MEDIA NEWS
Nemecká metropola Berlín bude mať svoju prvú rozhlasovú stanicu vysielajúcu v arabčine. Podľa miestnej mediálnej rady to prispeje k rozmanitosti ponuky berlínskych rádií. V nemeckom hlavnom meste žijú arabsky hovoriaci obyvatelia pochádzajúci z vyše 20 krajín.
Vysielanie novej rozhlasovej stanice s názvom Radio Arabica bude mať potenciál dostať sa k viac než 100.000 arabsky hovoriacim Berlínčanom. Mediálna rada pre Berlín a Brandenbursko (MABB) ohlásila udelenie prevádzkovej licencie stanici Radio Arabica vo štvrtok, uvádza verejnoprávny telerozhlas Deutsche Welle.
Program nového rádia sa bude venovať životu v Berlíne, kultúre, spravodajstvu, zábave a športu. Na jeho vlnách bude tiež zaznievať zmes arabskej ľudovej hudby a modernej populárnej hudby.
Predseda MABB Hansjürgen Rosenbauer ocenil rozšírenie "diverzity" rozhlasovej ponuky v Berlíne. "Popri francúzskej, ruskej, tureckej, britskej a americkej rádio šou bude odteraz dostupné aj vysielanie pre arabskú populáciu," povedal.
V Berlíne žije arabské obyvateľstvo od 60. rokov 20. storočia, keď vtedajší Západný Berlín prizval Maročanov ako "pomocnú silu" v rámci obnovy povojnovej ekonomiky. V 80. rokoch a začiatkom 90. rokov prišli do Nemecka Libanončania a Palestínčania, ktorí utekali pred libanonskou občianskou vojnou.
Ďalšiu arabsky hovoriacu populáciu priniesla do nemeckého hlavného mesta po roku 2000 vojna v Iraku a migračná vlna po roku 2015; išlo najmä o osoby z Iraku a Sýrie.
Podľa štatistík z roku 2017 žije v Berlíne zhruba 133.000 ľudí arabského pôvodu z vyše 20 rozličných krajín, čo predstavuje približne štyri percentá z celkovej populácie spolkovej metropoly.
Poľská verejnoprávna televízia TVP informovala o "emotívnej" a "historickej" prvej návšteve poľského občana v Spojených štátoch bez víz, ale táto reportáž z utorka sa stala stredobodom skúmania a terčom posmechu, lebo diváci si všimli, že cestujúcim bol jeden z vlastných zamestnancov televízie.
Správa televízie TVP len zdôraznila, že štátne médiá sú za vlády poľskej pravicovej strany Právo a spravodlivosť (PiS) využívané ako hlásna trúba tejto strany, napísala v piatok tlačová agentúra AP.
V tomto prípade chcela TVP informovať, že Poliaci sú už zaradení do programu USA, v rámci ktorého môžu vstupovať na územie krajiny bez víz. Takýto režim cestovania platí od pondelka 11. novembra. U Poliakov je to mimoriadne populárny vývoj situácie a poľská vláda ho pokladá za jeden zo svojich vlastných úspechov.
Cestujúci Marcin Bakalarski absolvoval na varšavskom medzinárodnom letisku check-in a kontrolu a odletel do Los Angeles, kde ho privítal poľský profesionálny basketbalista Marcin Gortat, ktorý naposledy hral za klub Los Angeles Clippers.
"Bola to naozaj historická chvíľa plná emócií," povedal reportér TVP v utorok v živom vysielaní priamo na mieste v Los Angeles. "Po 11-hodinovom lete sa to stalo skutočnosťou. Prvý poľský občan v dejinách prekročil hranicu do Spojených štátov bez víz," dodal.
Svojím tvrdením jednoznačne prehliadol to množstvo Poliakov, ktorí cestovali do USA v predchádzajúcich obdobiach, často loďou, keď unikali pred ťažkým životom doma vo vlasti, uviedla AP.
Televízia odmietla falšovanie pravdy a označila tieto tvrdenia za pascu vytvorenú z "klamstiev". Vyhlásila, že len chcela divákom ukázať, ako sa letecky cestuje bez víz do USA.
Minulý týždeň čelil určitej kritike aj poľský prezident Andrzej Duda za to, ako oficiálne oznámil rozhodnutie Washingtonu, že Poľsko bude zaradené v programu bezvízového cestovania od pondelka 11. novembra, teda Dňa nezávislosti Poľska.
Prezident stál v stredu 6. novembra na tlačovej konferencii po boku s americkou veľvyslankyňou Georgette Mosbacherovou, keď oznamoval túto správu a termín. Poľskí odborníci na diplomaciu uviedli, že Duda porušil diplomatický protokol, ktorý predpisuje, aby sa hlavy štátov neobjavovali s veľvyslancami ako s porovnateľnými náprotivkami.
Americký miliardár a mediálny magnát Michael Bloomberg, ktorý stále zvažuje uchádzanie sa o demokratickú nomináciu do súboja o kreslo prezidenta USA, spustí webovú kampaň v hodnote 100 miliónov dolárov zameranú proti republikánskemu šéfovi Bieleho domu Donaldovi Trumpovi.
Informovala o tom v piatok tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na denník The New York Times.
Hoci Bloomberg zatiaľ exaktne nepovedal, či bude kandidovať za prezidenta, kvalifikoval sa ako kandidát do primárok v dvoch štátoch. Tohto umierneného bývalého starostu New Yorku by čakal tuhý zápas o víťazstvo v primárkach, ktoré sa prakticky začali na jar, čo umožnilo prípadným rivalom viesť kampaň už niekoľko mesiacov.
Online reklamy, ktoré Bloomberg financuje, začnú cirkulovať v priebehu piatka, pričom sa zamerajú na štyri americké štáty - Arizonu, Michigan, Pensylvániu a Wisconsin. Reklamy budú bežať počas celého obdobia primárok, a to bez ohľadu na to, či sa Bloomberg rozhodne kandidovať za prezidenta alebo nie.
Zmienené štyri štáty sú z hľadiska primárok považované za najtesnejšie a ťažko vybojovateľné. Trump vo všetkých v roku 2016 zvíťazil, ale prieskum verejnej mienky ukazuje, že počas predvolebnej kampane v roku 2020 bude zraniteľný.
Bloomerg napumpoval milióny vlastných dolárov aj do vlaňajších tzv. polčasových volieb so snahou pomôcť demokratom v celej krajine.
Yovanovitchová práve opisovala zákonodarcom vo výbore Snemovne reprezentantov pre tajné služby, ako ju po očierňujúcej kampani náhle stiahli z postu na Ukrajine. A vtedy prezident na túto vysoko uznávanú kariérnu diplomatku zaútočil tweetom: "Všade, kam prišla, sa všetko pokazilo."
Diplomatka dostala v živom televíznom vysielaní otázku, ako na ňu a na ďalších svedkov môže Trumpov tweet vplývať. Podľa agentúry AFP Yovanovitchová výboru odpovedala: "Je to zastrašovanie."
"Nemôžem povedať, o čo sa prezident pokúša, ale myslím si, že to bude účinkovať ako zastrašovanie," vyhlásila Yovanovitchová.
Trumpov výbuch dokazuje, aké intenzívne je verejné vypočúvanie svedkov v sídle Kongresu. Výbor dolnej komory pre tajné služby sa snaží vyšetrovaním zistiť, či prezident svojím konaním voči Ukrajine zneužil svoje úradné právomoci na osobné politické ciele a vo svoj prospech.
V prestávke vypočúvania predseda spomínaného výboru, demokrat Adam Schiff označil Trumpov tweet za "zastrašovanie svedka prezidentom v reálnom čase".
Schiff sa nevyjadril k tomu, či ide o trestný čin podliehajúci impeachmentu (ústavnej obžalobe), ale zastrašovanie svedka je trestný čin.
Trump v tweete tiež napísal, že má "absolútne právo" veľvyslancov "vymenovávať a odvolávať". Za toto svoje správanie si vyslúžil ostrú kritiku od osobnosti, ktorá stála v centre posledného vyšetrovania v procese impeachmentu v USA. Špeciálny prokurátor Ken Starr, ktorý v roku 1998 vyšetroval demokratického prezidenta Billa Clintona, v televízii Fox News povedal, že Trumpov tweet dokazuje "mimoriadne chabý úsudok".
Vyšetrovanie v rámci impeachmentu v Snemovni reprezentantov ovládanej demokratmi sa zameriava na obvinenia, že republikán Trump zastavil americkú vojenskú pomoc Ukrajine, aby ju donútil spustiť politické vyšetrovanie proti jeho možnému rivalovi v prezidentských voľbách v roku 2020 Joeovi Bidenovi a jeho synovi Hunterovi.
Vyšetrovanie prebiehajúce v snemovni môže vyústiť do ústavnej žaloby proti Trumpovi a v takom prípade by sa Trump stal tretím obžalovaným prezidentom v dejinách USA, po Clintonovi a Andrewovi Johnsonovi v roku 1868. Ale uznať za vinného a odvolať z úradu ho môže až Senát, kde majú republikáni väčšinu.
Yovanovitchová pred svojím májovým odvolaním vyhlásila, že sa stala terčom ohováračskej kampane, vedenej sčasti Trumpovým osobným právnikom Rudym Giulianim, ktorého obviňujú z napomáhania pri koordinovaní prezidentovej snahy dotlačiť Kyjev k vyšetrovaniu Bidena.
Veľvyslankyňa zákonodarcom počas približne päťhodinovej výpovede povedala, že jej nevysvetliteľné odvolanie vrhlo politiku Ameriky voči Ukrajine do "chaosu" a poškodilo postavenie Washingtonu na svetovej scéne.
A uviedla, že keď si prečítala záznam Trumpovho telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským z 25. júla, "vyznievalo to ako vyhrážka". Trump sa o nej totiž v telefonáte vyjadril ako "o neželanej osobe" a dodal, že "ju čakajú isté veci".
Schiff, ktorý dohliada na vyšetrovanie v procese impeachmentu, v úvodnom vystúpení povedal: "Veľvyslankyňa Yovanovitchová slúžila záujmom našej krajiny v boji proti korupcii na Ukrajine. Ale bola pokladaná za prekážku v prezidentovej osobnej a politickej agende. Preto bola očierňovaná a odstavená."
Copyright © TASR 2019
