MEDIA NEWS
Prvý ruský občan, ktorý bol stíhaný podľa nového zákona o prejavoch neúcty voči štátnej moci a výkonným orgánom na sociálnych sieťach, podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Informovala o tom v piatok agentúra Interfax s odvolaním sa na právnika sťažovateľa, ktorým je Jurij Kartyžev. Ten 31. marca tohto roku zverejnil na sociálnej sieti VKontakte dva nevyberavé príspevky kritizujúce ruského prezidenta. Jedným z nich bol text "Putin je rozprávkový *** (vulgarizmus)" a pripojil k nemu fotografiu ruského prezidenta.
Žalobca sa domnieva, že príslušné ruské orgány obmedzili jeho právo na slobodu prejavu. Podľa Kartyževa slovo "rozprávkový" neodkazovalo na osobnosť prezidenta Vladimira Putina, ale šlo o hodnotenie efektívnosti domácej a zahraničnej politiky, ktorú presadzuje prezident Ruskej federácie, a jej výsledky, vrátane zmysluplnosti nakladania s finančnými prostriedkami z federálneho rozpočtu. Šlo teda o témy verejného záujmu, tvrdí žalobca.
V jeho podnete na ESĽP sa uvádza, že ruské súdy sa nepokúšali dosiahnuť rovnováhu medzi ľudským právom slobodne vyjadriť svoje názory na spoločensky významné otázky a potrebou chrániť Putinovu povesť a autoritu vlády.
Kartyžev poukazuje aj na nejasnosť formulácie v rozsudku ruského súdu, že sa dopustil "zjavnej neúcty" a použil "neslušnú formu, ktorá uráža ľudskú dôstojnosť a verejnú morálku". Žalobca namieta, že žiadne z týchto konštatovaní sa nemôže oprieť o právnu definíciu a nemá jednoznačný výklad.
Žalobca napokon napadol aj výšku pokuty - 30.000 rubľov (420 eur) -, ktorá je dvojnásobkom Kartyževovej priemernej mesačnej mzdy.
Rozsudok nad Kartyževom okresný súd v Novgorodskej oblasti. O mesiac neskôr ho potvrdil aj krajský súd.
Ako dodala agentúra Interfax, ESĽP už sformuloval stanovisko k zákonom o urážke verejného činiteľa a pohŕdaní štátnou mocou, keď rozhodol, že existencia takýchto zákonov neporušuje Európsky dohovor o ľudských právach. Súčasne však upozornil, že treba umožniť politickú kritiku, dokonca aj urážlivú a šokujúcu, ak neprechádza do osobného útoku.
K problému sa vo štvrtok počas priamej linky s občanmi vyjadril aj samotný Putin, keď práve na otázku od sociálnej siete VKontakte odpovedal, že ľudia majú právo kritizovať úrady a v Rusku prijatý zákon by sa nemal používať na obmedzenie tohto práva. Podľa prezidenta bol zákon prijatý s cieľom potrestať za urážku štátnych symbolov, vlajky alebo štátneho znaku a podobne.
Zákon umožňujúci ruským úradom trestať za urážku spoločnosti, štátnych symbolov a orgánov, verejnej mravnosti či ľudskej dôstojnosti platí v Rusku od konca marca. Previnilcom hrozí pokuta do 100.000 rubľov (1400 eur) a v prípade opakovaného prehrešku aj dva týždne väzenia.
Od 1. januára do 15. júna 2019 bolo zaznamenaných na Ukrajine 39 útokov na novinárov a občianskych aktivistov. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedli autori výskumu realizovaného tímom dobrovoľníkov a stážistov ukrajinskej ľudskoprávnej organizácie Centrum pre občianske slobody.
Podľa autorov výskumu ide o predbežné výsledky. "Monitorovanie novinárskych zdrojov ukázalo, že na Ukrajine bolo od 1. januára do 15. júna 2019 spáchaných 39 útokov. Analýza ukázala, že z politických dôvodov sa udialo viac ako 20 útokov," uviedol jeden z autorov výskumu, ktorého citovala agentúra Ukrinform.
Podľa výsledkov monitorovania predstavovali útoky na novinárov takmer 60 percent z celkového počtu, zatiaľ čo útoky na aktivistov viac ako 40 percent. Najväčší počet útokov bol spáchaný v Kyjeve, Černoviciach a Odese.
V roku 2018 bolo zaznamenaných viac ako 50 prípadov prenasledovania zástupcov občianskej spoločnosti, dodal Ukrinform.
Väčšina egyptských médií venovala smrti bývalého egyptského prezidenta Muhammada Mursího slabú pozornosť a len reprodukovali oficiálne vyhlásenie, uviedla v piatok na svojej webovej stránke organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
RSF na svojej webovej stránke slovne odsúdili úplnú kontrolu egyptskej vlády nad spravodajstvom o udalosti, ktorá bola významnou udalosťou domácej politiky.
Väčšina egyptských médií podľa RSF 17. júna pri oznámení o Mursího smrti použila to isté 42-slovné vyjadrenie vlády bez toho, aby ponúkli vlastný pohľad na udalosť a dokonca ani neuviedli, že Mursí bol bývalý prezident krajiny.
"Egyptské úrady musia povoliť slobodu médií a musia byť otvorené novinárskemu prístupu k politickému životu namiesto toho, aby sa snažili uzamknúť debatu," uvádza sa vo vyjadrení pobočky RFS na Blízkom východe.
Na základe egyptského zákona o terorizme z roku 2015 musia média pri reportážach o bombových útokoch používať oficiálne verzie.
Egyptský exprezident Mursí (67) skolaboval v pondelok počas pojednávania súdu, pred ktorým sa zodpovedal z obvinení zo špionáže. Podľa zdroja z lekárskeho prostredia skonal na srdcový záchvat.
Mursí bol prvým demokraticky zvoleným prezidentom Egypta. Do úradu nastúpil v roku 2012.
Po vlne protivládnych demonštrácií v lete 2013 ho však zosadili počas vojenského prevratu, na ktorého čele stál súčasný prezident Abdal Fattáh Sísí. Armáda zatkla Mursího aj mnoho ďalších vodcov Moslimského bratstva, ktoré potom úradne zakázali.
Copyright © TASR 2019
Sociálna sieť Facebook zrušila zákaz obalu albumu Houses of the Holy (1973) od už nefungujúcej anglickej kapely Led Zeppelin, na ktorom sú vyobrazené nahé deti. Informuje o tom televízia CNN. Obal tento týždeň zverejnila na svojom facebookovom konte webstránka Ultimate Classic Rock, následne ho ale zmazali, pretože porušoval pravidlá sociálnej siete. Facebook neskôr svoje rozhodnutie odvolal s tým, že obrázok má kultúrny význam. „Ako vysvetľujú naše komunitné štandardy, na Facebooku nepovoľujeme snímky nahých detí. Ale vieme, že toto je kultúrne významná snímka. Preto obnovíme príspevky, ktoré sme odstránili,“ povedal hovorca Facebooku pre Ultimate Classic Rock.
Na obale albumu Houses of the Holy, ktorý bol nominovaný na cenu Grammy, sú vyobrazené nahé deti, ktoré šplhajú po skalnom útvare Giant’s Causeway v Severnom Írsku. Navrhlo ho britské dizajnérske štúdio Hipgnosis
Facebook vo svojich pravidlách uvádza, že „nepovoľuje obsah, ktorý sexuálne zneužíva alebo ohrozuje deti“. Sociálna sieť tvrdí, že často maže nahé obrázky detí, ktoré v dobrej viere zverejňujú ich rodičia, aby „pomohla zabrániť možnosti, že ich opätovne použijú alebo zneužijú druhí ľudia“.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
