MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Manželka bývalého česko-slovenského a českého prezidenta Václava Havla Dagmar má na základe verdiktu vrchného súdu v Prahe dostať od vydavateľstva Bauer Media odškodné vo výške štyri milióny korún (približne 155.000 eur) za tvrdenie, že v čase smrti svojho manžela mala milenca. Informoval o tom v utorok spravodajský server Novinky.cz.
Havlová pôvodne žiadala od vydavateľstva ospravedlnenie a odškodné vo výške päť miliónov korún za článok o jej údajnom mileneckom pomere.
Článok nazvaný "Škandálne zvesti o Dáše Havlovej. Šokujúce obvinenie — Tajné rande v kúpeľoch" vyšiel v časopise Pestrý svět marci 2012, približne tri mesiace po Havlovej smrti.
Okrem odškodného má bývalá česká prvá dáma nárok aj na ospravedlnenie.
Spomínaná čiastka výrazne prevyšuje sumy, ktoré súdy obvykle priznávajú za porušenie práva na ochranu osobnosti. Podľa odvolacieho senátu bol zásah do tohto práva extrémny a intenzívny.
Odvolací senát Havlovej nepriznal plnú sumu, pretože sa nepodarilo dokázať, že by nepravdivé tvrdenie negatívne ovplyvnilo aj jej charitatívnu činnosť.
Aktivity spoločnosti Bauer Media v ČR a na Slovensku kúpila vlani v októbri spoločnosť Mafra patriaca do holdingu Agrofert.

Copyright © ČTK 2019

Americká technologická spoločnosť Apple sa zaviazala minúť viac ako 6 mld. USD na tvorbu pôvodných televíznych programov a filmov pre svoju pripravovanú streamovaciu službu Apple TV+. Informuje o tom portál cnbc.com s odvolaním sa na správu denníka Financial Times. Firma Apple nedávno uviedla, že jej streamovacia služba sústreďujúca sa na pôvodnú tvorbu odštartuje na jeseň. Podľa denníka sa Apple snaží túto službu odštartovať v najbližších dvoch mesiacoch, čiže predtým ako 12. novembra začne fungovať streamovacia služba Disney+.
Správa denníka Financial Times zdôrazňuje ochotu spoločnosti Apple vynaložiť vysoký objem financií, aby vytvorila dostatok originálneho obsahu na preniknutie na konkurenčný trh streamovacích služieb. Podľa agentúry Bloomberg Apple uvažuje, že jeho TV+ bude stáť mesačne 9,99 USD, čiže o tri doláre viac ako Disney+.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) vyzvala v utorok belgickú vládu, aby vyňala novinárov a oznamovateľov trestnej činnosti (whistleblowerov) konajúcich vo verejnom záujme spod platnosti navrhovaného zákona, podľa ktorého by bolo možné za zverejnenie utajovaných skutočností uložiť trest odňatia slobody až na obdobie piatich rokov.
Návrh, ktorý vypracoval belgický minister zahraničných vecí a obrany Didier Reynders, začiatkom mája schválila federálna vláda. V súčasnom znení zákon nepovoľuje žiadne výnimky, hoci nie všetci "vinníci" by dostali rovnaký trest. Podľa článku 22 návrhu zákona môžu byť novinárom udelené pokuty až do výšky 5000 eur, zatiaľ čo informátori budú čeliť hrozbe až päťročného väzenia.
"Vo svojej súčasnej podobe by tento zákon mohol kriminalizovať investigatívnu žurnalistiku a ohroziť právo belgickej verejnosti na informácie," opísala situáciu vedúca kancelárie RSF pre Európsku úniu a Balkán Pauline Adesová-Mévelová. Podľa jej slov musí vláda zaistiť rovnováhu medzi slobodou tlače a ochranou utajovaných skutočností, inak by to mohlo negatívne ovplyvniť hodnotenie Belgicka v indexe svetovej slobody tlače, ktorý každý rok publikuje RSF.
S týmto názorom súhlasí aj Generálne združenie belgických profesionálnych novinárov (AGJPB-AVBB), ktoré v liste Reyndersovi zo 14. augusta vyjadrilo znepokojenie nad dôsledkami navrhovaného zákona na slobodu prejavu v Belgicku. Vláda uviedla, že návrh zákona pred opätovným predložením kabinetu a parlamentu pozmenia a doplnia.
Belgicko bolo podľa indexu svetovej slobody tlače v roku 2019 na deviatom mieste zo 180 krajín sveta.

Giorgiho Gabuniu, moderátora gruzínskej televízie Rustavi 2, ktorý v priamom vysielaní vulgárne urážal ruského prezidenta Vladimira Putina, prepustili z práce. Stalo sa tak po tom, ako kontrolu nad touto najsilnejšou opozičnou stanicou v krajine získal súdnou cestou jej bývalý majiteľ Kibar Chalvaši - údajný spojenec vlády Gruzínskeho sna. S odvolaním sa na utorkové vyhlásenie generálneho riaditeľa televízie o tom informovala agentúra Interfax.
O prepustení Gabuniu a ďalších kľúčových členov spravodajstva informoval nový generálny riaditeľ Rustavi 2 Paata Salia, ktorý svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že je neprípustné, aby členovia spravodajského tímu verejne avizovali, že zakladajú novú televíziu, a pritom naďalej pokračovali v práci pre Rustavi 2.
Salia poukázal na status, ktorý na sociálnej sieti zverejnila vedúca analytických programov Eka Kvesitadze, ktorá vyhlásila, že spolu s bývalým generálnym riaditeľom Nikom Gvariom zakladá novú stanicu, do ktorej čoskoro prejdú všetci kľúčoví novinári z Rustavi 2.
Známy gruzínsky moderátor Giorgi Gabunia sa ešte 7. júla v živom vysielaní po rusky vulgárne vyjadril na adresu ruského prezidenta. Uviedol ďalej, že je rád, že Putinovi rodičia "sú mŕtvi", a vyjadril nádej, že "horia v pekle". Svoj príhovor ukončil tvrdením, že by sa jedného dňa rád vyšpinil "na ich spoločný hrob". Etická komisia televízie následne rozhodla, že Gabunia sa dva mesiace neobjaví vo vysielaní.
Už 18. júla však kontrolu nad týmto najsilnejším opozičným médiom v krajine - podporujúcim bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho - získal Kibar Chalvaši. Stalo sa tak po tom, ako Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) potvrdil skorší verdikt gruzínskych súdov o tom, že Chalvaši bol o kontrolu nad televíziu v roku 2006 pripravený nezákonným spôsobom. Chalvaši tvrdil, že k vzdaniu sa vlastníctva Rustavi 2 ho vtedy prinútil silou práve Saakašvili, uviedol portál eurasianet.org.
Chalvaši neskôr vyhlásil, že televíziu, ktorá je podľa jeho slov zadlžená, plánuje predať. Podľa mnohých analytikov sa tak naplnili obavy, že staronový majiteľ Rustavi 2 od začiatku pracuje pre vládnu stranu a jej patróna - miliardára Bidzinu Ivanišviliho.
Okrem toho, že Rustavi 2 bola mimoriadne kriticky naladená voči súčasnej vláde, ide aj o nasledovanejšiu stanicu v krajine, pričom až 70 percent Gruzíncov získava informácie primárne z jej spravodajstva, píše

Copyright © TASR 2019