MEDIA NEWS
Alphabet, materská spoločnosť internetového vyhľadávača Google, a francúzski vydavatelia vo štvrtok oznámili, že uzavreli dohodu o autorských právach, ktorá je prvou v Európe.
Na základe tejto dohody podpíše americký technologický gigant všeobecný rámec platenia vydavateľom za obsah.
Google doteraz podpísal len individuálne dohody s niekoľkými publikáciami vrátane francúzskych denníkov Le Monde a Le Figaro.
Rusko požiadalo sociálne siete vrátane Tiktoku - platformy na zdieľanie krátkych videí - aby zastavili šírenie príspevkov, ktoré nabádajú maloletých k účasti na plánovaných sobotňajších protestoch na podporu uväzneného ruského opozičného politika a kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.
Roskomnadzor - ruský orgán pre dozor nad médiami - v stredu večer požiadal TikTok a najväčšiu ruskú sociálnu sieť VKontakte, aby zabránili šíreniu informácií, ktoré by mohli viesť maloletých k páchaniu nelegálnych činností a ohroziť tak ich život a zdravie.
Ruskí zákonodarcovia schválili v roku 2018 právnu normu, podľa ktorej za vyzývanie osôb mladších ako 18 rokov, aby sa zúčastnili na nepovolených pouličných protestov, hrozí väzenie. Tento krok ruských úradov vtedy Navaľnyj opísal ako účelový s cieľom mariť jeho vlastnú činnosť.
Navaľnyj sa do Ruska vrátil 17. januára, keď v Nemecku ukončil liečbu a terapiu po pokuse otráviť ho nervovoparalytickou látkou novičok. Lietadlo, ktorým cestoval, malo podľa letového poriadku pristáť na moskovskom letisku Vnukovo, kde naňho čakali jeho stúpenci; na poslednú chvíľu však bolo presmerované na pristátie na letisku Šeremeťjevo.
Navaľného zadržali pri pasovej kontrole. Federálna služba pre výkon trestu (FSIN) to zdôvodnila tým, že Navaľnyj je na medzinárodnom zozname hľadaných pre porušenie podmienok výkonu podmienečného trestu, ktorý dostal v prípade Yves Rocher. Nasledujúci deň, 18. januára, ho súd vzal do väzby na 30 dní.
Alexej Navaľnyj, 44-ročný bojovník proti korupcii, tvrdí, že jeho otrávenie nariadil ruský prezident Vladimir Putin, čo však Kremeľ opakovane popiera.
Navaľnyj má byť vo väzbe do 15. februára. Už 2. februára začne súd rozhodovať o tom, či sa podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a šiestich mesiacov, ktorý dostal v roku 2014 za obvinenie z podvodu v kauze Yves Rocher, zmení na nepodmienečný a on si ho odpyká vo väzení.
Členovia Media Working Group z Európskeho parlamentu (EP), ktorej členkou je aj slovenská europoslankyňa a predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) sa obrátili listom na predsedu vlády SR Igora Matoviča (OĽANO), ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) a ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí). Dôvodom je sledovanie redaktorky Denníka N Moniky Tódovej. List bol zaslaný na vedomie aj Európskej komisii a Rade EÚ.
"Prípad sledovania novinárky Moniky Tódovej znepokojivo pripomína udalosti z čias masívnej operácie sledovania novinárov z roku 2018, s ktorou sa spája vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej," uvádza sa v liste, ktorý dostala aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
"Dôrazne odsudzujeme takéto praktiky a vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby okamžite konala a jednoznačne a verejne zavrhla sledovanie, lustrovanie či očierňovanie novinárov a implementovala opatrenia na prevenciu proti týmto činom," píše sa v otvorenom liste.
Poslankyňa Ďuriš Nicholsonová zároveň spresnila, že je dôležité, aby politici, prokurátori a polícia sledovaniu novinárky prisúdili patričnú dôležitosť a dôsledne a bezodkladne prešetrili tento prípad. "Vyzývame Európsku komisiu a EÚ k zostaveniu celoeurópskeho, slobodného a nezávislého orgánu na monitorovanie a ohlasovanie násilia a hrozieb voči novinárom a zaistenie ich ochrany na národnej a európskej úrovni. Verím, že zástupcovia slovenskej vlády tiež nezostanú ticho a budú konať," odkázala europoslankyňa.
Media Working Group Európskeho parlamentu tvorí deväť europoslancov z piatich politických frakcií. Zaoberá sa presadzovaním otázok týkajúcich sa ochrany novinárov.
Sociálna sieť Twitter vo štvrtok dočasne zablokovala účet čínskeho veľvyslanectva v Spojených štátoch pre príspevok obhajujúci postoj čínskej vlády k moslimskej menšine Ujgurov v oblasti Sin-ťiang. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Na účte veľvyslanectva sa 7. januára objavil príspevok obsahujúci odkaz na článok v štátnom denníku China Daily, v ktorom sa píše, že "v rámci procesu vykoreňovania extrémizmu" sa čínskej vláde podarilo "emancipovať mysle ujgurských žien a propagovať rodovú rovnosť a reprodukčné zdravie", čím prestali byť "strojmi na výrobu detí".
Viacero svetových mocností kritizuje Čínu za vytvorenie táborov v regióne Sin-ťiang, kde je umiestnených viac ako milión Ujgurov či členov iných prevažne moslimských menšín. Má v nich tiež dochádzať k nútenej sterilizácii žien.
Peking však tieto tvrdenia odmieta a tvrdí, že ide o tzv. školiace centrá, ktoré majú zabrániť tomu, aby títo ľudia páchali aktivity spojené so separatizmom a terorizmom.
Podľa vyjadrenia Twitteru spomínaný príspevok porušil pravidlá pre používateľov, pretože jeho obsah bol "dehumanizujúci". Účet veľvyslanectva bude "dočasne zablokovaný" dovtedy, kým nebude predmetný príspevok odstránený.
Rezort čínskej diplomacie vo štvrtok označil rozhodnutie Twitteru za "mätúce". Je povinnosťou veľvyslanectva, aby sa k rozhodnutiu Twitteru vyjadrilo a uviedlo obsah spomínaného príspevku na pravú mieru.
Samotná ambasáda však na krok Twitteru zatiaľ nereagovala.
Na účte čínskeho veľvyslanectva sa neobjavil nový príspevok od 9. januára. Predošlé príspevky sú bežnému užívateľovi však voľne prístupné, píše Reuters.
Dočasné zablokovanie účtu čínskej ambasády prichádza dva dni po tom, čo dosluhujúci minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo označil kroky čínskej vlády namierené voči Ujgurom a príslušníkom ďalších prevažne moslimských menšín za genocídu a zločiny proti ľudskosti.
Copyright
© TASR 2021
