Rodičia sa licenčnej rade sťažujú
na nevhodné programy pre deti
Sexuálne scény, vulgárny slovník a násilie najčastejšie prekážajú rodičom a ďalším autorom sťažností, ktoré preveruje v súvislosti s ochranu maloletých licenčná rada. Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) dohliada aj na to, ako televízie dodržiavajú jednotný systém označovania (JSO) o vhodnosti programov do veku 7, 12, 15 a 18 rokov. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa RVR Ivana Čaučíková, tento rok rada vyrubila 11 pokút na porušenie zákonných pravidiel ochrany maloletých. Pokutovala prevažne vysielateľov súkromných televízií. Najvyššie tohtoročné pokuty za porušenie ochrany maloletých sú vo výške 16- a 12-tisíc eur a štyri pokuty boli 8-tisícové. Pokuty zatiaľ nie sú právoplatné, vysielatelia sa odvolali na Krajskom súde v Bratislave.
Za označenie programov piktogramom o nevhodnosti pre maloletých zodpovedá vysielateľ. Určuje to zákon o vysielaní a retransmisii a na jeho dodržiavanie dohliada licenčná rada. Vysielateľ sa pri označovaní programov logom o ich vekovej prístupnosti musí riadiť vyhláškou ministerstva kultúry o jednotnom systéme označovania. Vyhláška okrem iného podrobne stanovuje kritériá nevhodnosti pre jednotlivé vekové kategórie, teda určuje, čo je nevhodné do veku 7, 12, 15 a 18 rokov. Vyhlášku vypracovalo ministerstvo kultúry, platí od roku 2008 a odvtedy prešla tromi zmenami. Hlavné zmeny priniesla druhá úprava platná od 1. apríla 2013, keď sa do vyhlášky zaviedla tzv. druhá časová opona. Podľa tejto zmeny sa programy prístupné od veku 15 a od 18 rokov môžu vysielať len v istých časoch. Prvá časová opona stanovuje, že programy nevhodné do 18 rokov veku sa môžu vysielať od 22:00 do 6:00 ráno. Druhá časová opona zaviedla, že programy nevhodné do veku 15 rokov sa môžu vysielať až po 20:00 (t.j. od 20:00 do 06:00). Zatiaľ posledná zmena vyhlášky platná od začiatku roka 2014 rozšírila ochranu detí a mládeže pred nevhodným obsahom aj na upútavky na program televízií.
Maloletých pred nevhodným obsahom v televízii chránia v našom regióne rôzne. V Chorvátsku napríklad existuje klasifikácia programov podľa vekovej vhodnosti do 12, do 15 a do 18 rokov. Naproti tomu, v Českej republike neexistuje právny predpis podobný nášmu JSO. V Maďarsku právny systém pozná hodnotiace kritériá posudzovania programov. Naši južní susedia programy delia na programy bez vekového ohraničenia, nevhodné do 6 rokov, 12, 16, 18 rokov veku a tiež programy, ktoré môžu mať vážny psychický, mentálny a morálny dopad na maloletých, teda obsahujú pornografiu a scény s extrémnym násilím. V Poľsku sa programy podľa ich vekovej vhodnosti klasifikujú v dvoch oblastiach. Pre televízie a rádiá sa delia programy na tie, ktoré sú bez vekového ohraničenia a prístupné do 7, 12 a 16 rokov veku. Samostatne sa určujú programy poskytované na požiadanie (video-on-demand), a to na programy bez vekového ohraničenia a do 12, 16 a 18 rokov. Vyplýva to zo štúdie regulačných orgánov strednej Európy (The Central European Regulatory Forum) z roku 2016, medzi ktoré patrí aj RVR. Dostupná je na - https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2783739.
V krajinách Európskej únie systém ochrany maloletých vychádza zo smernice o audiovizuálnych službách. Nová verzia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) významným spôsobom ovplyvní aj slovenskú mediálnu legislatívu. Slovensko, rovnako ako ostatné členské štáty Európskej únie, je povinné zapracovať zmeny, ktoré prináša do svojej legislatívy do 19. septembra 2020. Dotkne sa to zákona o vysielaní a retransmisii a jeho úprava bude jednou z úloh nového vedenia rezortu kultúry. Podľa RVR sa ochrana maloletých posilní v televíznych službách aj v službách na požiadanie. V oboch prípadoch bude platiť rovnaká miera ochrany. Rodičia by vďaka smernici mali získať flexibilnejší a užívateľsky prívetivý systém. Popri súčasných piktogramoch o vekovej vhodnosti by mali získať aj dodatočné informácie o tom, aký konkrétny nevhodný obsah program prináša. Ide napríklad o piktogramy označujúce prítomnosť násilia, strachu, sexu, diskriminácie, drog či zneužívania alkoholu, alebo nadávok, ako to už v praxi funguje v prípade holandského systému Kijkwijzer. Autorom systému Kijkwijzer je Holandský inštitút pre klasifikáciu audiovizuálnych médií (NICAM) a využíva ho napríklad Netflix. Novinkou smernice pritom je, že ochrana sa rozširuje taktiež na platformy pre zdieľanie videí, ktoré sú čím ďalej dôležitejším zdrojom pre audiovizuálny obsah pre maloletých. Okrem platforiem ako Youtube by sa to malo týkať taktiež sociálnych médií, ako je Facebook a iné.
