13. 9. 2019

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS

Turecký najvyšší odvolací súd nariadil vo štvrtok prepustenie piatich bývalých novinárov opozičného denníka Cumhuriyet (Republika). Je medzi nimi aj známy karikaturista Musa Kart, informovala agentúra AFP.
Novinári si odpykávali takmer päťročné väzenské tresty, ktoré dostali za údajnú pomoc a podporu teroristickým skupinám.
"Na základe nariadenia súdu očakávame, že piatich bývalých zamestnancov prepustia ešte dnes (vo štvrtok) večer," uviedol právny zástupca odsúdených Tora Pekin.
Štrnásť bývalých zamestnancov Cumhuriyetu, vrátane novinárov a vedúcich pracovníkov, usvedčil ešte vlani súd z napomáhania teroristickej skupine, pričom ich odsúdil na tresty v trvaní 2,5 až osem rokov.
Štvrtkové nariadenie súdu sa týka len piatich odsúdených, ktorí dostali tresty kratšie než päť rokov.
Novinárov Cumhuriyetu obvinili z toho, že svojimi článkami podporovali zakázanú militantnú Stranu kurdských pracujúcich (PKK), hnutie exilového islamského duchovného Fethullaha Gülena a krajne ľavicovú organizáciu DHKP-C.
Cumhuriyet, najstarší turecký denník, je jedným z mála tureckých médií, ktoré sa stále odvážia kriticky písať o prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Noviny vlastní nezávislá nadácia.



Americká spoločnosť Twitter zablokovala na svojej rovnomennej sociálnej sieti účty lídrovi kubánskych komunistov Raúlovi Castrovi, jeho dcére Mariele Castrovej a taktiež kubánskym popredným médiám. Zväz kubánskych novinárov tento krok odsúdil ako "masívnu cenzúru". Informovala o tom v noci na piatok agentúra Reuters.
Zablokovanie účtov na Twitteri, ku ktorému došlo v stredu večer, postihlo taktiež desiatky novinárov zo štátnych médií a ministerstvo komunikácií.
Hovorca Twitteru reagoval na otázku Reuters s vysvetlením, že podľa pravidiel tejto sociálnej siete je zakázané jej užívateľom zosilňovať či narušovať debatu na platforme zmnožovaním svojich účtov.
Twitter Kubáncom zablokoval účty po tom, ako kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel v televíznom prejave varoval pred energetickou krízou v dôsledku amerických sankcií.
Podľa vyhlásenia zväzu kubánskych novinárov ide o mohutný čin "kybernetického boja, ktorého cieľom je obmedziť slobodu prejavu kubánskych inštitúcií a občanov a umlčať vodcov revolúcie".
Kuba je štátom, v ktorom vládne jedna strana a tá má aj monopol na vyjadrovanie sa vo verejnom priestore a v tradičných médiách, dodal Reuters. Štátne médiá síce oficiálne mávajú rôzne smerovanie, často však publikujú podobné či dokonca rovnaké články.
Díaz-Canel z nedostatku paliva v stredu obvinil americké sankcie, ktoré zahŕňajú opatrenia voči prepravným spoločnostiam privážajúcim na ostrov ropu najmä z Venezuely. Obyvateľov Kuby varoval pred bezprostrednými následkami.
 



Copyright © TASR 2019


Prevádzkovateľ sociálnej siete Facebook potrestal stránku izraelského premiéra Benjamina Netanjahua kvôli príspevku, ktorý porušoval pravidlá sociálnej siete o prejavoch nenávisti. Informovala o tom dnes agentúra AP. Netanjahu sa od príspevku dištancoval a povedal, že nie je jeho autorom.
Facebook vo štvrtok na 24 hodín pozastavil na stránkach premiéra automatickú chatovacie funkciu. Dôvodom bol príspevok, ktorý vyzýval izraelské voličov, aby zabránili vzniku vlády "tvorené Arabmi, ktorí nás všetkých chcú zničiť - ženy, deti a muža".
Oznámenie vyvolalo hlasnú kritiku opozičných politikov, Netanjahu ale odmietol, že bol jeho autorom. Išlo podľa neho o chybu zamestnanca. Príspevok bol zo stránky už zmazaný.
V Izraeli sa budúci týždeň uskutoční tento rok už druhé predčasné parlamentné voľby. Po tých predchádzajúcich sa Netanjahuovi nepodarilo zostaviť koalíciu. Izraelský premiér, ktorý vo voľbách bude bojovať o svoje politické prežitie, sa podľa AP snaží získať podporu nacionalistických voličov ostrým jazykom a prísľuby o anexii palestínskeho územia.


Copyright © ČTK 2019


Internetová spoločnosť Google zaplatí francúzskym úradom takmer miliardu eur, aby ukončila niekoľko rokov trvajúce vyšetrovanie jej daní. Vyrovnanie zahŕňa pokutu vo výške 500 miliónov eur a dodatočné dane vo výške 465 miliónov eur. Podľa Antonina Levyho, jedného z právnikov Googlu, toto vyrovnanie umožní spoločnosti "urovnať raz a navždy všetky tieto minulé spory".
Spomínané vyrovnanie je však menej, ako suma, ktorú podľa francúzskych finančných úradov spoločnosť na daniach nevyplatila, píše spravodajský portál BBC. Podľa vyšetrovateľov spoločnosť dlžila na daniach zhruba 1,6 miliardy eur.
Vyšetrovanie odvádzania daní Googlu trvalo štyri roky a jeho súčasťou bola napríklad aj prehliadka v parížskom sídle spoločnosti v roku 2016. Francúzske úrady sa snažili stanoviť, či Google, ktorého európska centrála sídli v írskom Dubline, nepriznal niektoré zo svojich činností v krajine. Internetový gigant platí vo väčšine európskych krajín nízke dane, pretože takmer všetky svoje tržby vykazuje v Írsku. To môže urobiť vďaka medzere v medzinárodnom daňovom práve. Tá však závisí od zamestnancov spoločnosti v Dubline, ktorí uzatvárajú všetky kúpne zmluvy, pripomína BBC.
V marci dala Európska únia Googlu pokutu 1,5 miliardy eur pre zneužitie jej dominantného postavenia na trhu online reklamy. Vlani Európska komisia zase dala spoločnosti rekordnú pokutu 4,3 miliardy eur pre jej mobilný operačný systém Android. Francúzsko pokutovalo firmu aj v januári, keď jej vymeralo pokutu 50 miliónov eur pre porušenie pravidiel Európskej únie v oblasti ochrany osobných údajov


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.