám hovoriť, čo majú alebo nemajú robiť. Shannon Wattsová, ktorá sa angažuje v boji proti držby zbraní, sa pýtala, či niekto niekedy odporúčal pletenie iným (neúspešným kandidátom), ako napríklad Al Goreovi, Mittovi Romneymu alebo Johnovi Kerrymu. "Dlhujete Hillary ospravedlnenie, už vás nemienim čítať," napísal jeden používateľ twitteri na adresu časopisu. Clintonová zatiaľ ponechala túto vec bez komentára.

Copyright © ČTK 2017