MEDIA NEWS
Uzbekistan odblokoval prístup k webovým stránkam desiatok spravodajských staníc a ľudskoprávnych organizácií, ktoré sú známe svojím kritickým postojom k tejto stredoázijskej krajine. Oznámil to v sobotu tamojší činiteľ, odvolávajúc sa na záväzky vlády zabezpečiť slobodu informácií.
Komil Allamjonov, šéf uzbeckého Úradu pre informácie a masovú komunikáciu, na sociálnej sieti Twitter napísal, že Uzbekistan prijal opatrenia na odstránenie "určitých technických problémov", aby mohol umožniť miestnym používateľom prístup k daným webstránkam, z ktorých niektoré boli zablokované vyše desaťročie, informuje tlačová agentúra AFP.
Medzi sprístupnenými platformami je uzbecký servis britskej stanice BBC či internetové stránky ľudskoprávnych organizácií Human Rights Watch (HRW) a Reportéri bez hraníc (RSF), ako aj tlačovej agentúry Fergana so sídlom v Rusku, ktorá sa zameriava na dianie v stredoázijskom regióne.
Allamjonov však vo svojom tvíte nespomína obľúbenú, Spojenými štátmi podporovanú spravodajskú platformu Slobodná Európa (RFE/RL) v uzbeckom jazyku, ktorá je momentálne v Uzbekistane nedostupná. "Uzbecký prezident neustále zdôrazňuje potrebu zabezpečiť slobodu slova a informácií," dodal.
Opatrenie Taškentu je podľa AFP ďalším opatrným krokom po úmrtí dlhoročného autoritárskeho lídra Islama Karimova v roku 2016. Šavkat Mirzijojev, ktorý pred nástupom do prezidentskej funkcie slúžil 13 rokov ako premiér, sa zbavil niektorých excesov svojho predchodcu, ale autoritársky systém štátu zachoval bezo zmeny.
Mnohé médiá a organizácie bojujúce za práva boli v Uzbekistane účinne zakázané po krvavom potlačení protestov v meste Andižan v roku 2005, keď sa stovky opozičných demonštrantov stali obeťami streľby poriadkových síl.
Palestínska samospráva vyzvala Izrael, aby z reklamných videí určených na propagáciu pesničkovej súťaže Eurovízie odstránil zábery Jeruzalema. Palestínčania súčasne obvinili Izrael zo šírenia propagandy.
Palestínskemu vedeniu prekáža humorne ladený klip o turistoch, ktorí prišli do Izraela na pesničkovú súťaž. Ten v piatok odvysielala izraelská televízia KAN.
Jeruzalem je v klipe vykreslený ako "naše milované hlavné mesto". Sú v ňom aj zábery na Skalný dóm ležiaci vo východnom Jeruzaleme, ktorý Izrael v roku 1967 okupoval a neskôr anektoval.
Kým Izrael považuje Jeruzalem za svoje nedeliteľné hlavné mesto, Palestínčania by jeho východnú časť chceli mať ako hlavné mesto svojho budúceho štátu.
Rezort diplomacie palestínskej samosprávy v Ramalláhu - bez explicitnej zmienky o videu - informoval, že sa na Európsku vysielaciu úniu (EBU) obrátil so žiadosťou, aby dala stiahnuť všetky zábery nasnímané v Jeruzaleme. Propagačný materiál súvisiaci so súťažou Eurovízie a "schválený EBU" označilo ministerstvo za "neprijateľný", lebo Eurovízia by "mala byť nekompatibilná s praktikami kolonializmu a okupácie". Videoklip je podľa Palestínčanov "propagandou Izraela (...), ktorý vymazal palestínsky štát z mapy".
S reklamným videom sú pritom nespokojní aj niektorí Izraelčania - podľa nich sú v ňom vyobrazené negatívne stereotypy o obyvateľoch židovského štátu.
Táto kritika viedla televíziu KAN k tomu, aby vydala vyhlásenie, v ktorom zdôraznila, že ide o satiru. "Poznáme naše chyby a dokážeme sa na nich zasmiať," uvádza sa v texte.
&pesničková súťaž Eurovízie sa uskutoční v Tel Avive 14. až 18. mája. Prípravy jej finále sprevádzali výzvy na bojkot celého podujatia, ktoré však neboli veľmi úspešné.
Copyright © TASR 2019
Moskovská polícia neumožnila pohreb známeho ruského novinára Sergeja Dorenka plánovaný na dnešok. Policajti odmietli rodine telo mŕtveho vydať kvôli "nutnosti opakované súdne expertízy". Podľa ruských médií sa objavilo podozrenie, že novinár, ktorý zomrel vo štvrtok pri páde z motocykla, bol otrávený.
Dorenko bol šéfredaktorom stanice Govorit Moskva, predtým pracoval aj v opozičnej rozhlasovej stanici Echo Moskvy. Výrazne sa podieľal na volebnej kampani Vladimira Putina pred jeho prvým zvolením hlavou štátu v roku 2000, neskôr sa ale s ruským vodcom názorovo rozišiel, keď ostro kritizoval postup Kremľa v tragickom prípade jadrovej ponorky Kursk.
V roku 2007 Dorenko zverejnil rozhovor, ktorý viedol v roku 1998 s Alexandrom Litvinenkom a ďalšími agentmi kontrarozviedky FSB. Títo muži priznali, že dostávali príkazy na zabíjanie, únosom alebo vydieranie prominentných politikov alebo podnikateľov.
Podľa pôvodnej lekárskej správy päťdesiatdeväť ročný Dorenko nezomrel na zranenia spôsobené nehodou na motocykli, ale na prasknutie aorty. Podozrenie z násilnej smrti vyslovili podľa agentúry TASS dve Dorenkovy dcéry, podľa ktorých mohol byť otrávený. Polícia reagovala príkazom k ďalšej analýze Dorenkových pozostatkov a na dnešok plánovaný pietny akt na moskovskom Trojekurovskom cintoríne nariadila zrušiť.
Copyright © ČTK 2019
