MEDIA NEWS
Španielska polícia v spolupráci s policajnými organizáciami Europol a Interpol podnikla rozsiahlu operáciu, počas ktorej v 11 krajinách sveta zadržala 33 osôb podozrivých z účasti na šírení detskej pornografie prostredníctvom komunikačnej aplikáce WhatsApp. Informovala o tom v stredu agentúra EFE.
Väčšinu osôb - sedemnásť - zadržali v Španielsku. Agentúra dodala, že medzi zadržanými je aj 14 maloletých.
Podľa britskej spravodajskej stanice BBC k zadržaniam v tejto kauze došlo aj v Uruguaji, Ekvádore, Kostarike, Peru, Indii, Pakistane, Sýrii, Británii, vo Francúzsku a v Taliansku.
Španielska polícia sa týmto prípadom zaoberala viac ako dva roky po získaní informácií, že v aplikácii WhatsApp existuje čet s takýmto obsahom. BBC dodala, že časť komunikácie medzi používateľmi bola "extrémna", časť však bola v medziach zákona, avšak nie pre maloletých.
Podľa BBC sa polícia teraz zameria na identifikáciu maloletých osôb zobrazených na snímkach pedofilného a pornografického charakteru.
Najmenej 250 novinárov je väznených po celom svete, najviac z nich v Číne. Informoval o tom v stredu Výbor na ochranu novinárov (VON) sídliaci v New Yorku.
Mnohí z väznených žurnalistov čelia obvineniam z protištátnej činnosti alebo obvineniam z písania "falošných správ". Podľa VON väznia novinárov aj také krajiny ako Turecko, Saudská Arábia, Egypt, Eritrea, Vietnam a Irán.
V Číne je za mrežami najmenej 48 novinárov, o jedného viac než v roku 2018. Deje sa tak v čase, keď prezident Si Ťin-pching stupňuje snahy kontrolovať médiá, uviedla agentúra AFP.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Chua Čchun-jing v stredu na pravidelnom brífingu konštatovala, že v USA sídliace inštitúcie nemajú žiadnu dôveryhodnosť. Nepotvrdila počet novinárov väznených vo svojej krajine a uviedla, že Čína je právnym štátom a nikto nie je nad zákonom.
"Mali by ste byť šťastní, že robíte v Pekingu, a nie vo Washingtone," povedala novinárom podľa agentúry Reuters.
Čína predstihla v rebríčku Turecko, kde je 47 väznených novinárov. Vlani ich bolo v tejto krajine za mrežami 68. "Desiatky novinárov, ktoré nie sú v súčasnosti väznené v Turecku, stále čelia súdnemu procesu alebo odvolaniu a môžu byť ešte odsúdené na trest odňatia slobody. Iných odsúdili v neprítomnosti a čelia uväzneniu, ak by sa vrátili do vlasti," uviedol VON.
Ruská televízia začne v stredu večer vysielať ukrajinský televízny komediálny seriál v hlavnej úlohe s novým ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že vysielanie seriálu začne v čase obnovených snáh o dosiahnutie mierového riešenia v konflikte na východe Ukrajiny.
Seriál Sluha národa sa v programe stanice TNT objaví dva dni po tom, ako došlo k prvému priamemu rokovaniu Zelenského s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
Stanicu vlastní spoločnosť Media Gazprom, mediálne krídlo ruského gigantu Gazprom. Stanicu podľa mediálneho domu pozerá týždenne 38,5 milióna Rusov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov, či si Putin tento seriál pozrie, odpovedal, že asi nie, lebo "nemá čas".
Na jeseň 2015 sa seriál Sluha národa stal najúspešnejším televíznym projektom Ukrajiny. Komediálny seriál mal 24 častí a odvysielané boli tri série. Vysielacie práva kúpil i internetový filmový kanál Netflix.
Seriál je príbehom učiteľa dejepisu Vasyla Holoboroďka, ktorý sa zásluhou náhodných udalostí stal prezidentom, pričom v úrade sa pustil do boja s korupciou a oligarchami. Týmto témam boli venované prvé dve série.
Seriál Sluha národa, v ktorom hral 41-ročný Zelenskyj hlavnú rolu, sa fakticky stal začiatkom jeho politickej dráhy. V decembri 2017 založil rovnomennú stranu a stal sa jej lídrom.
Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, schválila v stredu zákon o pokutách za porušovanie zákona o tzv. zahraničných agentoch, ktoré môžu v niektorých prípadoch dosahovať sumu až päť miliónov rubľov (približne 70.000 eur). Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Na základe danej legislatívy hrozí za prvé porušenie zákona fyzickej osobe peňažný trest vo výške 10.000 rubľov (približne 142 eur), úradným osobám 50.000 rubľov (približne 709 eur) a právnickým osobám 500.000 rubľov (približne 7088 eur).
Hrozba pokuty vo výške päť miliónov rubľov (približne 70.000 eur) sa týka právnických osôb, ktoré porušili predmetný zákon viac ako dvakrát v priebehu jedného roka. Fyzické osoby môžu v prípade takéhoto opakovaného porušenia zákona dostať finančný trest vo výške 100.000 rubľov (približne 1417 eur) a úradné osoby 200.000 rubľov (približne 2835 eur).
Jeden z autorov zákona, predseda ústavnoprávneho výboru ruskej Rady federácie Andrej Klišas, v tejto súvislosti uviedol, že hrozba finančného trestu je nevyhnutným predpokladom pre dohľad nad činnosťou zahraničných médií v Rusku, ktoré spadajú pod klasifikáciu zahraničného agenta.
Štátna duma - dolná komora ruského parlamentu - schválila návrh zákona vo štvrtok.
Zákon o zahraničných agentoch bol v Rusku prijatý ešte v roku 2017 ako odpoveď na rozhodnutie ministerstva spravodlivosti Spojených štátov, ktoré za zahraničného agenta označilo ruskú štátom financovanú televíznu stanicu RT.
Podľa novej úpravy daného zákona z roku 2019 je možné za zahraničného agenta označiť aj fyzické osoby vrátane blogérov, novinárov a používateľov sociálnych sietí.
Prijatie zákona sa v Rusku stretlo s vlnou kritiky za to, že ešte viac obmedzuje slobodu prejavu, pričom štátu umožní tvrdé zákroky voči opozícii.
Copyright © TASR 2019
