19. 2. 2019

Knightova komisia zverejnila hodnotiacu správu o stave médií v USA

Knightova komisia zverejnila hodnotiacu

správu o stave médií v USA


Komisia pre dôveru, médiá a demokraciu (Knight Commission on Trust, Media and Democracy), zriadená pri mimovládnej organizácií Aspen Institute Communications and Society Program, ktorú tvorí 27 predstaviteľov z oblasti vlády, médií, obchodných spoločností, neziskových organizácií, vzdelávania a umenia vydala hodnotiacu správu „Kríza v demokracii: Obnova dôvery v Amerike“, v ktorej analyzuje stav médií v Spojených štátoch amerických, rapídne klesajúcu dôveru občanov v ne a súčasne odporúča opatrenia, ktoré by zabezpečili vyššiu úroveň objektivity médií a vzdelávanie a výchovu občanov.

Ako sa uvádza v hodnotiacej správe „vzostup straníckych spravodajských organizácií, ktorý vytvára väčšie skreslenie v spravodajských správach a čoraz viac v tradičných mainstreamových médiách, rozmazáva hranicu medzi spravodajskou správou a názorom v tradičných médiách, čo prispieva k všeobecnejšiemu vnímaniu predpojatosti“ významným a výrazným spôsobom znižuje dôveru k správam a informáciám, ktoré médiá poskytujú.

Komisia v hodnotiacej správe zvýraznila týchto 10 odporúčaní tak pre médiá, ako aj iné subjekty v oblasti štátnej správy, samosprávy a vývoja technológií:

Praktizovanie radikálnej transparentnosti.
Médiá by spoločne mali rozvíjať a prijímať spoločné normy a osvedčené postupy ktoré podporujú transparentnosť a to pre:

označovanie spravodajských príspevkov, subjektívnych názorov a faktami podložených komentárov;
osvedčené postupy týkajúce sa opráv, kontroly faktov, anonymných zdrojov a sledovania dezinformácií;
vyhnutie sa reklamným formám, ktoré minimalizujú hranicu medzi obsahom a komerčným obchodom.
Rozširovanie systému finančnej podpory.
Nakoľko financovanie žurnalistiky, ktoré je založené na trhovej ekonomike je nedostatočné, komisia odporúča využívať nové modely pre financovanie tzv. „ziskovej žurnalistiky“, teda žurnalistiky, ktorej fungovanie je závislé na vlastnom zisku. Súčasne vyzdvihuje dôležitú úlohu filantropie v oblasti financovania žurnalistiky.

Používanie technológií na boj proti dezinformáciám.
Komisia vyzýva média na využívanie vyspelých technológií na účely boja proti dezinformáciám a súčasne vyzýva médiá a spoločnosti v oblasti technológií, aby vo vzájomnej súčinnosti zlepšovali tieto technológie na určenie a následne adresovanie konkrétnej dezinformácie. Médiá by tiež mali poskytovať adresátom diverzné názory, pochopiť tendenciu nových mediálnych prostredí vytvárať a zosilňovať „filtračné bubliny“, v ktorých ľudia majú tendenciu vidieť len materiály, ktoré podporujú ich názory.

Diverzifikácia spravodajských organizácií.
Spravodajské organizácie by mali prijímať postupy v oblasti zamestnávania a následne udržania si zamestnancov, ktoré by zvýšili diverzitu zamestnaneckého aparátu a aj vlastníkov organizácie, vrátane zamestnávania či poskytovania priestoru členom minoritných skupín a to najmä z pohľadu geografického a politického.

Online služby musia prevziať zodpovednosť za ochranu svojich používateľov.
Poskytovatelia online služieb by mali zabezpečiť bezpečnosť užívateľských údajov, zachovávať ich dôvernosť a nepoužívať ich vo svoj prospech spôsobom, ktorý ohrozuje záujmy používateľa. (pozn. redakcie – v Spojených štátoch amerických je právna úprava spracúvania a ochrany osobných údajov odlišná od právnej úpravy vyplývajúcej z práva Európskej únie).

Online služby by mali sledovať a zverejňovať zdroje informácií.
Online platformy by mali vyvíjať technológie a štandardy, aby svojim používateľom zverejnili, odkiaľ nimi poskytované správy alebo informácie pochádzajú, ako napríklad identifikáciou ich autora alebo vydavateľa. Komisia súčasne odporúča zreteľne identifikovať sponzorov celej digitálnej reklamy a to najmä tzv. pôvodnú reklamu, ktorá vyzerá podobne ako individuálne vytvorený redakčný obsah, ktorý je však platený treťou stranou. Komisia ďalej odporúča zverejnenie informácií týkajúcich sa politických reklám, ktorých cieľom je ovplyvniť postoj ku konkrétnej politickej otázke.

Poskytnúť ľuďom možnosť pracovať s technológiou.
Komisia odporúča, aby výskumníci vyvinuli spôsoby, ako merať zdravý dialóg on-line, medzi ktoré mimo iných patrí vytváranie metrík na analýzu vyváženej a demokratickej diskusie a súčasne umožniť diskutujúcim presúvať svoje dáta medzi jednotlivými sociálnymi sieťami.

Zabezpečenie základnej občianskej výchovy a zručnosti na bezpečnú a zodpovednú online navigáciu pre študentov všetkých vekových skupín.
Osoby, ktoré nedisponujú zručnosťami v oblasti digitálnej gramotnosti, sú menej schopné posúdiť spoľahlivosť informačných zdrojov, nedokážu rozpoznať rozdiel medzi skutočnosťou a fikciou, čím sú častejšie vystavení omylom a podvodom, ťažšie získavajú vedomosti, majú menší záujem o vzdelanie alebo prácu či kariéru.

Prekonanie politických rozdielov.
Komisia odporúča, aby samosprávy a komunity rozvíjali programy organizované dôveryhodnými miestnymi inštitúciami, s cieľom vyvolať dialóg medzi občanmi a to v rámci regionálne relevantných otázok až po otázky týkajúce sa fungovania štátu. Komisia rovnako odporúča vytvorenie projektov, ktorých účelom bude zvyšovanie povedomia, s cieľom povzbudiť ľudí k účasti na občianskych inštitúciách a iniciatívach.

Rok národnej služby.
Komisia uvádza, že vzhľadom na to, že „politika sa stáva čoraz viac rozdeľujúca, občania stratili zmysel pre občianstvo.“ Za účelom budovania pocitu a zmyslu pre občianstvo, komisia odporúča zaviesť tzv. Rok národnej služby, v rámci ktorého by sa obnovila dôvera v médiá a štát prostredníctvom štyroch oblastí:

všeobecná branná povinnosť;
vyučovania tradičnej a digitálnej gramotnosti;
zapájanie sa do verejnoprávnej žurnalistiky, najmä na miestnej úrovni;
vypomáhať v knižnici.
Zdroj: Centrum pre nezávislú a objektívnu žurnalistiku

Kompletná správa Komisie pre dôveru, médiá a demokraciu je dostupná na

http://csreports.aspeninstitute.org/documents/Knight2019.pdf